MENU

Karcinóm krčka maternice

27.5.2017 medicc
Invazívny karcinóm nevzniká ako „blesk z čistého neba“. V jeho vývoji ho  predchádza nález prekanceróznych zmien. Invazívny karcinóm nevzniká ako „blesk z čistého neba“. V jeho vývoji ho predchádza nález prekanceróznych zmien. Za impulz k malígnej transformácii buniek sa považujú aj iné sexuálne prenosné infekcie (vírusy, Trichomonas vaginalis, huby, pliesne a kvasinky) a smegma.

Progresia ochorenia prebieha od normálneho epitelu, z ktorého v priebehu niekoľkých mesiacov vznikajú lézie nízkeho stupňa (LSIL + HPV infekcia, koilocytóza a CIN 1) a v priebehu rokov lézie vysokého stupňa (HSIL a CIN 2 a CIN 3) až po karcinóm. Väčšina HPV infekcií je inaparentná a väčšina infekcií u mladých žien je prechodná (80%). Progresia nie je častá (len 1 – 2 % CIN prejde do invazívneho karcinómu) a je veľmi pomalá, trvá asi 10 rokov.

Viac ako 45 % ochorení diagnostikujeme v počiatočnom štádiu. Nelichotivé sú však štatistiky záchytu ochorení vo vyšších štádiách. Výskyt ochorení v II. štádiu je 20 – 29 %, 17 – 21 % v III. štádiu a viac ako 5 % v IV. štádiu. Z týchto výsledkov vyplýva, že Slovensko nepatrí ku krajinám s najlepším skríningom rakoviny krčka maternice a obzvlášť dobrým včasným záchytom tohto ochorenia.

medic 563425

Rizikové faktory vzniku rakoviny krčka maternice

Najdôležitejším rizikovým faktorom pre rakovinu krčka maternice je infekcia vírusom ľudského papillomavírusuHPV. Ľudský papilomavírus je zodpovedný za viac ako päť percent všetkých prípadov rakoviny na celom svete a 15% rakoviny u žien v rozvojových krajinách. Na Slovensku je približne 2,33 milióna žien vo veku 15 a viac rokov, ktoré sú ohrozené infekciou HPV. Až 30% prípadov ochorenia sa zisťuje u žien do 45. Roku života, avšak najväčší výskyt je po 45. roku.

Každý nový sexuálny partner predstavuje pre ženu 10-násobne vyššie riziko infekcie HPV. V poslednom desaťročí je zaznamenaný vyšší výskyt rakoviny krčka maternice u mladých žien so sexuálnou promiskuitou a prostitúciou. Zvýšený výskyt rakoviny krčka maternice v porovnaní s bežnou populáciou je aj u žien vo výkone trestu.

Ženy, ktoré fajčia, sú asi dvakrát častejšie náchylnejšie dostať rakovinu krčka maternice ako nefajčiarky. Fajčenie vystavuje telo mnohým rakovinotvorným chemickým látkam, ktoré okrem pľúc ovplyvňujú aj iné orgány.

Škodliviny sú absorbované v pľúcach a prepravované krvou po celom tele. Vedľajšie produkty tabaku boli nájdené v hliene krčka maternice žien, ktoré fajčia. Výskumníci veria, že tieto látky poškodzujú DNA buniek a prispievajú k rozvoju rakoviny krčka maternice. Fajčenie oslabuje imunitný systém v boji proti HPV infekcii. Vzhľadom k tomu, že pošva je vysoko citlivá na estrogén, vzniká podozrenie, že estrogén prispieva k vzniku rakoviny krčka maternice.

Ďalšie faktory spôsobujúce rakovinu krčka maternice

Zvýšené riziko je zistené aj u žien pri dlhodobom užívaní hormonálnych steroidov a pri ich vysoko aktívnom sexuálnom živote. Viacročné užívanie perorálnych kontraceptív zvyšuje riziko vzniku karcinómu až štvornásobne u žien, u ktorých bola zdiagnostikovaná HPV infekcia. V neposlednej miere aj chudoba a neúčasť na preventívnych prehliadkach zvyšuje riziko výskytu rakoviny krčka maternice.

Karcinóm krčka maternice je v rozvojových krajinách (Afrika, Ázia, Južná Amerika) na druhom mieste vo výskyte zhubných nádorov u žien. Najviac sú postihnuté ženy s nízkym sociálnym postavením. Liečbe rakoviny krčka maternice v Afrike stojí v ceste nedostatok diagnostických a liečebných zariadení, nedostatok infraštruktúry a zdravotnej starostlivosti. 

 Najvyššia miera výskytu je pozorovaná v Guinei, s 6,5% žien s rozvinutou rakovinou krčka maternice pred dosiahnutím veku 75 rokov. India je krajinou s najvyššou frekvenciou ochorenia a to až 134 000 prípadov a 73 000 úmrtí.

person 690245 1920

Avšak, rakovina krčka maternice stále predstavuje veľký problém aj vo vyspelých krajinách.

Skríning ako prevencia vzniku rakoviny krčka maternice

Stratégia skríningu na detekciu asymptomatickej infekcie HPV predpokladá zníženie výskytu rakoviny a úmrtnosti v celkovej populácii o 7 až 12 %. V súčasnosti sa v rámci skríningu okrem konvenčnej cytológie, ktorá je dostupná, technicky i ekonomicky nenáročná, a ktorej senzitivita je až okolo 72%, ponúka cytológia v tekutom médiu (LBC), ktorá zvyšuje špecificitu a senzitivitu záchytu skvamóznych lézií a rozširuje diagnostické možnosti.

Výhody skríningu žien mladších ako 25 rokov sú menšie vzhľadom k nízkej prevalencii lézií, ktoré progredujú. Screening nie je účinný ani u žien starších ako 60 rokov, keď v nedávnej minulosti mali negatívne PAP testy.

Na Slovensku až 80% žien nechodí na preventívne cytologické prehliadky, čím sa zaraďujeme na posledné miesto spomedzi 34 členských krajín OECD. HR HPV test umožňuje doplnenie cytologického skríningu nad 30 rokov, zvýšenie primárnej citlivosti a zníženie falošnej negativity cytológie s výskytom 15 – 40%. Senzitivita HPV testu pre H SIL lézie je 95% a špecificita 93 %.

  • Zdroj informácií: ADAM, J.. Prevencia ochorení spôsobených HPV. In Kompendium medicíny, Review z odborných kongresov, zjazdov a sympózií. ISSN 1336-4871, 2010, roč. 2010, č. 5, s. 46-47. ARBYN et al.. European Guidelines for Quality Assurance in Cervical Cancer Screening. Second Edition—Summary Document. In Annals of Oncology [online]. 2010, vol. 21, no. 3. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2826099/pdf/mdp471.pdf. ISSN 1569-8041. BERNAL, M. et al. Human papillomavirus (HPV) infection and intraepithelial neoplasia and invasive cancer of the uterine cervix: a case-control study in Zaragoza, Spain. In Infect. Agent Cancer.online. 2008, vol. 3, no. 8. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2435517/ ISSN 1750-9378. BINSWAGER et al. Risk Factors for Cervical Cancer in Criminal Justice Settings. In Electronic Journal of women´s health. online. 2011, vol. 20, no. 12. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3236985/. ISSN 1839-1845. BOROVSKÝ, M.. Sme najhorší v prevencii pred HPV. In Zdravotnícke noviny. ISSN 1335-4477, 2012, roč.XVII/LXI, č. 33, s. 2. CANCER Cervical Cancer. online. 2012. Dostupné na internete: http://www.cancer.org/cancer/cervicalcancer/detailedguide/cervical-cancer-risk-factors. CIBULA, D. – PETRUŽELKA, L. a kol. Onkogynekologie. 1.vyd. Praha: Grada, 2009. 616 s. ISBN 978-80-247-2665-6. COLOMBO, N. et al. Cervical cancer: ESMO Clinical Practice Guidelines for diagnosis, treatment and follow-up. In Oxford Journals Medicine Annals of Oncology. online. 2012, vol. 23, no. 7. Dostupné na internete: http://annonc.oxfordjournals.org/content/23/suppl_7/vii27.full. ISSN 1569-8041. DANKO, J.. Epidemiológia HPV infekcie a karcinómu krčka maternice. In Kompendium medicíny, Review z odborných kongresov, zjazdov a sympózií. ISSN 1336-4871, 2008, roč. 2008, č. 7, s. 18. DENNY, L. – ANORLU, R. Cervical Cancer in Africa. In Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. online. 2012, vol.21, no. 9. Dostupné na internete: http://cebp.aacrjournals.org/content/21/9/1434.abstract. ISSN 1538-7755. GUNNING-SCHEPERS, L.J. Population screening for cervical cancer. online. The Hague: Health Council of the Netherlands, 2011. 115p. publication no. 2011/07E. . Dostupné na internete: http://www.gezondheidsraad.nl/sites/default/files/201107E%20PopulationSCC_0.pdf. ISBN: 978-90-5549-866-6 CHUNG, S.-H. et al. Estrogen and Erα: Culprits in Cervical Cancer? In Trends Endocrinol Metab. online. 2012, vol. 21, no. 8. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2914219/. ISSN 1043-2760. JURGA, Ľ. Klinická onkológia a rádioterapia. 1.vyd. Bratislava: SAP-slovak Academic Press, s.r.o., 2000. 1030 s. ISBN 80-88908-71-X. KOBILKOVÁ, J. a kol. 2006. Gynekologická cytodiagnostika. 2. vyd. Praha: Galén, 2006. 119 s. ISBN 80-7262-313-3. KONČEKOVÁ, R.. Laboratórna diadnostika HPV. In Kompendium medicíny, Review z odborných kongresov, zjazdov a sympózií. ISSN 1336-4871, 2008, roč. 2008, č. 7, s. 30. LOUIE et al. Early age at first sexual intercourse and early pregnancy are risk factors for cervical cancer in developing countries. In British Journal Cancer. online. 2009, vol. 7, no. 100. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2670004/. ISSN 0007-0920. MORENO et al. Effect of oral contraceptives on risk of cervical cancer in women with human papillomavirus infection: the IARC multicentric case-control study. In THE LANCET. online. 2002, vol. 30, no. 359. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11943255. ISSN 1474-547X PATOPRSTÁ. M. Informovanosť žien o HPV a ich návyky. 2013. Trnava. 53 s. REDECHA, M. – REDECHA, M.. HPV INFEKCIA A KARCINÓM KRČKA MATERNICE. In Educafarm medinews. ISSN 1336-3239, 2009, roč.7, č. 3, s.127. SLÁMA, J.. Klinický význam HPV testu. In Kompendium medicíny, Review z odborných kongresov, zjazdov a sympózií. ISSN 1336-4871, 2010, roč. 2010, č. 27, s. 9. SANJOSE, de S. HPV Prevention series In Infectious Agents and Cancer. online. 2012, vol. 7, no. 37. Dostupné na internete: http://www.infectagentscancer.com/content/7/1/37. SHI, J.-U. Et al. Evaluation of primary HPV-DNA testing in relation to visual inspection methods for cervical cancer screening in rural China: an epidemiologic and costeffectiveness modelling study. In BMC Cancer. online. 2011, vol. 11, no. 239. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3141766/. ISSN 1471-2407. VEREŠ, P.. “Liquid-based” cytológia versus konvenčná cytológia. In Lekárske listy, Odborná príloha Zdravotníckych novín. ISSN 1335-4477, 2011, roč. 2011, č. 26, s. 4.
Karcinóm krčka maternice - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.