MENU

Patologická štruktúra malígnej bunky a tkaniva

11.2.2017 medicc
Základné charakteristiky malígnej bunky sú zrýchlenie bunkového cyklu, zmeny v jej genóme, invazívny rast, zvýšená mobilita bunky, chemotaxia, zmeny na povrchu bunkovej membrány a sekrécia lytických faktorov.

Jadro malígnej bunky je zväčšené s nepravidelným tvarom a nápadnými jadierkami. Cytoplazma sa vyskytuje v menšom objeme u malígnych buniek, má zmenenú farbu a kozistenciu. Akumulujú sa v nej rRNA a mRNA, preto nadobúda bazofilný charakter. Endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát a iné bunkové organely majú tiež zmenenú štruktúru, ktorá býva väčšinou jednoduchšia.

 

V malígnej bunke sa dá pozorovať menšie množstvo mitochondrií a často sú prítomné tkzv. obrovské mitochondrie.

 

Zmeny na bunkovej membráne ovplyvňujú vývin onkologického ochorenia.

 

Zmenám podliehajú aj proteíny a karbohydráty na membráne s enzymatickou funkciou, ale aj povrchové receptory. Povrchové receptory sa na membráne nachádzajú v zmenenom počte, čo ovplyvňuje senzitivitu na vonkajšie regulačné signály. Tiež sa dajú pozorovať povrchové receptory, ktoré sa vyskytujú iba v bunkách embryonálneho tkaniva. Prechod aminokyselín a cukrov cez plazmatickú membránu je zrýchlený. Bazálna membrána v malígnych tkanivách je fragmentovaná alebo úplne neprítomná a zničená lytickými faktormi malígnych buniek. Tkanivá malígnych buniek sú menej diferencované.

 neurons-965025 1280

 

Tumor supresorové gény, onkogény a DNA reparačné gény

 

Tumor supresorové gény zohrávajú významnú úlohu pri vzniku rakoviny. Pôsobia ako brzdy pri proliferácii buniek. V súčastnosti je známych asi 50 tumor supresorových génov. Bunky sú pokryté receptormi pre tumor supresorové gény, ktoré majú podobnú štruktúru ako receptory rastových faktorov. Sú to dlhšie bielkoviny a ich vonkajšia časť vytŕča do medzibunkového priestoru, ďalej prechádza plazmatickou membránou až do jadra bunky. Najznámejší tumor supresorový gén sa nazýva TP53 a je tiež označovaný za strážcu genómu. Kóduje dôležitý supresorový proteín p53.

 

Okrem toho, že stimuluje expresiu génov, ktoré inhibujú rast a delenie buniek je tiež transkripčným faktorom. Pri poškodení DNA sa aktivuje ATM proteínkináza, čím sa p53 fosforyluje. Ďalej sa p53 naviaže na DNA, a tak aktivuje zastavenie bunkového cyklu až pokiaľ sa DNA neopraví, inak navodí apoptózu bunky. Asi polovica ľudských nádorov má gén pre proteín p53 zmutovaný. V rodinách, kde sa mutácia TP53 dedí spôsobuje vznik nádorov už v mladom veku. Toto genetické ochorenie sa nazýva Li-Fraumenov syndróm. Medzi ďalšie, pre vedecký svet dôležité supresory, patria APC supresor u tzv. rodinnej adenomatóznej polypóze hrubého čreva a Rb supresor, ktorý sa spája s nádorovým ochorením oka, retinoblastómom.

 eye-1986661 1920

Geneticky zaťažené rodiny dedia gén, ktorého jedna alela rb je zmutovaná. Mutáciu druhej alely môžu nadobudnúť počas života. Ďaľší supresorový proteín je BRCA1. Mutácie génov BRCA1/BRCA2 sú zodpovedné za 15% všetkých prípadov karcinómu prsníka. Jedná sa o pomerne „veľké“, tumor supresorové gény s autozomálne dominantným typom dedičnosti.

 

Proontogény

 

Dnes je objavených niekoľko desiatok protoonkogénov, ktoré sa nachádzajú v bunkách každého stavovca. Sú to gény konzervatívne a ich úlohou je kódovať bielkoviny regulácie rastu a delenia buniek a reguláciu génovej expresie. Ich zmutované formy sa nazývajú onkogény. Tieto gény nie sú schopné reagovať na signály ich represie, následkom čoho je stála bunková proliferácia. Ich bielkoviny sa nesyntetizujú v správnom čase a množstve. Premena protooknogénu na onkogén sa uskutočňuje vplyvom vírusov, ale aj bez vplyvu vírusov, a to mutáciami DNA.

 

Časté sú delécie v oblasti, ktorá reguluje a kontroluje bunkový cyklus a bodové mutácie v protoonkogénoch. Dobrým príkladom zmeny protoonkogénu na onkogén je ras gén, ktorého onkogénna bielkovina umožňuje nadmernú signalizáciu rastu buniek. Onkogén ras je zodpovedný asi za 90% neoplastických zmien pankreasu. Ďaľší mechanizmus premeny protoonkogénu na onkogén je translokáciou chomozómov. Chromozómovými translokáciami sa tvoria napríklad hybridné gény bcr-abl recipročnou translokáciou medzi 9 a 22 chromozómom za vzniku tkzv. Philadelphia chromozómu, následkom ktorého vzniká chronická myeloidná leukémia.

 fractal-10386

 

Premena na onkogén môže taktiež prebehnúť u lokalizovanej reduplikácie DNA v segmente, ktorý obsahuje protoonkogén. Každodenne sa v našom organizme opraví asi 10 na 18 poškodenej DNA. Významnú úlohu pri oprave zohrávajú produkty génov reparácie. Opravy prebiehajú 5 mechanizmami:

  • systém MMR (methyl-directed missmatch repair) – dokáže opraviť schybne spárované bázy,
  • systém NER (nucleotide-excision repair) – nukleotídna excízna oprava,
  • systém BER (base excision repair) – excízna oprava báz,
  • systém DBS (double strand break repair) – oprava dvojreťazových zlomov
  • systém DR (direct reversion) – dokážu priamo opraviť poškodenie.

 

Medzi najvýznamnejší produkt reparečných génov patrí enzým PARP, ktorý je súčasťou viacerých reparačných dráhMalígne bunky majú PARP upregulovaný, čím dochádza k neprimeranej reparácii DNA. V terapii sa využívajú inhibítory PARP, ktoré sú účinné najmä pri mutáciách génu BRCA2. Tiež neprimeraná expresia génov zodpovedných za správne rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek bola zistená u viacerých malignít. Nadmerný počet chromozómov v bunke (aneuplodia) je zodpovedný za horšiu prognózu ochorenia ako u diploidných tumorov. Boli dokázané aj hypoploiodie u leukémií.

  • Zdroj informácií: ADJEI, A., Blocking Oncogenic Ras Signaling for Cancer Therapy. In Journal of the National Cancer Institute [online]. 2001, vol 107, no. 4. Dostupné na internete: http://jnci.oxfordjournals.org/content/93/14/1062.full.pdf . ISSN 1460-2105 BABA, A. - CATOI, C. 2007. Comparative oncology. [online]. Bucharest: The Publishing House of the Romanian Academy, 2007. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK9553>. ISBN-10: 973-27-1457-7 BOBÁK, M. - ŠAMAJ, J. 2002. Cytológia. Univerzita Komenského, Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2002. 278-279s. ISBN 80-223-1705-5. LODISH, H. - BERK, A. - ZIPURSKY, SL, 2000. 4.vydanie, Molecular Cell Biology. [online]. New York : W.H. Freeman, 2000. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK21662/ ISBN-10: 0-7167-3136-3 HIPŠOVÁ, I. 2015. Nádorové ochorenia. Nitra. MLADOSIEVIČOVÁ, B. 2011. Molekulové mechanizmy patogenézy nádorov. [online]. Bratislava: SAP, 2011. 10-17 s. Dostupné na internete: http://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/akademicka_kniznica/dokumenty_PDF/Elektronicke_knihy_LF/Molekulove_mechanizmy_patogenezy_nadorov.pdf> ISBN 978-80-8095-069-9 WEINBERG, R.A. 2000. Jediná odrodilá bunka-Ako vzniká rakovina. Bratislava: Kalligram, 2000. 122-125 s. ISBN 80-7149-361-9.
Páči sa?

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.