medicc logo

MENU

Rakovina a duchovné zmeny

medicc
Zvyčajne s rakovinou dochádza k zmenám spirituality. Väčšina chorých uznáva, že existuje niečo, čo nás presahuje. Pre niektorých je to Boh, iní nevedia, ako to nazvať, ale veria, že sa môžu na túto autoritu dennodenne obracať. Existuje taktiež menšina ľudí, ktorí v súvislosti s touto chorobou prestanú veriť v čokoľvek a tvrdia, že keby existoval Boh, nemuseli by takto trpieť. Ak človek ochorie na rakovinu, je úplne pochopiteľná otázka týkajúca sa istôt. Spiritualita chorého človeka je silne ovplyvnená hľadaním odpovedí na existenciálne otázky.

Do nedávnej doby nebola spirituálnej oblasti pacienta trpiaceho rakovinou venovaná takmer žiadna pozornosť. V dnešnej dobe je táto stránka človeka brána stále viac do úvahy. Hľadanie odpovedí na existenciálne otázky a zamyslenie sa nad hlbším zmyslom života je prirodzenou potrebou človeka. Táto potreba je vnímaná naliehavejšie v prípade diagnózy rakovina a konfrontáciou s možným koncom života. Slovo spiritualita je odvodené od latinského spiritus - duch, teda niečo duchovného, duchovná oblasť človeka. Spirituálna oblasť je veľmi osobná časť vo vnútri človeka, v ktorej sú prežívané zásadné istoty i neistoty. Je to oblasť najdôležitejších vzťahov, zmyslu a náplne života a vnímania skutočností, ktoré presahujú ľudskú existenciu. Spiritualitu si môžeme predstaviť ako niečo, čo človeka presahuje, je večné, nie materiálne.

Spiritualita človeka je vecou individuálnou a jedinečnou. Rozvíja sa vo vyhrotených situáciách, v starobe, v chorobe (rakovina), keď sa pýtame na zmysel života. Duchovná cesta, ktorá je hľadaním a naplňovaním spirituality každého človeka je individuálna, jedinečná a neopakovateľná. "Každý putujeme inak, iným tempom, niektorú etapu je možné "preskočiť", na niektorých možno ustrnúť. Niekto stojí ešte len na začiatku a jeho duchovná cesta ešte nezačala, svoju spiritualitu ešte neobjavil. "

Súčasťou spirituality je vedomie celistvosti a zviazanosti s celkom, a to ako s ľuďmi, tak s prírodou. Spiritualita súvisí s náboženstvom, ale nie je to vec totožná, nemusí byť na náboženstvo viazaná. Má nekonečne veľa podôb a prejavov, v dávnej histórii šamanizmus, mýty a báje, okultné vedy, prírodné a definované náboženstva, sekty či obyčajnú vieru "v niečo". Vývojom človeka sa menila aj jeho spiritualitu. Ak človek ochorie na rakovinu a bolesť trvá príliš dlho, je úplne pochopiteľná otázka týkajúca sa istôt, ktoré sa v takýchto situáciách strácajú a rúcajú. Preto môže byť túžba po spirituálnom zážitku silnejšia u osôb s rakovinou. Spiritualita chorého človeka je silne ovplyvnená hľadaním odpovedí na existenciálne otázky.

Príkladom existencionálnych otázok, ktorým sa treba zaoberať sú:

  • Zorientovať sa v situácii, ktorá je pre pacienta nová (prostredie nemocnice, odkázanosť na pomoc druhých, nemohúcnosť, vedomie blízkej smrti).
  • Prijať viac či menej novú životnú úlohu.
  • Uviesť do súvislosti doterajší život so životom "oklieštenými" chorobou alebo pomaly sa strácajúcim, teda integrovať súčasný stav do celku života.
  • Nájsť zmysel života aj v novej situácii a doceniť zmysel života doteraz žitého.
  • Vyrovnať sa s obavami o seba (ako zvládne bezmocnosť, bolesť, samotnú smrť) aj o blížnych, ktoré možno čoskoro opustí (životný partner, deti).
  • Vyrovnať sa s bilanciou vlastného života, so životnými neúspechy a zlyhaniami.
  • Vyrovnať sa s domnelými alebo skutočnými utrpeniami, krivdami a neúspechmi - odpustiť.
  • Vyrovnať sa s pocitom vlastnej zodpovednosti voči životnému partnerovi, deťom, prípadne Bohu a nájsť odpustenie.

Veriaci človek si môže na tieto otázky odpovedať náboženskými teóriami, neveriaci si na spirituálne otázky vytvára vlastné odpovede, inšpirované napríklad vlastnými skúsenosťami, literatúrou a blízkymi ľuďmi. Niektorí chorí pacienti dokážu o týchto veciach komunikovať, iní takmer vôbec nie, to však neznamená, že si existenciálne a spirituálnu otázky nekladú a že sa ich nepokúšajú riešiť.

"Rozhovor na vnútorné témy spravidla prebieha až vtedy, keď chorý nadobudne k svojmu náprotivku dôveru a je presvedčený, že bude pochopený. Takýto rozhovor má niekedy výslovne náboženskú dimenziu, inokedy je rozhovorom bez náboženských tém, ale napriek tomu sa dotýka hĺbky života." Zmyslom duchovného rozhovoru môže byť upevnenie viery, môže to byť obdobie veľkého zápasu o vieru, ktorá bola pacientovi po celý doterajší život oporou.

Zvyčajne s rakovinou dochádza k zmenám spirituality. Väčšina chorých uznáva, že existuje niečo, čo nás presahuje. Pre niektorých je to Boh, iní nevedia, ako to nazvať, ale veria, že sa môžu na túto autoritu dennodenne obracať. Existuje taktiež menšina ľudí, ktorí v súvislosti s touto chorobou prestanú veriť v čokoľvek a tvrdia, že keby existoval Boh, nemuseli by takto trpieť . V literatúre sú výsledky vplyvu viery na kvalitu života nejednotné, avšak nemožno zrejme poprieť akýsi všeobecne ochranný účinok viery (vrátane psychoterapeutického efektu), zvlášť u osôb skutočne veriacich.

Reklama
Páči sa?

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.