MENU

Onkologická diagnóza a potreba sociálnej opory okolia

30.10.2016 medicc
Onkologická diagnóza prináša výraznú zmenu do života nielen pacienta, ale aj jeho rodiny. 

Oporu a pomoc očakáva jedinec v ťažkom životnom období hlavne od svojich najbližších. V širšom zmysle môžeme sociálnu oporu definovať ako pomoc, ktorú poskytujú človekovi iní ľudia s cieľom uľahčiť mu zvládanie náročnej situácie, pričom hovoríme o týchto úrovniach:

 

  • makroúroveň - pri ktorej ide o celospoločenskú formu pomoci napr. prostredníctvom sociálnej, alebo ekonomickej podpory ľuďom, ktorí to potrebujú
  • mezoúroveň - tu ide o podporu, ktorú poskytuje sociálna skupina svojmu členovi, prípadne jedincom, ktorí sú v náročnej situácii, pričom nemusia byť členmi skupiny
  • mikroúroveň - sociálna opora poskytovaná jednotlivcovi človekom, ktorý mu je najbližší. Je to pomoc v rámci dyády napr. v rámci manželstva

 

Táto činnosť je poskytovaná s dobrým úmyslom, pričom kladný efekt môže byť zaznamenaný okamžite, alebo aj s časovým odstupom. Znamená to, že pomáha nielen pri zvládaní aktuálnych hraničných situácií, ale aj v celkovej životnej orientácii.


Sociálnu oporu možno z pohľadu formy pomoci definovať ako:

  • vzťahovú oporu, ktorú má jedinec v svojom prirodzenom prostredí
  • činnosť, ktorá napomáha k zvládaniu záťažového obdobia
  • pomoc, ktorou iný ľudia prispievajú k naplneniu cieľa, ktorý si človek stanovil
  • vzájomné medziľudské pôsobenie, ktoré človek potrebuje, pretože je tvor spoločenský a napĺňa tým potreby bezpečia, úcty, identity, súhlasu a iné

helping-ha

Diagnostikovanie onkologického ochorenia

 

Diagnostikovanie onkologického ochorenia je záťažovou situáciou, v mysli väčšiny prijímané ako osobná katastrofa, alebo dokonca rozsudok smrti. K jej zmierneniu a zvládnutiu môže výraznou mierou prispieť práve kvalitná sociálna opora. Pacient cíti, že život zrazu vôbec nie je taký, aký bol.

Dôležité problémy sa stávajú bezvýznamné, nič nie je isté.

 

Do popredia sa dostávajú otázky: „Budem žiť? Ako dlho ešte? Aký bude teraz môj život?“ Životný štýl pacienta sa výrazne mení. Pohľad na život a rebríček hodnôt sú iné

 

Je potrebné zmeniť spôsob života, bežné návyky, stravovanie, často je potrebný odchod z práce. Toto všetko sú náročné zmeny a je potrebné sa s nimi vyrovnať. Pacient je plný očakávaní a rôznych predstáv. Má obavy o budúcnosť, rozmýšľa o liečiteľnosti ochorenia, o dĺžke a náročnosti liečby. Kladie si otázky a hľadá odpovede.Tu by pacient nemal ostať sám. Mal by cítiť, že sa má o koho oprieť, že je tu človek, ktorý bude s ním, bude mu načúvať a ak treba vydrží aj jeho strach a plač.

 

Zmeny v rolách

 

Nemalé zmeny nastávajú aj v rolách, ktoré pacient pred ochorením zastával napríklad v rodine, profesii, vo voľnom čase a iné. Príčiny sú rôzne, a to na strane pacienta, ale aj rodiny:

 

  • chorý nemá možnosť byť súčasťou rodinného života
  • niektoré informácie si necháva len pre seba, aby nezaťažoval blízkych
  • naopak o určitých ťažkostiach spojených s ochorením má pacient potrebu hovoriť s najbližšími, no to je pre nich často emočne náročné a snažia sa tomu vyhnúť
  • aj rodina svoje tajnosti a niektoré skutočnosti tají pred chorým v snahe nezaťažovať ho ešte viac
  • pobyt v nemocnici prináša pacientovi sociálnu skúsenosť, ktorú nemôže zdieľať s rodinou a to ich ešte viac od seba vzďaľuje 
  • snaha príbuzných o dodávanie iba pozitívnej energie nie je dlhodobo udržateľná

friendship-15237

Rakovine je stále tabu

 

Pri diagnózach so zlou povesťou pacient čelí záťaži spojenej nielen so samotným ochorením, ale trápia ho aj otázky, ako tento fakt prijme okolie. Kvalita života pacienta sa podstatne mení a zároveň sú ohrozené jeho spoločenské kontakty. Práve preto je potrebné sústrediť sa nielen na telesný aspekt choroby, ale pracovať zároveň s psychikou a okolím pacienta, čo spätne pôsobí na komplexné zvládanie záťažovej situácie.

 

Vek a rakovina

 

Prežívanie choroby a s ňou súvisiace problémy znášajú rôzne vekové kategórie odlišne. U detí prevláda senzitívna a emočná stránka prežívania choroby. Dieťa nechápečo sa stalo, má strach z vyšetrení, liečebných postupov a bolesti, obáva sa neznámeho prostredia, ale aj možného odlúčenia od rodičov.

 

U dospelého pacienta je menej podstatná emočná stránka a v popredí je strach zo sociálnych následkov ochorenia napr. menší finančný príjem, strata zamestnania, zmena pozície v zamestnaní a rodine. Pacient sa sústredí na informatívnu, racionálnu a vôľovú zložku zvládania situácie. U seniorov znova prevláda emočný, ale aj sociálny aspekt zvládania ochorenia. Starý človek rieši otázky bolesti, smrti, ochotu okolia pomôcť mu, obavy z vlastnej neschopnosti a samoty.

 

  • Zdroj informácií: HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. Psychologický slovník. Praha : Portál, 2000, s. 374. Sociálna podpora sa na Slovensku spája predovšetkým s finančnou podporou a zahŕňa hlavne rôzne druhy dávok sociálnej pomoci a príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Porov. BAŠTECKÁ, B – GOLDMANN, P. Základy klinické psychologie. Praha : Portál, 2001, s. 284. MATOUŠEK, O. Slovník sociální práce. Praha : Portál, 2008, s. 199. KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví. Praha : Portál, 2009, s. 95. J. Levická hovorí o dvoch líniách sociálnej opory: 1. priama podpora človeka v aktuálnej situácii, 2. zlepšenie schopnosti prekonávať krízové situácie aj v budúcnosti. Porov. LEVICKÁ, J. a kol. Sociálna práca I. Trnava : Oliva, 2007, s. 149. ONDRUŠOVÁ, Z. a kol. Základy sociálnej práce. Brno : MSD, 2009, s. 96-100. KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví, s. 97-98. NGENENDT, G. – SCHÜTZE-KREILKAMP, U. – TSCHUSCHKE, V. Psychoonkologie v praxi. Praha : Portál, 2010, s. 93. ALAKŠOVÁ, L. Hovorme o rakovine. In La Speranza. 2011, roč. 1, č. 3, s. 10. Je treba vedieť, že aj pacientovi blízki tieto skutočnosti prežívajú podobne ako on. Porov. VORLÍČEK, J. - ABRAHÁMOVÁ, J. - VORLÍČKOVÁ, H. a kol. Klinická onkologie pro sestry. Praha : Grada, 2006, s. 169. ANGENENDT, G. – SCHÜTZE-KREILKAMP, U. – TSCHUSCHKE, V. Psychoonkologie v praxi, s. 105. VENGLÁŘOVÁ, M. - MAHROVÁ, G. Komunikace pro zdravotní sestry. Praha : Grada, 2006, s. 76. KAREŠOVÁ, J. Praktické rady pro onkologické pacienty. Praha : Maxdorf, 2010, s. 100-101. ŽUCHA, I. – ČAPLOVÁ, T. a kol. Lekárska psychológia. Bratislava : UK, 2008, s. 78.
Onkologická diagnóza a potreba sociálnej opory okolia - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.