MENU

Genetický základ rakoviny vaječnkov - ovárií

16.7.2017 medicc
V posledných rokoch došlo k výraznému pokroku v pochopení molekulárnych mechanizmov, vedúcich k vzniku nádorov a ich metastázovania.

Okrem aktivácie protoonkogénov, nekontrolovaná proliferácia buniek taktiež vyžaduje likvidáciu negatívnych regulačných dráh alebo génov, ktoré ich kódujú. Je všeobecne známe a akceptované, že prvá alela nádor supresorového génu je inaktivovaná mutáciou. Rôzne mechanizmy inaktivácie druhej alely zahŕňajú mitotickú nondisjunkciu vedúcu
k poškodeniu chromozómu, mitotickú nondisjunkciu s reduplikáciou mutovaného chromozómu, mitotickú rekombináciu deléciu časti chromozómu, alebo bodové mutácie.

Avšak ani po mnohých cytogenetických štúdiách rakoviny vaječníkov sa stále nepodarilo zistiť konzistentné chromozomálne zlomy, aké boli pozorované napr. pri leukémiách.

 

Všeobecne však platí, že pri väčšine nádorov sa objavuje abnormálny počet chromozómov s komplexnými zmenami karyotypu.

 

U ovariálnych karcinómov boli charakterizované simplexné numerické a štrukturálne abnormality príslušného chromozómu. Dualistický model karcinogenézy odráža rôznorodosť ovarialných karcinómov a kladie hlavne histologické typy do dvoch skupín typ I a typ II na základe ich klinickopatologických a genetických rysov.

science 220370

Typ I

Typ I zahrňuje low-grade serózne karcinómyendometroidné karcinómy, karcinómy z jasných buniek a mucinozné karcinómy. Sú obmedzené na jedno ovárium a majú dobrú prognózu. Nádory typu I sú relatívne genetický stabilné a obvykle vznikajú kumuláciou somatických mutácii, ktoré vznikajú v génoch KRAS, BRAF, PTEN,PIK3CA, CTNNB1, ARID1A a len veľmi zriedka TP53. Inaktivácia BRCA nebola nájdená u type I. Oproti tomu typ II tvoria high-grade serózne karcinómykarcinosarkómy, ktoré rýchle rastú a sú agresívne.

Typ II

Nádory typu II sú chromozomálne veľmi nestabilné a mutácia TP53 bola detekovaná viac ako u 95% prípadov. TP53 je regulátor apoptózy bunkového cyklu. Jeho funkciou je inhibovať bunkový rast a delenie bunky. Keď chýba funkcia p53 apoptóza je redukovaná a je zvýšený nádorový rast. Inaktivácia BCRA buď mutáciou alebo metylaciou promótora sa nachádza u 40-50% high-grade seróznych karcinómov. Pri karcinómov ovária je častá expresia alebo amplifikácia protoonkogénu HER-2/neu. HER-2/neu patrí do rodiny epidermálných receptorov rastových faktorov. Táto skupina receptorov má úlohu v homeostáze normálnych tkanív.

Histologická klasifikácia

Histogenéza je delenie neoplastických prejavov podľa pôvodu tkaniva z ktorého pochádzajú. Jednotlivé histogenetické skupiny majú do značnej miery obdobné základné biologické charakteristiky. Sú to: spôsob rastu a metastázovania, imunogenita a pod. Zaradenie nádoru do histogeneticky charakterizovanej diagnostickej skupiny a jednotky sa označuje ako typing.

Jednotlivé nádory boli zaradené do základných histogenetických skupín na základe empirických poznatkov ontogenézy a fylogenézy tkaniva z ktorého nádor pochádza. Používajú sa metódy, ktoré stanovujú molekulárnu stavbu bielkovín bunky a najmä molekulovú skladbu cytoskeletu v jednotlivých nádorových bunkách.

Spoľahlivým znakom sa ukázal základný stavebný proteín stredných filament cytoskeletu.


Poznáme päť typov:


Typ 1: kyslé keratíny, ktoré obsahuje epitel – označujú sa K9 – K20.
Typ 2: neutrálne a bázicky zásadité keratíny, ktoré obsahuje epitel – označujú sa K1 – K8.
Typ 3: skupina vimentínu vrátané dezmínu, periferínu a glijového fibrilárneho kyslého proteínu. Nachádzajú sa v mezenchýmovom tkanive, svalovine, astrogliji, ependýme a v Schwannových bunkách.
Typ 4: neurofilamenty, ktoré sa nachádzajú v gangliových bunkách – označujú sa NF – L až H.
Typ 5: laminin

dna 2482595 1920

Jednotlivé histogenetické skupiny nádorov sú charakterizované špecifickým intermediárnym cytoskeletom, ktorý sa do značnej miery zhoduje s pôvodným tkanivom na úrovni príslušnej diferenciácie. Preto pri zaraďovaní do základnej histogenetickej skupiny popri empirických skúsenostiach diagnostikujúci patológ používa imunohistologickú, prípadne molekulárnu biologickú fenotypizáciu nádorovej bunky. S ohľadom na diferenciačný prístup ľudské nádory možno rozdeliť do troch hlavných kategórii

1. skupina nádory vychádzajúce z germinatívnych alebo totipotentných primitívnych buniek,
2. skupina nádory vychádzajúce z kambiálnych buniek embryonálneho somatického typu,
3. skupina nádory vychádzajúce zo somatických kmeňových buniek dospelého typu.

O tom, ako delíme nádory epitelového pôvodu rakoviny vaječníkov, si môžete prečítať v ďalšom článku. 

  • Zdroj informácií: ANDERKOVÁ, S. 2013. HE4 - Nový nádorový marker. Prešov 2013. 58 s. HEĽPIANSKÁ, L a kol, 2006. Karcinóm ovária 1.vydanie, Bratislava, Lilly 2006,s .119 ISBN 80-969408-8-0 URBAN, P. a kol 2011. Prehľad potenciálných onkomarkerov detekcie skorých fáz rakoviny vaječníkov, In Klinická onkológia, online, 2011,vol 24,no 2,s. 106-111 Dostupné na internete: www.linkos.cz/files/klinicka-onkologie/161/3763.pdf ISSN 1802-5307
Genetický základ rakoviny vaječnkov - ovárií - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.