Bolesť a rakovina

Bolesť pôsobí ako varovný signál, ktorý upozorňuje na situáciu ohrozenia. Bolesť stráca význam všade tam, kde jej intenzita prekročila znesiteľnú mieru. Avšak bolesť, ktorá reflexne vyvoláva poruchy rôznych funkcií organizmu, je už vyslovene škodlivá.

Rakovina a onkologická bolesť

Z výskumov vyplýva, že v čase stanovenia onkologickej diagnózy a v priebehu liečby trpí závažnou bolesťou až 30 - 50% onkologicky chorých. V pokročilých štádiách nádorových chorôb sa bolesť vyskytuje u 70 - 90% pacientov. Až u tretiny týchto pacientov nadobúda bolesť neznesiteľné intenzity.

Vzhľadom k výskytu nádorových ochorení sa jedná o číslo veľmi vysoké. Nie je preto prekvapujúce, že u zdravých jedincov je bolesť s nádorom neoddeliteľne spájaná. Úplne špecifická je potom bolesť u pacientov v terminálnom štádiu choroby. V tomto období sú pacienti často vystavení navyše sociálnej izolácii, ktorá zvyšuje vnímanie bolesti, takže bolesť je hodnotená oveľa horšie a tiež tíšenie bolesti je ťažšie.

Už v roku 1984 vypracovala expertná skupina Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dokument s názvom "Liečba nádorovej bolesti", pričom zásadný prínos nespočíva len vo vytvorení tzv. "analgetického rebríčka WHO", ale tiež v zameraní výskumnej pozornosti na hodnotenie bolesti pacientov. Zo záverov vyplýva, že

u 90% onkologických pacientov sme schopní pomerne jednoduchým spôsobom dosiahnuť dobrého zmiernenie bolesti.

Skúsenosť onkologických chorých je však často krát bohužiaľ iná. Zahraničné prieskumy ukazujú, že u 30-70% pacientov bolesť dostatočne liečená nie je. U nás nebol podobný prieskum zatiaľ vykonaný, ale výsledky by veľmi pravdepodobne neboli lepšie.

Pôvod bolesti počas rakoviny

Bolesť pochádza v 80% prípadov priamo z onkologického ochorenia, teda je spôsobená nádorom a jeho metastázami, invazívnym prerastaním do tkanív, tlakom na iné orgány a podobne. V 15 - 18% bolesť súvisí s diagnostikou (punkcia, operácia) a liečbou (chemoterapia, rádioterapia). V 3% závažná bolesť vôbec nesúvisí s nádorom. Ide napríklad o bolesti chrbta, zubov, hlavy.

Viscerálny (útrobný) typ bolesti je často spojený s ďalšími príznakmi - nauzea, zvracanie, porucha črevnej pasáže. Neuropatický typ bolesti vyžaduje od počiatku inú liečebnú stratégiu. Táto bolesť všeobecne zle reaguje na opiáty, dominantnú úlohu tu hrajú lieky zo skupiny antikonvulzív a antidepresív.

Rakovina, liečba a s ňou súvisiaca bolesť

Ďalšou príčinou výskytu bolesti u onkologických pacientov je protinádorová liečba, teda diagnostické zákroky, operačné intervencie, rádioterapia, chemoterapia, hormonálna terapia, imunoterapia a celkové oslabenie organizmu.

U chirurgických zákrokov je bolesť všeobecne prijímaná ako akútna a býva správne a dostatočne liečená. Horšia situácia nastáva u chronických pooperačných bolestí, najčastejšie po amputáciách, často liečebno rezistentných.

Rádioterapia vyvoláva bolesť jednak včasnú a jednak neskoré s odstupom niekoľkých týždňov, mesiacov a niekedy aj rokov po jej aplikácii. Akútna poradiačná reakcia zahŕňa rôzne formy poradiačnej mukozitídy (bolestivé stomatitídy, bronchitídy, enteritídy).

Podobná reakcia ako na sliznici sa prejavuje aj na koži ožarovanej oblasti ako radiačná dermatitída, najčastejšie po ožarovaní nádorov hlavy a krku, prsníka.

Chemoterapia svojím systémovým rozsahom vyvoláva oveľa pestrejšiu symptomatológiu. Imunoterapia spôsobuje rôzne intenzívne ťažkosti nazývané interferonový syndróm, ktorý v sebe zahŕňa horúčky, bolesti svalov, bolesti hlavy a dyspeptické ťažkosti.

Pravidelné monitorovanie efektivity analgetické terapie a výskytu nežiaducich účinkov je nutnosťou. Prejavy nežiaducich vedľajších účinkov nie sú vo väčšine prípadov dôvodom na prerušenie liečby, ale prudko znižujú subjektívnu kvalitu života u chorých.

Psychologická a sociálna rovina bolesti počas rakoviny

Psychologická rovina bolesti je určená emočnou kvalitou, ktorá je jej pripisovaná a zmesou pocitov, ktoré vyvoláva. Ide teda o kognitívne spracovanie zmyslu bolesti, významu bolesti, jej zaradenia do myšlienkovej a hodnotovej schémy jedinca.

Sociálna rovina bolesti reflektuje postoja najbližšieho okolia pacienta k jeho bolesti, respektíve bolestivému správanie. Na formovanie určitého modelu správania k bolesti sa podieľa už výchova, rozdiely sledujeme aj medzi mužmi a ženami. Prijatie alebo neprijatie bolestivého zážitku potom ovplyvňuje vytvorenie vlastného osobného prežitku bolesti.