Pšenica letná a rakovina

Pšenica je považovaná za najdôležitejšiu obilninu, ktorá má nezastupiteľne miesto vo vyžive človeka. Zároveň patrí medzi najdôležitejšie potravinové zdroje.

Rod pšenica zaraďujeme do čeľade lipnicovitých, pričom rozoznávame viacero druhov, foriem a kultivarov. Hlavné druhy sú pšenica letná a pšenica tvrdá.

Pôvod

Pšenica patrí k najstarším kultúrnym plodinám, jej počiatky pestovania úzko súvisia so vznikom poľnohospodárstva. Za pravlasť pšenice považujeme územie Malej Ázie. Na naše územie sa pšenica naplno rozšírila na začiatku slovanského osídlenia, t. j. od 5.storočia n. l.

Charakteristika rastliny

Pšenica patrí do rodu Triticum L. a do čeľade lipnicovitých. 

Patrí medzi obilniny mierneho pásma. Podľa počtu chromozómov rozoznávame tri skupiny:

• Diploidné pšenice

• Tetraploidné pšenice

• Hexaploidné pšenice

Chemické zloženie zrna pšenice

Chemické zloženie pšeničneho zrna može byť rôznorodé, odlišnosti sú medzi druhmi, ale aj v rámci jedného druhu. Zloženie ovplyvňuje odroda, lokalita, počasie, agrotechnické opatrenia, vrátanie vyživy a hnojenia, takisto doba zberu, dĺžka a kvalita skladovania. 

Pšeničné zrno

Zložky pšeničneho zrna sú zastúpené v rôznych množstvách aj v závislosti od anatomickej časti zrna, kde sa nachádzajú. Oplodie, ktoré tvorí vonkajší obal zrna, sa skladá z niekoľkých vrstiev: pokožky (epidermis, epicartium), podkožky (hypodermis), vrstvy stredných, priečnych, rúrkovitých, alebo vakových buniek a obsahuje predovšetkým vlákninu (1,9 – 2 %).

Pod oplodím sa nachádza osemenie a aleurónova vrstva. Aleuronovú vrstvu tvoria vrstvy obdĺžnikových buniek. Tvorí približne 7% hmotnosti zrna. Obsahuje hlavne bielkoviny a sacharidy s malým podielom tukov a minerálnych látok. V pšeničnom zrne sa vyskytujú aj niektoré vitamíny, ktoré sú dôležité ako pre výživu človeka, tak aj pre výživu hospodárskych zvierat. Prevažná časť vitamínov je hromadená v kličkoch a v aleuronovej vrstve zrna.

Tieto časti zrna prechádzajú pri spracovaní v mlynoch do otrúb a tmavých kŕmnych múk, preto sú svelté múky určené pre výživu ochudobnené o vitamínový podieľ. V tmavých múkach zostáva zachovaných až 40% obsahu vitamínov skupiny B. Vo svetlých múkach je to podľa stupňa vymletia len 10-20%. Zo skupiny vitamínov B je v pšenici vo väčšom množstve prítomná kyselina nikotínová a nikotinamid. Z lipofilných vitamínov je najvýznamnejší tokoferol (vitamin E), ktorý sa nachádza vo vysokej koncentrácii v pšeničných klíčkoch, z nich je izolovaný pri výrobe vitamínových preparátov vo farmaceutickom priemysle.

Do popredia sa dostávajú aj netradičné suroviny a to hlavne kvôli zvyšujúcim sa požiadavkám na kvalitu produkcie, ale aj vďaka snahe o prípravu funkčných potravín. Mnohé výskumy zaoberajúce sa sledovaním zloženia pšeničného zrna netradične sfarbených kultivarov potvrdili, že je v nich zvýšený obsah biologicky aktívnych látok patriacich do skupiny fenolických zlúčenín.

Fenologické látky obsiahnuté v rastline ovplyvňujú jej chuť, vzhľad a voňu, obmedzujú výskyt voľných radikálov, inhibujú lipoxygenazy a pôsobia ako nešpecifické inhibítory. Pre ľudsku výživu je odporúčaná pšenica s rôzne farebnou obilkou a to kvôli obsahu prírodných pigmentov, vitamínov, proteínov, aminokyselín a prospešných mikroelementov.

Zvýšený príjem obilných potravín s vysokým obsahom antioxidantov, za predpokladu dlhodobej a pravidelnej konzumácie, má priaznivý vplyv na ľudske zdravie.