Mamografické vyšetrenie a rakovina prsníka

Bohužiaľ u tej časti populácie, ktorá mamografický screening nevyužíva, je stále včasné odhalenie zhubného novotvaru otázkou šťastia a značná časť týchto prípadov stále končí fatálne.

Hoci sa vďaka mamografickému skríningu darí zlepšovať pomer nových a fatálnych prípadov, samotné počty novo objavených nádorov prsníka každoročne rastú. Prečo tomu tak je, nie je dostatočne vysvetlené. Vzhľadom na to, že tento prírastok je markantný, predovšetkým vo vyspelých oblastiach sveta, predpokladá sa proste vplyv prostredia podobne ako u iných civilizačných ochorení. V tomto smere by sa nemalo zabúdať na radiačnú záťaž z mamografického vyšetrenia ako takého. V súčasnosti beží niekoľko rozsiahlych výskumov zameraných na následky lekárskeho ožiarenia, ktoré doteraz bolo celkom prehliadané.

Rakovina prsníka

Zhubné novotvary prsníka sú malígne nádorové ochorenia prsníka postihujúce v prevažnej väčšine ženy v postmenopauzálnom veku. V posledných rokoch však nie je žiadnou vzácnosťou výskyt tohto ochorenia aj u žien po tridsiatom piatom veku života. Muži tvoria iba približne 1% prípadov.

Nádory prsníka vznikajú ako dôsledok nahromadenia porúch génov regulujúcich bunkový rast, bunkovú diferenciáciu, reparáciu poškodenia genetickej informácie, procesu starnutia bunky a apoptózou v bunkách prsnej žľazy. V 80% prípadov sa jedná o sporadický výskyt nádorov. Ich rozvoj je podmienený predovšetkým faktormi hormonálnymi a faktormi životného štýlu.

U 10 - 15% nádorov prsníka hovoríme o tzv. familiárnom výskyte. V postihnutých rodinách sa vyskytuje nádorové ochorenie, mnohokrát nielen prsníka, u viac príslušníkov rodiny. Rozvoj tejto formy rakoviny prsníka je podmienený radom genetických faktorov, mnohokrát doteraz nie úplne presne definovaných, v spojení s faktormi hormonálnymi a faktormi životného štýlu. Približne 5 - 10% nádorov sa vyskytuje na dedičnom základe. Postihnutí jedinci sú nositelia mutácií génov BRCA1, BRCA2, menej často génov p53, PTEN alebo STK11.

V rámci snahy o dosiahnutie čo možno najväčšej šance na úspešné vyliečenie karcinómu prsníka je ideálne objaviť nádor ešte skôr, než sa začne akokoľvek manifestovať (prejavovať). To je práve dôvod a zmysel existencie mamografického skríningu.

Mamograf

Mamograf je síce röntgenový prístroj, avšak značne špecifický, líšiaci sa od klasického röntgenového prístroja v rade detailov. Z čoho sa taký mamograf zvyčajne skladá a aké sú jeho jednotlivé časti si popíšeme tu.

Röntgenka

V súčasných mamografických prístrojoch sa využíva dvojvláknová katóda pre definovanie rôzne veľkých ohnísk - veľkého a malého (0,3 mm a 0,1 mm) v závislosti na tom, aké potrebujeme parametre zobrazenia. Čím menšie bude optické ohnisko, tým lepšie dosiahneme priestorovú rozlišovaciu schopnosť. Pre dosiahnutie čo najmenšieho ohniska je zároveň celá anóda skosená o cca 23 °.

Pre mamografické vyšetrenie sa používajú anódové napätia pod 35 kVp a anódové prúdy 100 mA (± 25 mA) pre veľké ohnisko a 25 mA (± 10 mA) pre malé ohnisko. Pre vyšetrenie by bolo najvhodnejšie monoenergetické röntgenové žiarenie s rozsahom energie 15 - 25 keV. Žiarenie, ktoré sme schopní vyprodukovať, však bude vždy polyenergetické, pričom fotóny s vysokou energiou zhoršujú kontrast v obraze a fotóny s nízkou energiou sú nevhodné zase z toho dôvodu, že zvyšujú absorpciu dávky, bez toho, aby prispeli k vytvoreniu obrazu.

Preto sa pri konštrukcii anódy v mamografe využíva buď molybdén, alebo ródium, ktoré v kombinácii s filtrami z rovnakých materiálov potláčajú v spektre žiarenia zložky s nízkou energiou. U molybdénovej anódy sa peak (vrchol) charakteristického žiarenia objavuje na energiách 17,5 a 19,6 keV, u rhodiovej anódy na energiách 20,2 a 22,7 keV.

Najčastejšie využívané kombinácie anóda / filter sú Mo / Mo, Mo / Rh a Rh / Rh. Kombinácia Mo / Rh produkuje o niečo vyššiu energiu žiarenia ako kombinácia Mo / Mo, preto sa používa pre väčšie hrúbky a hustoty prsného tkaniva. Najväčšiu energiu žiarenia vyprodukujeme pri použití kombinácie Rh / Rh.

Expozičný automat

Expozičný automat (AEC - Automatic Exposure Control) je umiestnený pod filmovou kazetou a využíva sa na automatickú kontrolu expozície, teda preto, aby sa eliminovala potreba manuálneho nastavenia elektrického množstva obsluhujúcim personálom. Expozičný automat tvorí detektor žiarenia, zosilňovač a napäťový komparátor. Ak je počet fotónov prejdených tkanívom po expozícii príliš malý na to, aby zopol komparátor, je expozícia predĺžená.

Kompresná doska

Pri mamografe je nevyhnutná čo najväčšia kompresia tkaniva a to z niekoľkých dôvodov - predovšetkým z toho dôvodu, že zdravé tkanivo prsníka reaguje na kompresiu inak ako tumor a ďalej potom zamedzíme náhodným pohybom spôsobujúcim geometrické neostrosti. Kompresiou tiež získame konštantnú hrúbku vrstvy, a teda výhodné jednoparametrické zobrazenie. Vďaka zmenšenej hrúbke tkaniva tiež zmenšíme podiel rozptýleného žiarenia, čím zlepšíme kontrast v obraze a zmenšíme absorbovanú dávku. Typické hodnoty kompresie sa pohybujú v rozmedzí 7 - 15 N.

Sekundárne kolimátory

Sekundárna clona je umiestnená medzi snímaným objektom a rovinou detektora rtg žiarenia. Používa sa na potlačenie vplyvu rozptýleného žiarenia na výsledný obraz. Je tvorená mriežkou z lamiel absorpčného materiálu (s vysokým atómovým číslom), ktoré sú usporiadané buď paralelne, alebo smerujú do ohniska röntgenky.

Detektory

Pod sekundárnou clonou sa nachádza film v kazete, alebo iný typ detektora. U konvenčnej mamografie sa často ešte jedná o špeciálny rtg film, pri digitálnych mamografoch potom „flat-panel“, ktorý konvertuje latentný obraz priamo na elektrický signál.

V nasledujúcom článku si povieme o dozimetrii a o tom, aká je priemerná absorbovaná dávka žiarenia pri jednom vyšetrení.