MENU

Patologická štruktúra malígnej bunky a tkaniva

11.2.2017 medicc
Základné charakteristiky malígnej bunky sú zrýchlenie bunkového cyklu, zmeny v jej genóme, invazívny rast, zvýšená mobilita bunky, chemotaxia, zmeny na povrchu bunkovej membrány a sekrécia lytických faktorov.

Jadro malígnej bunky je zväčšené s nepravidelným tvarom a nápadnými jadierkami. Cytoplazma sa vyskytuje v menšom objeme u malígnych buniek, má zmenenú farbu a kozistenciu. Akumulujú sa v nej rRNA a mRNA, preto nadobúda bazofilný charakter. Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát a iné bunkové organely majú tiež zmenenú štruktúru, ktorá býva väčšinou jednoduchšia.

 

V malígnej bunke sa dá pozorovať menšie množstvo mitochondrií a často sú prítomné tkzv. obrovské mitochondrie.

 

Zmeny na bunkovej membráne ovplyvňujú vývin onkologického ochorenia.

 

Zmenám podliehajú aj proteíny a karbohydráty na membráne s enzymatickou funkciou, ale aj povrchové receptory. Povrchové receptory sa na membráne nachádzajú v zmenenom počte, čo ovplyvňuje senzitivitu na vonkajšie regulačné signály. Tiež sa dajú pozorovať povrchové receptory, ktoré sa vyskytujú iba v bunkách embryonálneho tkaniva. Prechod aminokyselín a cukrov cez plazmatickú membránu je zrýchlený. Bazálna membrána v malígnych tkanivách je fragmentovaná alebo úplne neprítomná a zničená lytickými faktormi malígnych buniek. Tkanivá malígnych buniek sú menej diferencované.

 neurons-965025 1280

 

Tumor supresorové gény, onkogény a DNA reparačné gény

 

Tumor supresorové gény zohrávajú významnú úlohu pri vzniku rakoviny. Pôsobia ako brzdy pri proliferácii buniek. V súčastnosti je známych asi 50 tumor supresorových génov. Bunky sú pokryté receptormi pre tumor supresorové gény, ktoré majú podobnú štruktúru ako receptory rastových faktorov. Sú to dlhšie bielkoviny a ich vonkajšia časť vytŕča do medzibunkového priestoru, ďalej prechádza plazmatickou membránou až do jadra bunky. Najznámejší tumor supresorový gén sa nazýva TP53 a je tiež označovaný za strážcu genómu. Kóduje dôležitý supresorový proteín p53.

 

Okrem toho, že stimuluje expresiu génov, ktoré inhibujú rast a delenie buniek je tiež transkripčným faktorom. Pri poškodení DNA sa aktivuje ATM proteínkináza, čím sa p53 fosforyluje. Ďalej sa p53 naviaže na DNA, a tak aktivuje zastavenie bunkového cyklu až pokiaľ sa DNA neopraví, inak navodí apoptózu bunky. Asi polovica ľudských nádorov má gén pre proteín p53 zmutovaný. V rodinách, kde sa mutácia TP53 dedí spôsobuje vznik nádorov už v mladom veku. Toto genetické ochorenie sa nazýva Li-Fraumenov syndróm. Medzi ďalšie, pre vedecký svet dôležité supresory, patria APC supresor u tzv. rodinnej adenomatóznej polypóze hrubého čreva a Rb supresor, ktorý sa spája s nádorovým ochorením oka, retinoblastómom.

 eye-1986661 1920

Geneticky zaťažené rodiny dedia gén, ktorého jedna alela rb je zmutovaná. Mutáciu druhej alely môžu nadobudnúť počas života. Ďaľší supresorový proteín je BRCA1. Mutácie génov BRCA1/BRCA2 sú zodpovedné za 15% všetkých prípadov karcinómu prsníka. Jedná sa o pomerne „veľké“, tumor supresorové gény s autozomálne dominantným typom dedičnosti.

 

Proontogény

 

Dnes je objavených niekoľko desiatok protoonkogénov, ktoré sa nachádzajú v bunkách každého stavovca. Sú to gény konzervatívne a ich úlohou je kódovať bielkoviny regulácie rastu a delenia buniek a reguláciu génovej expresie. Ich zmutované formy sa nazývajú onkogény. Tieto gény nie sú schopné reagovať na signály ich represie, následkom čoho je stála bunková proliferácia. Ich bielkoviny sa nesyntetizujú v správnom čase a množstve. Premena protooknogénu na onkogén sa uskutočňuje vplyvom vírusov, ale aj bez vplyvu vírusov, a to mutáciami DNA.

 

Časté sú delécie v oblasti, ktorá reguluje a kontroluje bunkový cyklus a bodové mutácie v protoonkogénoch. Dobrým príkladom zmeny protoonkogénu na onkogén je ras gén, ktorého onkogénna bielkovina umožňuje nadmernú signalizáciu rastu buniek. Onkogén ras je zodpovedný asi za 90% neoplastických zmien pankreasu. Ďaľší mechanizmus premeny protoonkogénu na onkogén je translokáciou chomozómov. Chromozómovými translokáciami sa tvoria napríklad hybridné gény bcr-abl recipročnou translokáciou medzi 9 a 22 chromozómom za vzniku tkzv. Philadelphia chromozómu, následkom ktorého vzniká chronická myeloidná leukémia.

 fractal-10386

 

Premena na onkogén môže taktiež prebehnúť u lokalizovanej reduplikácie DNA v segmente, ktorý obsahuje protoonkogén. Každodenne sa v našom organizme opraví asi 10 na 18 poškodenej DNA. Významnú úlohu pri oprave zohrávajú produkty génov reparácie. Opravy prebiehajú 5 mechanizmami:

  • systém MMR (methyl-directed missmatch repair) – dokáže opraviť schybne spárované bázy,
  • systém NER (nucleotide-excision repair) – nukleotídna excízna oprava,
  • systém BER (base excision repair) – excízna oprava báz,
  • systém DBS (double strand break repair) – oprava dvojreťazových zlomov
  • systém DR (direct reversion) – dokážu priamo opraviť poškodenie.

 

Medzi najvýznamnejší produkt reparečných génov patrí enzým PARP, ktorý je súčasťou viacerých reparačných dráhMalígne bunky majú PARP upregulovaný, čím dochádza k neprimeranej reparácii DNA. V terapii sa využívajú inhibítory PARP, ktoré sú účinné najmä pri mutáciách génu BRCA2. Tiež neprimeraná expresia génov zodpovedných za správne rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek bola zistená u viacerých malignít. Nadmerný počet chromozómov v bunke (aneuplodia) je zodpovedný za horšiu prognózu ochorenia ako u diploidných tumorov. Boli dokázané aj hypoploiodie u leukémií.

  • Zdroj informácií: ADJEI, A., Blocking Oncogenic Ras Signaling for Cancer Therapy. In Journal of the National Cancer Institute [online]. 2001, vol 107, no. 4. Dostupné na internete: http://jnci.oxfordjournals.org/content/93/14/1062.full.pdf . ISSN 1460-2105 BABA, A. - CATOI, C. 2007. Comparative oncology. [online]. Bucharest: The Publishing House of the Romanian Academy, 2007. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK9553>. ISBN-10: 973-27-1457-7 BOBÁK, M. - ŠAMAJ, J. 2002. Cytológia. Univerzita Komenského, Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2002. 278-279s. ISBN 80-223-1705-5. LODISH, H. - BERK, A. - ZIPURSKY, SL, 2000. 4.vydanie, Molecular Cell Biology. [online]. New York : W.H. Freeman, 2000. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK21662/ ISBN-10: 0-7167-3136-3 HIPŠOVÁ, I. 2015. Nádorové ochorenia. Nitra. MLADOSIEVIČOVÁ, B. 2011. Molekulové mechanizmy patogenézy nádorov. [online]. Bratislava: SAP, 2011. 10-17 s. Dostupné na internete: http://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/akademicka_kniznica/dokumenty_PDF/Elektronicke_knihy_LF/Molekulove_mechanizmy_patogenezy_nadorov.pdf> ISBN 978-80-8095-069-9 WEINBERG, R.A. 2000. Jediná odrodilá bunka-Ako vzniká rakovina. Bratislava: Kalligram, 2000. 122-125 s. ISBN 80-7149-361-9.
Patologická štruktúra malígnej bunky a tkaniva - 5.0 out of 5 based on 2 reviews
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.