MENU

Rakovina krčka meternice - cervikálny karcinóm

1.10.2016 medicc
Rakovina krčka maternice, alebo inak cervikálny karcinóm (krčok maternice - dolná časť maternice, ktorá ju spája s pošvou), je vážne ochorenie, ktoré patrí medzi život ohrozujúce ochorenia.

Na rozdiel od iných typov rakoviny nie je rakovina krčka maternice dedičná prostredníctvom rodinných génov. Rakovinu krčka maternice spôsobujú určité typy vírusu - ľudského papilomavírusu alebo HPV. Rakovina krčka maternice je abnormálny rast buniek krčka maternice.

 

Diagnostika rakoviny krčka maternice

 

Približne polovica žien s diagnostikou rakoviny krčka maternice je vo veku 35 až 55 rokov. U väčšiny žien, ktoré majú HPV, imunitný systém ho odstráni. Ale u niektorých žien, ktoré s nezbavia vírusu, môže dôjsť k vzniku rakoviny krčka materniceKrčok maternice je veľmi ľahko dostupný pri normálnom gynekologickom vyšetrení. Tieto vyšetrenia sa dajú doplniť kolposkopiou či onkologickou cytológiou.

 

Kolposkopia je vyšetrenie optickým prístrojom (kolposkopom), pomáha odhaliť zmeny na sliznici krčka maternice, prípadne v pošve, alebo na vonkajších rodidlách. Dnes už je bežnou súčasťou každej preventívnej gynekologickej prehliadky cytologický ster z krčka maternice. Tieto vyšetrenia sú rýchle, lacné a pre ženu minimálne zaťažujúce. Ich nálezy sa dajú presne hodnotiť a na ich základe sa dá stanoviť spôsob ošetrenia tak, aby bolo možné rakovine predchádzať.

the-tube-119

 

Výskyt rakoviny krčka maternice

 

Výskyt rakoviny krčka maternice sa po tridsiatom roku života rapídne zvyšuje a riziko stúpa aj naďalej približne do šesťdesiat rokov. I potom riziko stále rastie, ale je aj prekrývané inými chorobami vyskytujúcimi sa u starnúcich žien. Naopak medzi dvadsiatym až tridsiatym rokom sa rakovina krčka maternice vyskytuje len výnimočne.

 

Vývoj choroby

 

Etiopatogenéza je odborný medicínsky výraz označujúci príčinu, alebo vývoj choroby. V etiopatogenéze prekanceróz krčka maternice, má dominantnú úlohu infekcia s vysoko rizikovými genotypmi ľudských papilomavírusov. HPV sú relatívne malé vírusy (55 μm) s ikosaherdálnym (dvadsaťstenným) neobaleným kapsidom a genómom tvoreným jednou dvojvláknovou molekulou cirkulárnej DNA o veľkosti približne 8000 bázových párov. Ich genóm je rozdelený na tri časti:

  • dlhú kontrolnú oblasť,
  • oblasť včasných génov pozostávajúcich z génov E 1-7, ktoré kódujú neštrukturálne včasné proteíny zodpovedné za transkripciu, replikáciu a transformáciu.
  • neskoré gény (L1, L2) kódujúce štruktúrne proteíny vírusového kapsidu

 

HPV výrusy

 

HPV sú zaradené samostatne do čeľade Papillomavirae. Ich klasifikácia je založená na odlišnosti v štruktúre DNA kódujúcich oblasti pre včasné proteíny E6 a E7 a neskorší proteín L1. V súčasnosti je známych viac ako 130 genotypov. Z klinického pohľadu sú HPV členené na základe onkologického potenciálu na nízko (low risk) (genotypy : 6, 11, 40, 42, 43, 44, 54, 61, 72 a 81 ) a vysoko rizikové (high risk, HR) (genotypy: 16, 18, 26, 31, 33, 35, 39, 45, 39, 45, 51, 52, 53, 56, 58, 59, 66, 68, 73 a 82).

blood-sample-13030

Nesporné dôkazy o etiopatogenetickej spojitosti medzi infekciou HR HPV viedla WHO k zaradeniu genotypu HPV 16 a 18 medzi preukázané ľudské karcinogény. Najčastejšie detegované sú HPV 16, 18, 31 a 45. Prítomnosť DNA HR HPV je možno preukázať u 99,7% spinocelulárnych karcinómov krčka maternice, 56-94% adenokarcinómov krčka maternice, u 60-93% HG dláždicobunečných lézií, u 31-60% LG dlaždicobunkových lézií a u 50-60% AIS. V prípade benigních bradavíc sú v 90-95% detegované LR HPV 6 a 11.

 

Prenos HPV výrusu

HPV infekcia sa najčastejšie prenáša pohlavným stykom. Vstupnou bránou infekcie sú mikrotraumy kože a slizníc. Vďaka druhovej a tkanivovej špecifickosti infikuje HPV iba ľudské proliferujúce bunky. Inkubačná doba je priemerne tri mesiace s intervalom 1,5-8 mesiacov. Vírusové častice vstupujú do zárodočných buniek bazálnych vrstiev epitelu, v ktorých jadrách sa replikujú. HPV infekcia nevedie k virémii, nie je sprevádzaná typickými známkami zápalu, naopak spôsobuje klesajúcu reguláciu lokálnej tvorby cytokínov. Ku kompletizácii viriónov dochádza až v diferencovaných bunkách superficiálnej vrstvy epitelu. U benigných a premaligných lézii je vírusová DNA lokalizovaná extrachromozomálne – epizomálne, maligná transformácia je spojená s včlenením vírusového genetického materiálu do genómu.

 

Ročná prevalencia HPV infekcie je 14-40% s vrcholom v skorej dospelosti (18-25 rokov). Celoživotné populačné prevalencie dosahuje až 80%. Prevažná väčšina infekcií má prechodný charakter. V dôsledku pôsobenia prirodzených mechanizmov hostiteľov dochádza k spontánnej clearencii (očistenie sa od infekcie) HPV. Priemerná dĺžka spontánnej clearencie, takzvane clearingový čas, je 7-24 mesiacov. Pre malígnej transformáciu je nevyhnutná opakovaná HR HPV infekcia, definovaná ako infekcia detegovaná viackrát v období 6 a viac mesiacov. Proces malígnej transformácie je viacstupňový dej. Významnú úlohu hrá rad podporných faktorov. Kofaktorykancerogenézyimunodeficiencie, imunonosupresie, fajčenie (u dlaždicobunkových zmien), promiskuita, prítomnosť ďalších STD, dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie, zlé socioekonomické podmienky.


HPV infekcia v oblasti dolného genitálneho traktu prebieha najčastejšie latentne, vzácnejšie v podobe subklinickej infekcie. Klinické prejavy infekcie sú vzácnym prejavom pôsobenie HPV.

dental-offi

Diagnostika 

 

Subklinická infekcia (subklinickápapilomavirová infekcia, SPI) je už klinicky detegovaná, avšak bez makroskopického obrazu. Preukázanie je možné kolposkopickým, cytologickým, histopatologickým a molekulárnobiologickým vyšetrením. Pokiaľ sú lézie klinicky viditeľné, ide o papulky, noduly až splývajúce masy vyskytujúce sa na koži a sliznici anogenitálnej a orálnej oblasti. Infekcie pôrodného kanálu HPV zvyšujú významné riziko prenosu HPV infekcie na novorodenca s rozvojom akuminátnychkondylómov v genitoanálnej a orálnej oblasti a respiračnej papilomatózy. Ľudské papilomavírusy indukovanejdysplázieanogenitálnej kože a sliznice môžu viesť až k rozvoji spinocelulárneho karcinómu in situ (SCCIS) a invazívneho spinocelulárneho karcinómu (SCC), najčastejšie lokalizovaného na cervixe v análnej oblasti.

Pre HPV infekciu sa v dematoverontológii používajú synonymá : condylomataacuminata, externalgenitalwarts (EGW), anogenitálne bradavice, venerické bradavice.

  • Zdroj informácií: http://www.vsetko-co-mozem.sk/hpv/rakovina-krcka-maternice. www.vsetko-co-mozem.sk David Cibula, Luboš Petruželka a kol. Onkogynekológia Praha: Grada Publishing, 2009. 978-80-247-2665-6 Gabriela Kukučková. Automatizácia diagnostiky rakoviny krčka maternice. Žilina, 2012. Tomáš Fait akol..Očkování proti lidským papilomavirúm. Praha : Maxdorf, 2009. 978-80-7345-204-9.
Rakovina krčka meternice - cervikálny karcinóm - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.