MENU

Jedlo ako prevencia proti rakovine

10.6.2016 medicc
Ľudia by mali jesť týždenne maximálne 500 g grilovaného červeného mäsa a vyhnúť sa spracovanému mäsu. Potenciálne karcinogénne účinky dusičnanov a dusitanov môžu byť eliminované ochrannými účinkami vysokého príjmu antioxidačných látok z ovocia a zeleniny. 

 

Prostredie okolo nás

 

Výhody konzumácie rýb prevažujú riziká spojené s toxickými účinkami. Zdravotné výhody konzumácie rýb boli preukázané a riziko výskytu toxicity možno minimalizovať. Tieto opatrenia zahŕňajú reguláciu rybolovu v kontaminovaných vodách a minimalizácii vypúšťania kontaminovaných látok do životného prostredia. Chronické ochorenia spôsobené agrochemikáliami by mali byť eliminované vhodnými preventívnymi postupmi, znížením používania pesticídov a nájdením účinných alternatív nahrádzajúcich nebezpečné pesticídy.

 

Stredomorská strava ako vzor

 

Stredomorská strava zahŕňa prevažne ovocie a zeleninu, obilniny, strukoviny, olivový olej, ryby, biele mäso, mliečne výrobky a umiernenú konzumáciu červeného mäsa. Táto skladba jedálnička má pozitívny vplyv na zdravie, na zníženie výskytu kardiovaskulárnych ochorení a niektorých typov rakoviny.

santorini

Prijatie zdravého životného štýlu, ktorý spočíva v stredomorskej strave a miernej fyzickej aktivite, znižuje výskyt nádorov a recidívu niektorých nádorových ochorení.

K predchádzaniu kolorektálneho karcinómu sa odporúča zvýšenie príjmu potravín obsahujúcich vlákninu, zníženie príjmu červeného a spracovaného mäsa, alkoholu a dostatok fyzickej aktivity. Ľudia by mali jesť týždenne maximálne 500 g grilovaného červeného mäsa a vyhnúť sa spracovanému mäsu. Potenciálne karcinogénne účinky dusičnanov a dusitanov môžu byť eliminované ochrannými účinkami vysokého príjmu antioxidačných látok z ovocia a zeleniny. 

 

Fyzická aktivita ako základ prevencie

 

Pravidelná a mierna fyzická aktivita zvyšuje bazálny metabolizmus a zlepšuje okysličenie tkanív, čo vedie k lepšej metabolickej efektivite a nakoniec k zníženiu telesného tuku, hladiny inzulínu a inzulínovej rezistencie. V dôsledku toho znižuje fyzická aktivita riziko rakoviny.

Tridsať minút mierneho cvičenia denne vedie k zníženiu rizika kolorektálneho karcinómu o 11%.

Pre zlepšenie celkového zdravotného stavu sa odporúča aspoň 150 minút cvičenia miernej intenzity týždenne, alebo 75 minút aeróbnej aktivity vysokej intenzity.

cycling

Chôdza v priemere aspoň 1 hodinu denne znižuje riziko rakoviny prsníka u žien po menopauze o 14%.

 

Treba jesť aj ovocie a zeleninu

 

Inštitúcie WCRF / AICR opakovane odporúčajú príjem ovocia a zeleniny pre prevenciu rakoviny. Pozitívne účinky konzumácie ovocia a zeleniny súvisia s vysokým obsahom potenciálne ochranných látok, ktoré majú vplyv na rôzne biochemické procesy.

Konzumácia ovocia, zeleniny a celozrnných obilnín poskytuje množstvo vlákniny nevyhnutnej pre ľudský organizmus. Odporúčané množstvo vlákniny sa pohybuje medzi 21 a 38 g / deň. Ochranný účinok vlákniny je spojený najmä so znížením rizika kolorektálneho karcinómu a aj iných typov rakoviny.

Existuje vzťah medzi dávkou a odozvou: zvýšený príjem vlákniny o 10 g denne znižuje riziko rakoviny o 7%.

 fruits-2

 

Polyfenoly a ich úloha v boji proti rakovine

 

Pravidelná konzumácia polyfenolov prostredníctvom ovocia, zeleniny a niektorých rastlín súvisí so znížením niektorých chronických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Spolu s ich priamym antioxidačným pôsobením majú tieto zlúčeniny pozitívny vplyv na niekoľko metabolických a signálnych dráh. Priaznivý efekt možno pozorovať u ich inhibičného pôsobenia vo všetkých fázach vývoja nádoru.

Medzi najviac študované polyfenolické zlúčeniny patrí resveratrol (vysoký obsah v červených strapcoch) a je účinný proti rakovine pľúc, prsníka, prostaty a hepatocelulárnemu karcinómu; kyselina galová (pôsobiaca proti rakovine žalúdka) a kyselina chlorogenová (u ktorej bol preukázaný účinok proti hepatocelulárnemu karcinómu).

Flavonoidy červeného ovocia majú pozitívny vplyv v prevencii rakoviny žalúdka a flavonoidy granátového jablka pomáhajú predchádzať rakovine prsníka, prostaty, hrubého čreva, kože a rakovine pľúc.

pomegranate

 

Allitridin je charakteristická zložka cesnaku a ďalších rastlín z čeľade amarylkovité (cibuľa, pór a pažítka) s hypolipidemickou aktivitou a je účinný proti kardiovaskulárnym a metabolickým ochoreniam.

Vitamíny E, C, D a selén majú antioxidačné vlastnosti a pôsobia proti oxidačnému stresu (a jeho škodlivým účinkom na ľudský organizmus), ktorý vedie ku karcinogenéze. Strava s vysokým obsahom vlákniny môže znížiť potenciálne karcinogénne účinky HCA prostredníctvom modifikácie ich vstrebávania a vylučovania.

 

Mäso a rakovina

 

Predchádzanie vzniku rakoviny vyžaduje dodržiavanie zásad tykajúcich sa minimálnej spotreby mäsa, zvýšeného požitia celých zŕn, konzumácie ovocia a zeleniny, zníženia prijmu tukov a pohybovej aktivity cca 30 minút denne. Ľudia, ktorí prijmú vzory zdravého životného štýlu a dôsledne ich dodržiavajú po celý svoj život, majú zníženú pravdepodobnosť vzniku rakoviny.

 

 

Pozitívny vplyv fyzickej aktivity bol potvrdený na zníženie výskytu nádoru a na zníženie výskytu recidívy ochorenia u pacientov už liečených na rakovinu. Včasná diagnóza obezity, hypertenzie a ďalších chorôb vedie spoločne so zmenou životného štýlu k včasnej intervencii, a tým môže zlepšiť zdravie celej populácie.

 

meat-with-vegetables

Odporúčania pre minimalizáciu rizika rakoviny hrubého čreva sú založené na znížení, ale nie na úplnom eliminovaní príjmu mäsa. Mäso totiž obsahuje tiež protirakovinové látky a komponenty dôležité pre ľudskú výživu (selén, zinok, omega-3 mastné kyseliny, vitamíny B6, B12, D a kyselinu listovú).

 

Ožarovanie (> 10 kGy) redukuje množstvo karcinogénnych NDMA a NPYR vytvorených vo fermentovaných údeninách pri skladovaní. Ožarovanie potravín je povolené v mnohých krajinách pre predĺženie skladovateľnosti, alebo zlepšenie technologických vlastností potravín.

 

Vyvážená strava

V rámci prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení sa odporúča obmedziť denný príjem celkového množstva tuku, nasýtených tukov a cholesterolu z potravy a súčasne zvýšiť podiel mono - a polynenasýtených tukov z celkového množstva prijatých tukov.

 

Príjem nasýtených tukov je možné obmedziť konzumáciou nízkotučných mliečnych výrobkov namiesto plnotučných. Fermentované mliečne výrobky môžu mať priaznivý vplyv na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení znížením koncentrácie cholesterolu v krvi. V posledných rokoch pribúda stále viac dôkazov o ochranných účinkoch nízkotučného mlieka a mliečnych výrobkov na hodnoty krvného tlaku. Vitamín K2, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo fermentovaných mliečnych výrobkoch, znižuje riziko kalcifikácie aorty a ischemickej choroby srdca (ICHS).

mlieko56

 

Slová na záver

 

Dobre vyvážená strava by mala obsahovať dostatočné množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a vody. Sacharidy majú predstavovať najvyšší podiel denného energetického príjmu (EI), nasledujú tuky s 20-30% denného EI (najmä mononenasýtené mastné kyseliny) a bielkoviny s 12-20% denného EI. Príjem mononenasýtených mastných kyselín (MUFA), bez ohľadu na zdroj, priaznivo ovplyvňuje rizikové faktory chronických ochorení. MUFA sú spojené so znížením rizika ICHS a majú priaznivé účinky na hladinu lipidov v krvi.

 

 

  • Zdroj informácií: ADHAMI V.M., KHAN N., MUKHTAR H. (2009). Cancer chemoprevention by pomegranate: laboratory and clinical evidence. Nutrition and cancer, 61(6): 811-815. AERDE M.A., SOEDAMAH-MUTHU S.S., GELEIJNSE J.M., SNIJDER M.B., NIJPELS G., STEHOUWER C.D.A., DEKKER J.M. (2013). Dairy intake in relation to cardiovascular disease mortality and all-cause mortality: the Hoorn study. European Journal of Nutrition, 52: 609-616. ANTONY M.L., SINGH S.V. (2011). Molecular mechanisms and targets of cancer chemoprevention by garlic-derived bioactive compound diallyl trisulfide. Indian Journal of Experimental Biology, 49(11): 805-816. DÓREA J.G. (2008). Persistent, bioaccumulative and toxic substances in fish: human health considerations. Science of the Total Environment, 400: 93-114. DRABIK-MARKIEWICZ G., MAAGDENBERG K., MEY E.D., DEPREZ S., KOWALSKA T., PAELINCK H. (2009). Role of proline and hydroxayproline in N-nitrosamine formation during heating in cured meat. Meat Science, 81: 479-486. ENG J.Y., MOY F.M. (2011). Validation of a food frequency questionnaire to assess dietary cholesterol, total fat and different types of fat intakes among Malay adults. Asia Pacific Journal of Clinical Nutrition, 20(4): 639-645. FERGUSON L.R. (2010). Meat and cancer. Meat Science, 84: 308-313. HERRMANN S.S., DUEDAHL-OLESEN L., CHRISTENSEN T., OLESEN P.T., GRANBY K. (2015b). Dietary exposure to volatile and non-volatile N-nitrosamines from processed meat products in Denmark. Food and Chemical Toxicology, 80: 137-143. HILDEBRAND J.S., GAPSTUR S.M., CAMPBELL P.T., GAUDET M.M., PATEL A.V. (2013). Recreational physical activity and leisure-time sitting in relation to postmenopausal breast cancer risk. Cancer Epidemiology, Biomarkers & Prevention, 22(10): 1906-1912. CHAN D.S.M., LAU R., AUNE D., VIEIRA R., GREENWOOD D.C., KAMPMAN E., NORAT T. (2011). Red and processed meat and colorectal cancer incidence: meta-analysis of prospective studies. PLOS ONE, 6(6): e20456. INOUE-CHOI M., JONES R.R., ANDERSON K.E., CANTOR K.P., CERHAN J.R., KRASNER S., ROBIEN K., WEYER P.J., WARD M.H. (2014). Nitrate and nitrite ingestion and risk of ovarian cancer among postmenopausal women in Iowa. International Journal of Cancer. LIBERATO S.C., MAPLE-BROWN L., BRESSAN J., HILLS A.P. (2013). The relationships between body composition and cardiovascular risk factors in young Australian men. Nutrition Journal, 12: 108. MENDEZ M.A., PERA G., AGUDO A., BUENO-DE-MESQUITA H.B., PALLI D., BOEING H., CARNEIRO F., BERRINO F., SACERDOTE C., TUMINO R., PANICO S., BERGLUND G., MANJER J., JOHANSSON I., STENLING R., MARTINEZ C., DORRONSORO M., BARRICARTE A., TORMO M.J., QUIROS J.R., ALLEN N., KEY T.J., BINGHAM S., LINSEISEN J., KAAKS R., OVERVAD K., JENSEN M., OLSEN A., TJØNNELAND A., PEETERS P.H.M., NUMANS M.E., OCKÉ M.C., CLAVEL-CHAPELON F., BOUTRON-RUAULT M.C., TRICHOPOULOU A., LUND E., SLIMANI N., JENAB M., FERRARI P., RIBOLI E., GONZÁLEZ C.A. (2007). Cereal fiber intake may reduce risk of gastric adenocarcinomas: the EPIC-EURGAST study. International Journal of Cancer, 121: 1618-1623. MOSTAFALOU S., ABDOLLAHI M. (2013). Pesticides and human chronic diseases: evidences, mechanisms, and perspectives. Toxicology and Applied Pharmacology, 268: 157-177. PERERA P.S., THOMPSON R.L., WISEMAN M.J. (2012). Recent evidence for colorectal cancer prevention through healthy food, nutrition, and physical activity: implications for recommendations. Current Nutrition Reports, 1: 44-54. RUIZ R.B., HERNÁNDEZ P.S. (2014). Diet and cancer: risk factors and epidemiological evidence. Maturitas, 77: 202-208. SUH N., PEZZUTO J.M. (2012). Strawberry fields forever? Cancer Prevention Research, 5(1): 30-33. VANĚČKOVÁ I., MALETÍNSKÁ L., BEHULIAK M., NAGELOVÁ V., ZICHA J., KUNEŠ J. (2014). Obesity-related hypertension: possible pathophysiological mechanisms. Journal of Endocrinology, 223: R63-R78. TYROVOLAS S., PANAGIOTAKOS D.B. (2010). The role of mediterranean type of diet on the development of cancer and cardiovascular disease, in the elderly: a systematic review. Maturitas, 65: 122-130. VAUZOUR D., RODRIGUEZ-MATEOS A., CORONA G., ORUNA-CONCHA M.J., SPENCER J.P.E. (2010). Polyphenols and human health: prevention of disease and mechanisms of action. Nutrients, 2: 1106-1131. ZAHORKOVÁ J., 2015 Vliv vybraných látek v potravinách živočišného původu na rozvoj civilizačních chorob. České budejovice, 50 s
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.