MENU

Antioxidanty

20.6.2017 medicc
Základnou požiadavkou prežitia všetkých živých organizmov na Zemi, je prispôsobiť sa a vybudovať systém antioxidačnej ochrany.

Súčasťou tohoto systémuenzýmy: katalázaglutatiónperoxidáza, superoxiddismutáza, D-T diaforáza glutatión regenerujúci systémy. Sú to zhášače a lapače voľných radikálov a zaraďujeme tu aj reparačné mechanizmy poškodenia DNA. Takéto opravy oxidatívneho poškodenia živého organizmu nemusia byť vždy účinné a sú veľmi náročné.

Oveľa viac efektívnejším riešením je prevencia, ktorú vykonávame pridávaním látok, ktoré pôsobia antioxidačne čo spôsobuje minimalizovanie zdrojov tvorbyvoľný ch radikálov a posilnenie prirodzeného antioxidačného mechanizmu.

kids 220890

Ochranné mechanizmi človeka

Proti toxickému vplyvu voľných radikálov a RMO (reaktívne metabolity kyslíka) je organizmus vybavený ochrannými mechanizmami, ktoré slúžia organizmu proti tvorbe voľných radikálov, alebo ak sú už tieto voľné radikály v organizme vytvorené, tak znižujú ich negatívne účinky. Z chemického hľadiska je za antioxidant považovaná každá látka ktorá sama oxiduje a tým zabraňuje oxidácií inej látky.

Antioxidant je z biologického hľadiska taká látka, ktorá v reakcii s voľnými radikálmi pri malej koncentrácii tvorí stabilné a netoxické produkty, ktoré nespúšťajú ďalšie reakcie, pri ktorých by sa mohli tvoriť voľné radikály alebo RMO.

Voľné radikály zväčša urýchľujú starnutie a skracovanie života a dá sa povedať, že antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, blokujú ich a ničia.

Antioxidanty sa delia na antioxidačné enzýmy (SOD, peroxidácia, kataláza) a antioxidačné nízkomolekulové substráty, poznáme lipofilné – vitamín E alebo hydrofilné – vitamín C, flavonoidy, glutatión, kyselina močová.

fruits

Pôsobenie radikálov na ľudský organizumus

Proti prebytočným voľným radikálom tvoria obranný mechanizmus práve antioxidanty, ale aj enzýmy ako sú kataláza, SOD a peroxidáza. Aby tieto enzýmy pracovali správne, tak ich funkciu zaisťujú minerály. Stáva sa, že organizmus trpí deficitom minerálnych látok a to spôsobuje, že enzýmy sú neúčinné a neaktivované. Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou enzýmov je látka selén, ktorá sa zúčastňuje na ochranných antioxidačných procesoch a taktiež sa zúčastňuje pri metabolizme hormónov štítnej žľazy.

Vnútorný antioxidačný systém je nekompletný avšak veľmi efektívny systém. Najdôležitejšie pre náš organizmus je prijímať rastlinné antioxidanty, najvýznamnejšie z nich sú vitamín C, kyselina listová a vitamín E, ktoré sú obsiahnuté najmä v čerstvej zelenine a ovocí.

Konzumácia ovocia a zeleniny päťkrát denne je najlepšia prevencia proti vzniku rakoviny.

Antioxidanty v potrave

Antioxidanty, ako prídavné látky v potravinách majú funkcie ako sú dochucovanie, zahusťovanie, konzervovanie, zmiešavanie a farbenie potraviny. V potravinárskom priemysle poznáme využitie antioxidantov ako prídavných látok, toto použitie musí byť deklarované. Vyskytujú sa v rôznych zdrojoch. Buď ide o prírodné látky, ktoré sa získavajú syntézou a biosyntézou, patria tu antioxidanty ako tokoferol – vyskytuje sa vo farbivách a rastlinných olejoch, kyselina askorbová - je prítomná v ovocí.

bread 2193537 1920

Alebo poznáme aj umelo vytvorené antioxidanty, ktoré sa používajú ako prídavné látky. Je to napríklad antioxidant BHA - butyl hydroxyanizol. Všetky prídavné latky sú v európskej únií regulované smernicou o prírodných látkach. Informácie o ich bezpečnosti môžeme získať na Vedeckom výbore. Bezpečnosť používania prídavných látok priebežne prehodnocujú organizácie, akou je napríklad aj CodexAlimentarius.

  • Zdroj informácií: ASPLUND, K. 2002. Antioxidant vitamins in the prevention of cardiovascular disease : a systematic review. Journal of International Medicine, 2002, č. 251, s. 372-392 BENHAIM, Paul. 2001. Konopí zdraví na dosah. Frýdek-Místek : Alpress, 2001. 454 s. ISBN 80-7218-605-1. ĎURAČKOVÁ, Z. 1998. Voľné radikály a antioxidanty v medicíne 1: definícia, rozdelenie a biologický význam voľných radikálov a antioxidantov, Bratislava: Slovak Academic Press,1998. 285 s. ISBN 80-88908-11-6. KODÍČEK, M., 2004. Biochemické pojmy: výkladový slovník. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická, 2004. 171 s. ISBN 80-7080-551-X. MOJŢIŠ, J., MOJŢIŠOVÁ, G., 2001. Flavonoidy a ich biologické účinky. 1.vyd., Košice: VIENALA, 2001. 133 s. ISBN 80-88922-50-X. PIPEK, P., 2010. Svět potravin a kouzlo biotechnologií – 24.letní škola VŠCHT:Škodlivé „éčka“ nebo nutné sloţky potravin, Praha: KEY Publishing, 2010. 116 s. ISBN 978-80- 7418-069-9. TOMAŠTIKOVÁ, A.: Antioxadanty vo vybraných druhoch zeleniny. Ružomberok, 2014. 48 s. ZACHAR, D. 2004. Humánna výživa II. Živiny, Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2004. 217 s. ISBN 80-228-1293-5.
Antioxidanty - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.