MENU

Rakovina kože a jej výskyt

20.1.2018 medicc
Výskyt malígneho melanómu má na celom svete vzostupnú tendenciu, zvlášť u ľudí bielej rasy. Najrozšírenejší je v Austrálií (incidencia 60/100 000 obyvateľov). Každým rokom narastá o 8 %, pričom za posledných 30 rokov stúpol jeho výskyt trojnásobne.

Záznamy zo Slovenska poukazujú dokonca na štvornásobný nárast incidencie za posledných 35 rokov. Malígny melanóm sa najčastejšie vyskytuje na koži (95 %), menej ako v 5% zo všetkých prípadov je melanóm klinicky manifestovaný v oku pacienta. V minoritných prípadoch sa lokalizuje na vnútorných epitéliach ako sú sliznica rekta, ústna a vaginálna sliznica a ďalších 5 % melanómov tvorí metastatický melanóm bez známeho primárneho ložiska. Je zastúpený iba v 2 % zo všetkých nádorov kože mužov a žien. Patrí medzi najzhubnejšie nádory. Spôsobuje 90 % celkovej mortality kožných nádorov. Melanómy postihujú relatívne mladých ľudí v porovnaní s ostatnými nádormi. To svedčí pre malý počet zmien (celulárnych a genetických) potrebných pre transformáciu na melanóm.

Etiologické činitele melanómu

Na vývoj melanómu má vplyv viacero faktorov. Pravdepodobnosť vzniku závisí na súhre genotypu, fenotypu a vplyvu vonkajších faktorov. Genetické faktory sú v pozadí pozitívnej rodinnej anamnézy, fototypu kože, denzite a atypickosti mólov a sú veľmi významné rizikové faktory vo vývoji melanómu.

Na základe delenia podľa Fitzpatricka, poznáme šesť základných fototypov. Líšia sa odtieňom kože, farby vlasov a reakciou na slnečné žiarenie. Je známe, že ľudia so svetlou kožou a svetlými vlasmi majú nižšiu odolnosť voči slnečnému žiareniu a častejší výskyt erytém kože po slnení. Kožný fototyp 1 a 2  má najvyššie riziko vzniku melanómu a najčastejšie sa vyskytuje v Austrálii. Ďalší rizikový faktor je tendencia k tvorbe pieh po slnení a vysoký počet melanocytárnych névov. Navyše aj samotný výskyt atypických névov je podmienený genetickou predispozíciou.

 boy 1252770

Najsilnejšie zastúpeným enviromentálnym faktorom je expozícia UV žiareniu. Jedná sa o spojité spektrum elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou 200-400 nm, ktoré je súčasťou slnečného žiarenia. Rozlišujeme tri oblasti UV žiarenia: UVA, UVB a UVC. UVC žiarenie je úplne vychytávané v ozónovej vrstve, nereaguje s melanocytmi a teda nespôsobuje pigmentáciu kože.

Časť UVB žiarenia prechádza ozónovou vrstvou, je absorbované kožou. Tvorí cca 10% slnečného UV žiarenia a jeho intenzita v priebehu dňa kolíše. Maximum dosahuje v poludnajších hodinách. Množstvo UVA žiarenia je v priebehu dňa konštantné a má najsilnejší efekt na biologické pochody kože. Celkový účinok absorbovaného UVA,UVB je kumulatívny

Výrazne negatívny vplyv je pozorovaný vzhľadom na intermitentnú expozíciu vysokými dávkami. Bolo dokázané, že viacnásobné spálenie kože v detskom veku dvojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť melanómu v dospelosti. Z celého spektra slnečného žiarenia najviac interaguje s melanocytmi UVA žiarenie, ktoré je slabo vychytávané v ozónovej vrstve a vďaka svojej vlnovej dĺžke preniká až do stratum basale kože a hlbšie. Indukuje tvorbu melanínu, zosilňuje erytémový účinok UVB žiarenia, stimuluje fotosenzibilné a fototoxické reakcie.

 Ultrafialové žiarenie pôsobí priamo na DNA, vo väčšej miere však škodí nepriamo oxidačným stresom cez kyslíkové radikály.

beach 1860

Celková dávka expozície sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. Rovnako bola pozorovaná vyššia tendencia využívania umelých zdrojov UV žiarenia (solária). Treba poukázať na fakt, že celkový efekt UV žiarenia je kumulatívny a teda, že koža si pamätá každý jeden slnečný lúč z minulosti. To spôsobuje vyššiu incidenciu všetkých nádorov kože vrátane malígneho melanómu. Kombinácia genetickej predispozície, kožného fenotypu a následnej expozície kože prirodzenému alebo umelému UV žiareniu je hlavnou príčinou vzniku melanómu.

  • Zdroj informácií: Ďuponová G. Význam molekulárnej biológie v diagnostike a prognostike pacientov s nádormi kože. Košice, 2013 Havránková M., Záchyt dermatologických malignít v ambulancií praktického lekára, Via pract, roč.4 č. 5, 2007. Krajsová I., Melanom, Maxdorf, 2006, ISBN-80-7345-096-8 Polsky D., Cordon-Cardo C., Houghton A., 19. Molecular Biology of Melanoma In. Mendensol J. et al., The molecular basis of cancer,2nd ed., Elsevier Inc., 2001, ISBN 0-7216-7291-4
Rakovina kože a jej výskyt - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.