MENU

Nádorové antigény

medicc
Nádorové bunky sa od iných buniek líšia, tým pádom by mali byť imunitným systémom rozpoznané a následne eliminované. Avšak rozdiely sú buď príliš malé a imunitný systém ich „odignoruje“, alebo ho rakovinové bunky „prekabátia“ a dôjde k prepuknutiu rakoviny.    

Na to však, aby imunitný systém dokázal rozpoznať nádorové bunky, musia existovať určité nádorovo-špecifické povrchové antigény. Rozlišujeme dve kategórie takýchto antigénov: antigény špecifické pre nádory (TSA - Tumor Specific Antigens) a antigény asociované s nádormi (TAA - Tumor Asociated Antigens). Je nutné podotknúť, že antigénna abnormalita nádorovej bunky ešte neznamená, že ju imunitný systém rozpozná a zlikviduje.

 

Antigény špecifické pre nádory (TSA)

 

Do tejto kategórie antigénov patria proteíny, ktoré sa na normálnych bunkách nevyskytujú. Nachádzame ich teda iba na nádorovo transformovaných bunkách. Takýmito sú napr. komplexy MHC I s abnormálnymi fragmentmi bunkových proteínov, komplexy MHC s fragmentmi proteínov onkogénnych vírusov, myelómov a lymfómov a abnormálne formy glykoproteínov

 

Antigény asociované s nádormi (TAA)

 

Antigény asociované s nádormi, alebo taktiež nazývané nádorové markery (onkomarkery). Predstavujú rôzne molekuly nachádzajúce sa v krvi alebo v tkanivách, ktoré nie sú výlučne asociované s rakovinou, ale ich identifikácia a meranie je užitočné na diagnostiku tej ktorej rakoviny. V mnohých prípadoch sú nádorové antigény mutantné formy normálnych bunkových proteínov.

Ideálnym prípadom by bol akýsi „krvný test na rakovinu“ založený na detekcii určitých markerov, kedy by pozitívny výsledok poukazoval na prítomnosť malignity. Taktiež hodnota a koncentrácia markerov by mala korelovať so štádiom rakoviny, mala by byť odpoveďou na liečbu a taktiež by mala byť ľahko a reprodukovateľne meraná. Žiaden z markerov zatiaľ však nesplnil tento ideál.

 

V praxi môžu byť nádorové markery použité na jeden zo štyroch účelov, a to:

 

1) skríning zdravej populácie alebo vysoko rizikovej skupiny na prítomnosť rakoviny,

2) stanovenie diagnózy rakoviny alebo špecifického druhu rakoviny,

3) stanovenie prognózy u pacienta,

4) monitorovanie priebehu u pacientov s ustupujúcim ochorením alebo počas liečby, ožarovania resp. chemoterapie

 genetics-laboratory

Nádorové markery

 

K nádorovým markerom patrí mnoho látok, ktoré nie sú nejako systematicky organizované. Vo väčšine sa jedná o produkty rakovinových buniek, no taktiež to môžu byť látky tvorené organizmom ako odpoveď na prítomnosť rakoviny.

Dochádza teda k zmenenej produkcii normálneho prvku, látky (bielkoviny, hormónov a iných). K najznámejším TAA patria: onkofetálne antigény – prítomné v (resp. na) embryonálnych bunkách. Konkrétne α-fetoproteín (AFP - Alpha-Fetoprotein) a karcinoembryonálny antigén (CEA - Carcinoembryonic Antigen), ktorý je produkovaný bunkami karcinómu hrubého čreva, prsníka, pankreasu, ale aj pri kolitídach a pankreatitídach.

Ďalším z antigénov je prostatický špecifický antigén - PSA (Prostate-Specific Antigen), ktorého stanovenie v krvi sa používa na skríning a monitorovanie liečby karcinómu prostaty. Avšak jeho zvýšená hladina nemusí poukazovať hneď na karcinóm, ale iba na benígnu hyperpláziu prostaty. Antigén HER2/neu je receptorom rastového faktora epiteliálnych buniek. V malom množstve je pozorovaný na normálnych epiteliálnych bunkách. Silno exprimovaný sa nachádza na bunkách niektorých karcinómov mliečnych žliaz.

Existuje ešte množstvo TAA, menovite: melanómové antigény MAGE, adhezívna molekula epiteliálnych buniek EPCAM, diferenciačné antigény leukemických buniek (CALLA - Common Acute Lymphoblastoid Leukaemia Antigen, CD-10), CA19-9, CA 125 a mnohé ďalšie. 

  • Zdroj informácií: ABBAS, A.K. and LICHTMAN, A.H. 2010. Basic immunology updated edition : functions and disorders of the immune system. 3. ed. Philadelphia : Elsevier Health Sciences, 2010, ISBN 978-1-4160-5569-3. BUC, M. 2012. Základná a klinická imunológia.1. vyd.Bratislava: VEDA, 2012. 831 s. ISBN 978-80-224-1235-3. HOŘEJŠÍ, V. a BARTŮŇKOVÁ, J. 2005. Základy imunologie. 3.vyd. Praha: TRITON, 2005.271 s. ISBN 80-7254-686-4. ŠTIBRANÁ, S.: Činnosť imunitného systému v procese karcinogenézy, 2015
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.