Ako súvisí psychika človeka so vznikom rakoviny?

Pacienti sú chápaní ako potenciálna klientela psychosomatikov.

 Psychosomatika je je náuka o vzájomnom pôsobení duševných a telesných procesov pri vzniku alebo liečení chorôb

Predpokladá sa patologický priebeh s koreňmi v psychosociálnej oblasti. K potvrdeniu predpokladov sa vykonávajú početné empirické štúdie a výskumy. Mnoho štúdií nie je schopných detekovať jasnú psychosociálnu príčinu. Prevedené štúdie, ktoré sa o to pokúšajú, sú obmedzené poväčšinou retrospektívnu povahou výskumu.

Nájdenie odpovede na etiológiu (prečo som chorý, prečo som dostal rakovinu) nádoru je dôležité predovšetkým pre pacientov, ktorí potrebujú poznať význam svojho ochorenia.

Rakovina a psychika

Metaanalýza z roku 2005 ukázala, že mnoho pacientov udáva ako spúšťač ochorenia trauma vo svojom živote. Šesťdesiat percent onkologicky chorých pacientov v štúdii udáva, že ochoreniu predchádzalo psychické preťaženie charakteru pocitov viny a nedostatočného psychického spracovanie udalostí.

Prežitie negatívnych životných udalostí súvisí s onkologickým ochorením kože. Za najviac rizikovú udalosť je považované úmrtie dôležitej osoby. V širšom poňatí literatúry je tento termín udávaný ako "strata" alebo nevratné odlúčenie od objektu či funkcie. Korelácia straty a onkologického ochorenia bolo preukázané už v roku 1961. Autori preukázali tiež súvislosť rizikom osobného rysu introverzie, s vyšším rizikom u ženskej populácie. Výsledky však nedosiahli hladiny významnosti.

Vzťah nádorového ochorenia a psychickej tiesne sa javí nejasne, bol však nepriamo preukázaný v niekoľkých štúdiách založených na hypotéze etiológie narušenej imunity. Autori preukázali súvislosť medzi negatívnymi udalosťami a zníženou obranyschopnosťou organizmu na podklade urýchlenie patologických javov spustením autoimunitnej reakcie.

Príznaky ochorenia sú posilňované emočným stresom, nevhodnými spôsoby správania sa. Je často narušená stratégia zvládania choroby, ako aj danej situácie. Toto všetko môže v niektorých prípadoch viesť k zmenám v bunkových imunitných funkciách a ovplyvňovať proliferáciu (rozmnožovanie buniek a tvorenie nového tkaniva) malígneho bunkového rastu.

Pocit zúfalstva a rakovina

Počiatok ochorenia koreluje s pocitom zúfalstva (prevažne po ťažkej strate). Existuje škála váhy životných udalostí podľa rizika vzniku určitého ochorenia. Najväčší životný závažnosťou je smrť partnera, potom rozchod, väzenia a úmrtie v rodine. Tieto udalosti môžeme rozdelila aj podľa stupňa záťaže.

Medzi katastrofické stupne záťaže patrí smrť dieťaťa, samovražda v rodine, prírodná katastrofa a napríklad aj zajatie. Medzi extrémne stupene patrí smrť v rodine, byť obeťou násilia a chronické ochorenie (napríklad vlastného dieťaťa). A medzi výrazne stupne patrí napríklad rozvod, chudoba, nezamestnanosť a narodenie prvého dieťaťa.

Onkologická osobnosť

Typológia onkologickej osobnosti sa vyvíja už viac ako pol storočie. Karcinogénna osobnosť je definovaná pomocou nasledujúcich znakov. Osoba nevie primerane zaobchádzať s negatívnymi emóciami. Používa obranné mechanizmy tak, že potláča a popiera úzkosť a zlosť. Je nesamostatná. Má neprimerane silné a nevhodne blízke väzby, v minulosti silné a nespracované zážitky straty.

Onkologická osoba nevie vhodne riešiť konflikty, vyhýba sa sporom napríklad tak, že harmonizuje správanie a vzťahy. Môže byť prehnane ochotná, submisívna na úkor potrieb ostatných. Postava nevie pracovať s emóciami, takže je silne racionálna, kontroluje sa vo vyjadrovaní emócií, takmer neprejavuje emócie. Môže byť závislá na dominantnej osobe.