Onkologická diagnóza a potreba sociálnej opory okolia

Oporu a pomoc očakáva jedinec v ťažkom životnom období hlavne od svojich najbližších. V širšom zmysle môžeme sociálnu oporu definovať ako pomoc, ktorú poskytujú človekovi iní ľudia s cieľom uľahčiť mu zvládanie náročnej situácie, pričom hovoríme o týchto úrovniach:

• makroúroveň - pri ktorej ide o celospoločenskú formu pomoci napr. prostredníctvom sociálnej, alebo ekonomickej podpory ľuďom, ktorí to potrebujú

• mezoúroveň - tu ide o podporu, ktorú poskytuje sociálna skupina svojmu členovi, prípadne jedincom, ktorí sú v náročnej situácii, pričom nemusia byť členmi skupiny

• mikroúroveň - sociálna opora poskytovaná jednotlivcovi človekom, ktorý mu je najbližší. Je to pomoc v rámci dyády napr. v rámci manželstva

Táto činnosť je poskytovaná s dobrým úmyslom, pričom kladný efekt môže byť zaznamenaný okamžite, alebo aj s časovým odstupom. Znamená to, že pomáha nielen pri zvládaní aktuálnych hraničných situácií, ale aj v celkovej životnej orientácii.

Sociálnu oporu možno z pohľadu formy pomoci definovať ako:

• vzťahovú oporu, ktorú má jedinec v svojom prirodzenom prostredí
• činnosť, ktorá napomáha k zvládaniu záťažového obdobia
• pomoc, ktorou iný ľudia prispievajú k naplneniu cieľa, ktorý si človek stanovil
• vzájomné medziľudské pôsobenie, ktoré človek potrebuje, pretože je tvor spoločenský a napĺňa tým potreby bezpečia, úcty, identity, súhlasu a iné

Diagnostikovanie onkologického ochorenia

Diagnostikovanie onkologického ochorenia je záťažovou situáciou, v mysli väčšiny prijímané ako osobná katastrofa, alebo dokonca rozsudok smrti. K jej zmierneniu a zvládnutiu môže výraznou mierou prispieť práve kvalitná sociálna opora. Pacient cíti, že život zrazu vôbec nie je taký, aký bol.

Dôležité problémy sa stávajú bezvýznamné, nič nie je isté.

 

Do popredia sa dostávajú otázky: „Budem žiť? Ako dlho ešte? Aký bude teraz môj život?“ Životný štýl pacienta sa výrazne mení. Pohľad na život a rebríček hodnôt sú iné. 

Je potrebné zmeniť spôsob života, bežné návyky, stravovanie, často je potrebný odchod z práce. Toto všetko sú náročné zmeny a je potrebné sa s nimi vyrovnať. Pacient je plný očakávaní a rôznych predstáv. Má obavy o budúcnosť, rozmýšľa o liečiteľnosti ochorenia, o dĺžke a náročnosti liečby. Kladie si otázky a hľadá odpovede.Tu by pacient nemal ostať sám. Mal by cítiť, že sa má o koho oprieť, že je tu človek, ktorý bude s ním, bude mu načúvať a ak treba vydrží aj jeho strach a plač.

Zmeny v rolách

Nemalé zmeny nastávajú aj v rolách, ktoré pacient pred ochorením zastával napríklad v rodine, profesii, vo voľnom čase a iné. Príčiny sú rôzne, a to na strane pacienta, ale aj rodiny:

• chorý nemá možnosť byť súčasťou rodinného života
• niektoré informácie si necháva len pre seba, aby nezaťažoval blízkych
• naopak o určitých ťažkostiach spojených s ochorením má pacient potrebu hovoriť s najbližšími, no to je pre nich často emočne náročné a snažia sa tomu vyhnúť
• aj rodina má svoje tajnosti a niektoré skutočnosti tají pred chorým v snahe nezaťažovať ho ešte viac
• pobyt v nemocnici prináša pacientovi sociálnu skúsenosť, ktorú nemôže zdieľať s rodinou a to ich ešte viac od seba vzďaľuje 
• snaha príbuzných o dodávanie iba pozitívnej energie nie je dlhodobo udržateľná

Rakovine je stále tabu

Pri diagnózach so zlou povesťou pacient čelí záťaži spojenej nielen so samotným ochorením, ale trápia ho aj otázky, ako tento fakt prijme okolie. Kvalita života pacienta sa podstatne mení a zároveň sú ohrozené jeho spoločenské kontakty. Práve preto je potrebné sústrediť sa nielen na telesný aspekt choroby, ale pracovať zároveň s psychikou a okolím pacienta, čo spätne pôsobí na komplexné zvládanie záťažovej situácie.

Vek a rakovina

Prežívanie choroby a s ňou súvisiace problémy znášajú rôzne vekové kategórie odlišne. U detí prevláda senzitívna a emočná stránka prežívania choroby. Dieťa nechápe, čo sa stalo, má strach z vyšetrení, liečebných postupov a bolesti, obáva sa neznámeho prostredia, ale aj možného odlúčenia od rodičov.

U dospelého pacienta je menej podstatná emočná stránka a v popredí je strach zo sociálnych následkov ochorenia napr. menší finančný príjem, strata zamestnania, zmena pozície v zamestnaní a rodine. Pacient sa sústredí na informatívnu, racionálnu a vôľovú zložku zvládania situácie. U seniorov znova prevláda emočný, ale aj sociálny aspekt zvládania ochorenia. Starý človek rieši otázky bolesti, smrti, ochotu okolia pomôcť mu, obavy z vlastnej neschopnosti a samoty.