Jedlo ako prevencia proti rakovine

Prostredie okolo nás

Výhody konzumácie rýb prevažujú riziká spojené s toxickými účinkami. Zdravotné výhody konzumácie rýb boli preukázané a riziko výskytu toxicity možno minimalizovať. Tieto opatrenia zahŕňajú reguláciu rybolovu v kontaminovaných vodách a minimalizácii vypúšťania kontaminovaných látok do životného prostredia. Chronické ochorenia spôsobené agrochemikáliami by mali byť eliminované vhodnými preventívnymi postupmi, znížením používania pesticídov a nájdením účinných alternatív nahrádzajúcich nebezpečné pesticídy.

Stredomorská strava ako vzor

Stredomorská strava zahŕňa prevažne ovocie a zeleninu, obilniny, strukoviny, olivový olej, ryby, biele mäso, mliečne výrobky a umiernenú konzumáciu červeného mäsa. Táto skladba jedálnička má pozitívny vplyv na zdravie, na zníženie výskytu kardiovaskulárnych ochorení a niektorých typov rakoviny.

Prijatie zdravého životného štýlu, ktorý spočíva v stredomorskej strave a miernej fyzickej aktivite, znižuje výskyt nádorov a recidívu niektorých nádorových ochorení.

K predchádzaniu kolorektálneho karcinómu sa odporúča zvýšenie príjmu potravín obsahujúcich vlákninu, zníženie príjmu červeného a spracovaného mäsa, alkoholu a dostatok fyzickej aktivity. Ľudia by mali jesť týždenne maximálne 500 g grilovaného červeného mäsa a vyhnúť sa spracovanému mäsu. Potenciálne karcinogénne účinky dusičnanov a dusitanov môžu byť eliminované ochrannými účinkami vysokého príjmu antioxidačných látok z ovocia a zeleniny. 

Fyzická aktivita ako základ prevencie

Pravidelná a mierna fyzická aktivita zvyšuje bazálny metabolizmus a zlepšuje okysličenie tkanív, čo vedie k lepšej metabolickej efektivite a nakoniec k zníženiu telesného tuku, hladiny inzulínu a inzulínovej rezistencie. V dôsledku toho znižuje fyzická aktivita riziko rakoviny.

Tridsať minút mierneho cvičenia denne vedie k zníženiu rizika kolorektálneho karcinómu o 11%.

Pre zlepšenie celkového zdravotného stavu sa odporúča aspoň 150 minút cvičenia miernej intenzity týždenne, alebo 75 minút aeróbnej aktivity vysokej intenzity.

Chôdza v priemere aspoň 1 hodinu denne znižuje riziko rakoviny prsníka u žien po menopauze o 14%.

Treba jesť aj ovocie a zeleninu

Inštitúcie WCRF / AICR opakovane odporúčajú príjem ovocia a zeleniny pre prevenciu rakoviny. Pozitívne účinky konzumácie ovocia a zeleniny súvisia s vysokým obsahom potenciálne ochranných látok, ktoré majú vplyv na rôzne biochemické procesy.

Konzumácia ovocia, zeleniny a celozrnných obilnín poskytuje množstvo vlákniny nevyhnutnej pre ľudský organizmus. Odporúčané množstvo vlákniny sa pohybuje medzi 21 a 38 g / deň. Ochranný účinok vlákniny je spojený najmä so znížením rizika kolorektálneho karcinómu a aj iných typov rakoviny.

Existuje vzťah medzi dávkou a odozvou: zvýšený príjem vlákniny o 10 g denne znižuje riziko rakoviny o 7%.

 

Polyfenoly a ich úloha v boji proti rakovine

Pravidelná konzumácia polyfenolov prostredníctvom ovocia, zeleniny a niektorých rastlín súvisí so znížením niektorých chronických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Spolu s ich priamym antioxidačným pôsobením majú tieto zlúčeniny pozitívny vplyv na niekoľko metabolických a signálnych dráh. Priaznivý efekt možno pozorovať u ich inhibičného pôsobenia vo všetkých fázach vývoja nádoru.

Medzi najviac študované polyfenolické zlúčeniny patrí resveratrol (vysoký obsah v červených strapcoch) a je účinný proti rakovine pľúc, prsníka, prostaty a hepatocelulárnemu karcinómu; kyselina galová (pôsobiaca proti rakovine žalúdka) a kyselina chlorogenová (u ktorej bol preukázaný účinok proti hepatocelulárnemu karcinómu).

Flavonoidy červeného ovocia majú pozitívny vplyv v prevencii rakoviny žalúdka a flavonoidy granátového jablka pomáhajú predchádzať rakovine prsníka, prostaty, hrubého čreva, kože a rakovine pľúc.

Allitridin je charakteristická zložka cesnaku a ďalších rastlín z čeľade amarylkovité (cibuľa, pór a pažítka) s hypolipidemickou aktivitou a je účinný proti kardiovaskulárnym a metabolickým ochoreniam.

Vitamíny E, C, D a selén majú antioxidačné vlastnosti a pôsobia proti oxidačnému stresu (a jeho škodlivým účinkom na ľudský organizmus), ktorý vedie ku karcinogenéze. Strava s vysokým obsahom vlákniny môže znížiť potenciálne karcinogénne účinky HCA prostredníctvom modifikácie ich vstrebávania a vylučovania.

Mäso a rakovina

Predchádzanie vzniku rakoviny vyžaduje dodržiavanie zásad tykajúcich sa minimálnej spotreby mäsa, zvýšeného požitia celých zŕn, konzumácie ovocia a zeleniny, zníženia prijmu tukov a pohybovej aktivity cca 30 minút denne. Ľudia, ktorí prijmú vzory zdravého životného štýlu a dôsledne ich dodržiavajú po celý svoj život, majú zníženú pravdepodobnosť vzniku rakoviny.

Pozitívny vplyv fyzickej aktivity bol potvrdený na zníženie výskytu nádoru a na zníženie výskytu recidívy ochorenia u pacientov už liečených na rakovinu. Včasná diagnóza obezity, hypertenzie a ďalších chorôb vedie spoločne so zmenou životného štýlu k včasnej intervencii, a tým môže zlepšiť zdravie celej populácie.

Odporúčania pre minimalizáciu rizika rakoviny hrubého čreva sú založené na znížení, ale nie na úplnom eliminovaní príjmu mäsa. Mäso totiž obsahuje tiež protirakovinové látky a komponenty dôležité pre ľudskú výživu (selén, zinok, omega-3 mastné kyseliny, vitamíny B6, B12, D a kyselinu listovú).

Ožarovanie (> 10 kGy) redukuje množstvo karcinogénnych NDMA a NPYR vytvorených vo fermentovaných údeninách pri skladovaní. Ožarovanie potravín je povolené v mnohých krajinách pre predĺženie skladovateľnosti, alebo zlepšenie technologických vlastností potravín.

Vyvážená strava

V rámci prevencie vzniku kardiovaskulárnych ochorení sa odporúča obmedziť denný príjem celkového množstva tuku, nasýtených tukov a cholesterolu z potravy a súčasne zvýšiť podiel mono - a polynenasýtených tukov z celkového množstva prijatých tukov.

Príjem nasýtených tukov je možné obmedziť konzumáciou nízkotučných mliečnych výrobkov namiesto plnotučných. Fermentované mliečne výrobky môžu mať priaznivý vplyv na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení znížením koncentrácie cholesterolu v krvi. V posledných rokoch pribúda stále viac dôkazov o ochranných účinkoch nízkotučného mlieka a mliečnych výrobkov na hodnoty krvného tlaku. Vitamín K2, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo fermentovaných mliečnych výrobkoch, znižuje riziko kalcifikácie aorty a ischemickej choroby srdca (ICHS).

Slová na záver

Dobre vyvážená strava by mala obsahovať dostatočné množstvo bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a vody. Sacharidy majú predstavovať najvyšší podiel denného energetického príjmu (EI), nasledujú tuky s 20-30% denného EI (najmä mononenasýtené mastné kyseliny) a bielkoviny s 12-20% denného EI. Príjem mononenasýtených mastných kyselín (MUFA), bez ohľadu na zdroj, priaznivo ovplyvňuje rizikové faktory chronických ochorení. MUFA sú spojené so znížením rizika ICHS a majú priaznivé účinky na hladinu lipidov v krvi.