Endoskopické techniky v oblasti zažívacieho traktu

Pred vyšetrením treba zistiť možnosť alergie na lieky a z dutiny ústnej je nutné odstrániť snímateľnú zubnú protézu. Dôležité je upokojovať pacienta, vysvetliť mu, že ide o bezbolestné vyšetrenie, ktoré pri nekomplikovanom priebehu trvá len niekoľko minút. Samotné vyšetrenie vo väčšine prípadov prebieha v ľahu na ľavom boku. V úvode sestra pred zavedením prístroja aplikáciou sprejového lokálneho anestetika (napr. lidocain) znecitliví orofarynx, nasadí pacientovi náustok, pod hlavu podloží podložku.

Ďalej pridŕža hlavu pacienta v predklone, aby znižovala riziko prípadnej aspirácie, fixuje náustok a podľa potreby aj endoskop. Počas celého vyšetrenia sleduje reakcie pacienta, resp. vitálne funkcie a každú zmenu hlási lekárovi. Malú časť pacientov, ktorí sú nepokojní, alebo majú strach z vyšetrenia treba farmakologicky sedovať. Asistujúca sestra predtým zabezpečí venózny prístup kanylou. Najčastejšie sa k upokojeniu používa diazepam, alebo midazolam, ktoré sa aplikujú venózne. 

Vyšetrujúci lekár zavedie prístroj do hltana, kedy sa pacient vyzve k prehltnutiu, čím inštrument vkĺzne do hornej časti pažeráka. Pri vyšetrení pacienta je potrebné venovať pozornosť všetkým častiam vyšetrovaných orgánov a to najmä pri vyťahovaní prístroja. Počas výkonu je možné odobrať vzorky z tkaniva, tzv. biopsiu pomocou bioptických klieští. Získané vzorky sa posielajú na histologické vyšetrenie. Počas celého vyšetrenia je dôležitá spolupráca s pacientom, eliminovať jeho strach, úzkosť a profesionálnym a empatickým prístupom sestry a lekára zvládnuť výkon čo najmenej zaťažujúci pre pacienta.

Endosonografia

Endosonografia je zobrazovacia metóda využívajúca kombináciu endoskopie a ultrasonografie. Sonografická sonda na konci endoskopu funguje ako vysielač a prijímač ultrazvukových vln. Vykonáva sa v hornej časti zažívacej sústavy a to vyšetrením pažeráka, žalúdka, dvanástnika a okolitých štruktúr pankreatobiliárneho systému. Príprava pacienta je ako pri gastroskopii. Vyšetrenie je však zväčša časovo náročnejšie ako bežná gastroskopia, preto sa preferuje na našom pracovisku súčasná sedácia.

Enteroskopia

Enteroskopia je vyšetrenie tenkého čreva a je dôležitou súčasťou komplexného diagnostického prístupu k ochoreniam tenkého čreva. Umožňuje aj terapeutické endoskopické zákroky. Je to metóda ekonomicky, časovo a technicky náročná. Sústreďuje sa do špecializovaných centier. Enteroskopia, tak ako ostatné druhy digestívnej endoskopie sa  vykonáva s písomným informovaným súhlasom pacienta a je dôležité vysvetliť podstatu vyšetrenia a informovať ho o prínosoch a možných rizikách.

Pacienta treba upokojiť a zodpovedať jeho prípadné dotazy. Pred vyšetrením a plánovaným invazívnym zákrokom sa zvykne pacient hospitalizovať. Vyšetrenie sa môže realizovať z orálneho prístupu, alebo cez konečník. V prípade, že sa vyšetruje cez ústa, tak príprava k vyšetreniu je rovnaká ako pri gastroskopii. Ak sa začína cez konečník, tak sa musí pripraviť hrubé črevo ako pred kolonoskopiou. Výkon na väčšine pracovísk prebieha v analgosedácii za súčasného monitorovania vitálnych funkcií. Používa sa kombinácia opiátového analgetika a midazolamu. 

Pri takomto endoskopickom výkone asistujú lekárovi najmenej dve endoskopické sestry. Celé vyšetrenie môže trvať aj niekoľko hodín. K dispozícii je niekoľko druhov enteroskopov. Používa sa push- enteroskop, ktorý umožňuje vyšetrenie hornej časti jejuna s overtubom, čo je tuhší tubus s flexibilným koncom, cez ktorý sa posúva enteroskop, a ktorý zabraňuje vytváraniu slučiek prístroja v žalúdku a tenkom čreve. Dvojbalóniková enteroskopia má spočiatku rovnaký postup ako push- enteroskopia, kde ide o striedavé nafukovanie a vypúšťanie balónikov, čo umožňuje zasúvanie prístroja až k ileocekálnej chlopni, ťah prístroja pri nafúknutých balónikoch umožní vyrovnávanie kľučiek. Po výkone sa pacient monitoruje na lôžkovom oddelení pre vyššie riziko komplikácií, ako sú perforácia a akútna poinštrumentálna pankreatitída.

Endoskopia dolnej časti zažívacej sústavy

Kolonoskopia je endoskopické vyšetrenie hrubého čreva. Zvyčajne sa vyšetruje celé hrubé črevo (pankolonoskopia) aj s prezretím terminálneho ilea (ileoskopia), alebo podľa potreby len niektorá časť. Rovnako aj pri kolonoskopii musí byť princíp a celý priebeh vyšetrenia pacientovi primerane vysvetlený a je potrebný písomný informovaný súhlas. Mimoriadne dôležité pred vyšetrením je dôkladné vyčistenie hrubého čreva, čo je pre mnohých pacientov najnepríjemnejšia časť vyšetrenia. 

Príprava hrubého čreva ovplyvňuje schopnosť rozpoznávať prípadné slizničné abnormality, akými sú polypy, v ktorých sa môže vyvinúť rakovina. Kvalitná príprava hrubého čreva skracuje aj čas vyšetrenia a znižuje sa potreba analgetík a sedatív podávaných pri kolonoskopii. Všeobecne sú akceptované diétne opatrenia dva až štyri dni pred vyšetrením. Patrí k nim odporučenie stravy s nízkym obsahom vlákniny, prípadne tekutá diéta. Samotné diétne opatrenia nestačia a sú jednou zložkou adekvátnej prípravy hrubého čreva pred kolonoskopiou. V súčasnosti sú k dispozícii viaceré preparáty určené na prípravu hrubého čreva pred kolonoskopiou.

Môžeme ich rozdeliť do štyroch hlavných skupín. Prvú tvoria osmotické laxatíva. K nim patrí fosfát sodný, magnéziumcitrát a manitol. Druhá skupina je založená na obsahu polyetylénglykolu (PEG). Ide o látku s vysokou molekulou hmotnosťou, nevstrebateľnú, ktorá sa podáva v zriedenom roztoku elektrolytov. Výsledný osmotický účinok polyméru je zachovanie elektrolytov v hrubom čreve. Dochádza tak len k minimálnemu prestupu minerálov cez sliznicu, čím sa znižuje riziko dysbalancie vnútorného prostredia. Treťou je skupina kombinovaných preparátov, pričom základ tvorí PEG. Kombinuje sa s iritačnými laxatívami, ako je bisacodyl, alebo s osmotickým preparátom.

Medzi novšie preparáty patrí kombinácia PEG s kyselinou askorbovou. Tá pôsobí ako čistiaci preparát, ale aj zlepšuje chuť samotného roztoku. Poslednou je skupina stimulačných laxatív, ako je senna, pikosulfát sodný a bisacodyl. Najčastejšie používaným preparátom na prípravu pred kolonoskopiou je PEG, ktorý zabezpečí rýchle a efektívne vyčistenie hrubého čreva. Jeho azda jedinou nevýhodou je nutnosť vypiť veľký objem roztoku s nepríjemnou chuťou. Preferuje sa pred podaním nátrium fosfátu u pacientov s kardiálnou, hepatálnou či renálnou nedostatočnosťou. Taktiež pri stavoch, pri ktorých je zvýšené riziko minerálnej dysbalancie. Štandardne sa užijú 4 litre roztoku, ktorý sa pije deň pred vyšetrením, prípadne sa dávka rozdelí.

Z klinickej praxe je známe, že príprava absolvovaná deň pred vyšetrením väčšinou nezabezpečí dobrý efekt v pravom kolone. Preto je v poslednej dekáde odklon od tohto spôsobu prípravy a preferuje sa rozdelenie dávky čistiaceho roztoku, prípadne podanie celého objemu v deň vyšetrenia. U väčšiny pacientov je možné kolonoskopiu vykonať bez podania analgosedácie, no u časti pacientov je však nevyhnutná. Taktiež je dôležité zabezpečiť venózny prístup kanylou. U malej skupiny pacientov sa musí kolonoskopia vykonať v celkovej anestézii. Sú však aj pracoviská, ktoré tento postup preferujú. Pred zavedením kolonoskopu do konečníka sa vyšetruje perianálna oblasť zrakom.

Nasleduje vyšetrenie digitálne a až potom sa zavádza prístroj. Pacient leží vodorovne v polohe na ľavom boku. Zavádzanie prístroja nesmie byť bolestivé ani násilné. Používa sa lubrikačný gél, najčastejšie Mesocain gel, ktorý má aj lokálne anestetické účinky. Počas zavádzania sa insufluje vzduch alebo CO2, prípadne voda. Čiastočnú informáciu o tom, v ktorej časti hrubého čreva sa nachádza optika prístroja dáva svetlo konca kolonoskopu prenikajúce cez brušnú stenu (diafanoskopia). Celé vyšetrenie trvá približne 20 až 30 minút. Počas kolonoskopie sa dá odobrať vzorka tkaniva na histologický rozbor, alebo zrealizovať rôzne intervenčné výkony. K nim patrí aj endoskopická polypektómia, ktorá je účinnou liečbou v prevencii kolorektálneho karcinómu.