Ako sa stravovať po skončení protinádorovej liečby?

Spôsob výživy, ktorý znižuje riziko vzniku rakoviny, má za určitých okolností význam aj pre osoby u ktorých sa rakoviny prejavila. Pri voľbe a príprave stravy máte – tak ako je to v oblasti športu a pohybovej kultúry – veľmi dobrú príležitosť prispieť k zlepšeniu svojho zdravotného stavu, zvýšiť si obranyschopnosť a zlepšiť si vyhliadky na vyliečenie.

Základ je plnohodnotná strava 

Správna a plnohodnotná výživa znamená, že strava obsahuje všetky výživné látky, ktoré človek potrebuje k životu, a to v potrebnom množstve. Zároveň, pokiaľ je to možné, nemá obsahovať cudzie alebo škodlivé látky.

Plnohodnotná výživa nie je diétou, ale spôsobom stravovania, ktorý má podstatne prispieť k zlepšeniu stravovacej a zdravotnej situácie obyvateľstva. Nemá byť prínosom len pre osobné zdravie, ale účinkuje priaznivo aj na životné prostredie a spoločnosť (sociálna rovnoprávnosť, menej obalového materiálu, nižšia spotreba energie).

Existuje viacero delení potravín. My si ukážeme delenie podľa profesor Clausa Leitzmanna, experta na zdravé potraviny. Jeho delenie potravín je podľa stupňa a spôsobu ich spracovania. Delí ich do štyroch skupín a hodnotí ich takto:

Veľmi odporúčané:
tepelne nespracované potraviny, napr. obilné müsli, surová zelenina, surové ovocie, obilné klíčky, orechy, semená, nerafinované oleje lisované za studena, nestužený kokosový tuk, prírodné minerálne vody.

Odporúčané:
tepelne spracované potraviny, napr. celozrnný chlieb (nie čierny), varené jedlá z obilnín, varená zelenina, ovocné a zeleninové šťavy, varené zemiaky a strukoviny, málo stužené rastlinné margaríny s vysokým podielom olejov lisovaných za studena, pasterizované mlieko a mlieko a mliečne výrobky, maslo (v menších množstvách), bylinkové a ovocné čaje.

Menej odporúčané:
priemyselne spracované potraviny (nekonzumovať denne), napr. pečivo z výražkovej múky, biely chlieb, biela – lúpaná ryža, zeleninové a ovocné konzervy, ovocné šťavy, výrobky zo zemiakov, rafinované tuky a oleje, trvanlivé mlieko, sušené mlieko, čierny čaj, zrnková káva, pivo, víno.

Neodporúčané:
niektoré potravinové látky napr. cukor, uhľohydráty, bielkoviny, balastné látky, umelé sladidlá a výrobky nimi sladené, ako rôzne sladkosti, limonády, nápoje obsahujúce kolu, rozpustné nápoje, ďalej alkoholické nápoje, vnútornosti a bravčová masť, mäsové a údenárske výrobky, mäsové konzervy.

Triedenie potravín podľa stupňa hodnoty sa opiera o poznanie, že spracovaním potravín obsah výživných látok potrebných k životu často klesá, ale väčšinou stúpa ich energetický obsah. Cukor, ako príklad zložito vyrobenej modernej potraviny, dodáva energiu ale nie vitamíny ani minerálne látky.

Výživná hodnota.potravín

Pomer k životu potrebných výživných látok k energetickej hodnote potravín sa nazýva výživná hodnota. Ak platí: zabrániť nadváhe a posilniť obranyschopnosť organizmu, musí byť výživná hodnota podľa možnosti vysoká.

Z toho vyplývajú tieto praktické zásady:

• uprednostňovať obilniny a plnozrnné výrobky z obilia,
• uprednostňovať rastlinné potraviny, časť z nich tepelne nespracované,
• čerstvé mliečne výrobky považovať za dôležitú súčasť výživy,
• uprednostňovať biele mäso (hydinu, ryby), z červeného mäsa hovädzie, bravčové, zverinu,
• používať menej spracované tuky a oleje, ako maslo, vysokohodnotné rastlinné oleje a margaríny,
• vylúčiť cukor a výrobky a jedlá, ktoré ho obsahujú,
• vynechať alkohol a kofeín.

Ďalej odporúčame:

Zmeniť stravovacie návyky
• jedlá nemajú byť príliš horúce, ani príliš studené,
• stravovať sa jednoducho, s mierou, ale pestro,
• viaceré menšie porcie jedla denne sú výhodnejšie ako menej časté a veľké (riadiť sa pocitom hladu),
• jedlu venovať dostatok času a potravu dobre požuť.

Poradie potravín podľa ich významu:
1. Obilie a výrobky z neho, zemiaky
2. Zelenina a strukoviny
3. Ovocie
4. Nápoje
5. Mlieko a mliečne výrobky
6. Ryby, mäso a vajcia
7. Tuky a oleje

( skupina 6 nemusí byť na stole denne.)

Ako sú na tom vegetariáni?

Vegetariáni nemajú problémy s hmotnosťou, jedia menšie, ale dostačujúce množstvo bielkovín, menej cholesterolu, viac životne dôležitých nenasýtených mastných kyselín a viac balastných látok. Jedia menej kuchynskej soli, ale viac draslíka, vápnika, fosforu a magnézia. Prívod železa nie je nižší ako u nevegetariánov. Vegetarián získa asi o 40% viac vitamínu E (z vysokokvalitných jedlých olejov) a asi o 20% viac vitamínu C (z čerstvej zeleniny, ovocia a štiav).

Pretože však nejedia ryby, získajú menej jódu a vitamínu B2.

Pravidelné jedenie rýb a príležitostná konzumácia mäsa zlepšia zásobovanie týmito látkami bez toho, aby sa zmenšovali výhody vegetariánskej stravy. Iba samotná rastlinná strava, teda bez mlieka a vajec, nestačí kryť potrebu všetkých výživných látok. U detí a mladistvých sa môže prejaviť ich nedostatok.