Etiológia prsnej žľazy a rakovina

Apokrinné žľazy umiestnené v koži predstavujú evolučný pôvod mliečnej žľazy a ich hlavnou funkciou je poskytnúť živiny pre novorodencov. Organogenéza mliečnej žľazy začína v embryonálnom období. Až do puberty dochádza k predlžovaniu a rozvetvovaniu mliečnych kanálov v dôsledku prítomnosti inváznych štruktúr nazývaných ako terminálne koncové púčiky. 

Najintenzívnejšie morfologické a fyziologické zmeny prebiehajú v dospelosti, v dôsledku gravidity, dojčenia a po období dojčenia, kedy 80-90% epitelových buniek môže byť v priebehu niekoľkých dní odstránených prostredníctvom apoptotických procesov.

Ženský prsník a rakovina

Ženský prsník je tvorený 15-25 sekciami, nazývanými ako laloky (lobuly), ktoré sú tvorené skupinami lalôčikov.  Laloky sú obklopené žľazami, lemované epitelovými bunkami so špecializáciou produkcie mlieka. Jednotlivé laloky sú prepojené kanálikmi (duktami), ktoré sa spájajú do väčších kanálov a spoločne vyústia cez bradavku. Zvyšný zostávajúci priestor medzi lobulami a duktami prsníka je vyplnený tukovým, spojivovým a lymfatickým tkanivom. Ružový alebo hnedý pigmentovaný región obklopujúci bradavku sa nazýva dvorec.

Karcinogenéza je časovo závislá progresia bunkových populácií, ktorá za účasti dedičných genetických zmien vyvrcholí vznikom invazívneho karcinómu. Rakovina prsníka je geneticky a genomicky heterogénne ochorenie, ktoré sa vyvíja kontinuálne v čase. K transformácii epitelových buniek prsníka dochádza zlúčením epigenetických a genetických zmien a súčasne v dôsledku interakcií vo vnútornom mikroprostredí za vzniku metastatického karcinómu prsníka.

Táto transformácia predstavuje viacstupňový proces, ktorý je ,,uľahčený“ deregulovanými a aberantnými interakciami buniek nádoru a okolitej strómy. V priebehu karcinogenézy dochádza k postupnému hromadeniu zmien v onkogénoch, protoonkogénoch a tumor-supresorových génoch. Zmeny nastávajú aj počas starnutia. Je zosilňovaná intenzita signálov podporujúcich rast a naopak zoslabovaná intenzita inhibítorov rastu. Rakovina je dynamicky sa vyvíjajúci proces. 

Pozmenené bunky rastúce mimo kontroly zodpovedajú za vznik nádorových ochorení. Väčšina typov nádorových buniek tvorí masu nazývanú nádor, ktorý je následne pomenovaný podľa svojej lokalizácie.

Zdedené mutácie génov a rakovina prsníka

Odhaduje sa, že 5-10% všetkých prípadov rakoviny prsníka je výsledkom zdedených mutácií génov. V súčasnosti nie je známy presný počet génov, ktoré zodpovedajú za vznik rakoviny prsníka. Hlavnými génmi, ktoré ovplyvňujú riziko rakoviny prsníka sú BRCA1 a BRCA2. Predpokladá sa, že najčastejšou mutáciou je mutácia génu rakoviny prsníka 1 (BRCA1), tumor-supresorového génu, zodpovedného za udržiavanie genómovej stability. Druhou najčastejšou je mutácia génu rakoviny prsníka 2 (BRCA2).

Práve mutácie v génoch BRCA1 a BRCA2 zodpovedajú za 15-20% hereditárnych foriem rakoviny prsníka. Mutácie BRCA1 a BRCA2 sú charakteristické pre niektoré etnické skupiny, napríklad etniká východnej Európy a ľudí židovského pôvodu. V týchto populáciách sa veľmi často mutácie vyskytujú aj v nepríbuzných rodinách, avšak pôvodne všetky tieto rodiny tvorili malú, izolovanú tzv. „zakladateľskú“ skupinu, v ktorej sa tieto mutácie stali dedičnými. Konkrétne mutácie BRCA1 (185delAG a 5382insC) a konkrétna mutácia BRCA2 (6174delT) boli identifikované u Ashkenazi Židov, ktorých korene siahajú do strednej a východnej Európy.

Tieto mutácie sa v Ashkenazi židovskej populácii vyskytujú vo frekvenciách približne 1% pre BRCA1 mutáciu 185delAG, menej ako 0,5% pre BRCA1 mutáciu 5382insC a 1% pre mutácie BRCA2 6174delT. Spoločne sa tieto frekvencie vyskytujú u 1 z 40 Ashkenazi Židov, čo predstavuje 25% pozorovaných nástupov rakoviny prsníka a až v 90% všetkých rodín bol pozorovaný výskyt karcinómu prsníka a vaječníkov u viacerých členov rodiny. Ďalšie zakladateľské mutácie boli popísané v Holandsku, v populácii francúzskych Kanaďanov, na Islande a u Švédov. Často bývajú označované ako „rodiny rakoviny“.