Geneticky modifikované organizmi jačmeň a pšenica

Z pohľadu bezpečnosti boli v tejto dobe GMO veľkou neznámou, ale záverečná fáza ich vývoja sa uskutočňovala v Spojených štátoch amerických, kde práve prebiehala vlna liberalizácia.

V tomto období preto nebol problém, aby pod tlakom veľkých korporácií dostali GMO bez ďalšieho zdĺhavého skúmania rizika „zelenú“ vstupu na pestovanie a komerčné využitie .

V Európe sa ale GMO na trh bezproblémovo nedostali. Vzhľadom na závažné sanitárne škandály, najmä v spojení s tzv. chorobou „šialených kráv“ bola Európska komisia nútená ustúpiť tlaku spotrebiteľských a environmentalistických organizácií a podrobiť GMP (geneticky modifikované plodiny) osobitnému povoľovaciemu procesu. Zároveň sa zaviedlo povinné označovanie geneticky modifikovaných plodín a výrobkov z nich vyrobených. Toto opatrenie sa ukázalo ako veľmi účinné. Výrazne totiž znížilo dopyt po týchto plodinách a výrobkoch vzhľadom na nedôveru obyvateľov EÚ. 

 Genetická mutácia obilnín

Jačmeň (Hordeum vulgare L.) a pšenica (Triticum aestivum L.) patria medzi najpestovanejšie obilniny na svete. Sú využívané ako potravina a krmovina, jačmeň aj v sladovníctve a pivovarníctve. Genetickou modifikáciou týchto obilnín môže byť zvýšený ich ekonomický význam najmä z hľadiska zvýšenia nutričnej hodnoty. Popri polysacharidoch ktoré sú v zrnách obilnín najviac zastúpene, sú významným zdrojom bielkovín, ich tuky sú však chudobné na polynasýtené mastné kyseliny. Obilniny nie sú schopné syntetizovať tieto kyselina, avšak semená obsahujú potrebné substráty pre ich tvorbu.

Pozitívny účinok polynasýtených kyselín na zdravie človeka, je popísaný v mnohých štúdiách. V klinických štúdiách mala GLA (kyselina gama-linolénová) pozitívny dopad napr. v liečbe reumatoidnej artritídy, astmy, atopického ekzému a iných zápalových ochorení, niektorých druhov rakoviny, diabetickej neuropatii, skleróze multiplex, hapertenzii a migréne. Prirodzene sa tieto polynasýtené mastné kyseliny vyskytujú v oleji morských rýb a živočíchov a produkujú ich niektoré rastliny, ktoré sú však z agronomického hľadiska bezvýznamné, napr. kostihoj, borák lekársky, ríbezľa.

Vzhľadom nato, že obilniny tvoria významnú úlohu vo výžive ľudí, boli by vhodným potenciálnym zdrojom týchto mastných kyselín, ako náhrada za nedostatočnú konzumáciu rýb. Pomohlo by to k ochrane životného prostredia už aj v tak zdevastovaných oblastiach morí a svetových oceánov, kde nadmerný výlov kriticky ohrozuje niektoré významné druhy morských živočíchov

Vzhľadom k sľubným výsledkom pokusov pri príprave transgénnych rastlín jačmeňa a pšenice produkujúcich tieto esenciálne polynasýtené mastné kyseliny je možné sa domnievať, že predstavujú budúcnosť v pestovaní nových GM odrôd. Hoci zastúpenie sledovaných mastných kyselín bolo dosiaľ nízke, výsledky potvrdzujú, že vnesením príslušných génov sú obilniny schopné ďalej metabolizovať substráty v zrne a syntetizovať esenciálne mastné kyseliny majúce pozitívny vplyv na zdravie človeka.