Oxidačný stres

Oxidačný stres u obezity, starnutia, chronických infekcií alebo u fajčenia zvyšuje riziko nádorov. Naopak prítomnosť antioxidantov ako antioxidačných enzýmov, vitamínov, selénu, melatonínu a podobne, v mnohých prípadoch rizika nádorového bujnenia znižujú. O priaznivomvplyve antioxidantov na prevenciu nádorov nie je pochýb. O ich význame a vplyve sme písali napríklad aj v týchto článkoch: 1, 2, 3, 4. 

Sú zaujímavé prípady, keď sa u rozvinutého zhubného nádoru používajú voľné radikály pri terapii na ničenie nádorových buniek. V týchto prípadoch by podávanie antioxidantov mohlo chrániť nádorové bunky a interferovať s terapiou. Aj napriek tomu je podávanie antioxidantov u nádorovej progresie odporučený.

Antioxidanty síce môžu chrániť (aj) nádorové bunky, ale následkom terapie vzniká množstvo voľných radikálov pri metabolickom spracovaní mŕtvych buniek, ktoré spôsobujú poškodenie tkanív a možno aj limitujú veľkosť chemoterapie.

Stanovenie oxidačného stresu

Primárne stanovenie radikálov sa robí pomocou elektrónovej paramagnetickej rezonancii. Túto metódu však nemožno vzhľadom k cene prístroja a ťažkostiam v preanalytickej fáze používať pre rutinné vyšetrenia, teda slúži ako referenčná metóda.

Častejšie sú preto používané metódy nepriame, ktoré sledujú následky účinku voľných radikálov. Oxidačný stres sa v dnešnej dobe dá stanoviť napríklad metódami FORT( stanovuje voľné radikály ) a FORD ( stanovuje antioxidačnú kapacitu).

Výživa, výživa, výživa

Výživa ako súčasť životného štýlu sa podieľa na karcinogenéze 40 - 60 %. Diétne faktory, ktoré sa môžu podieľať na kancerogenéze sú lipidy s vysokým obsahom saturovaných tukov, bielkoviny mäsa a jeho nevhodná tepelná úprava, kuchynská soľ, dusíkaté zlúčeniny tvoriace nitrozaoamíny, mykotoxíny a ďalšie látky kontaminujúce potraviny a napokon alkohol.

Diétne faktory, u ktorých sa predpokladá antikarcinogénny efekt sú: ovocie a zelenina, polysacharidy, vláknina a škrob, vitamíny A a karotenoidy, vitamíny C, E, D, selén a vápnik. Osobitný dôraz sa kladie na príjem ovocia a zeleniny. Nízky konzumácia prirodzene vyprodukovanej zeleniny a ovocia sa spája s vyššou frekvenciou všetkých nádorových ochorení.

Ovocie a zelenina obsahujú všetky potrebné a antikarcinogénne látky, ako flavonoidy, síru obsahujúce zlúčeniny, foláty – látky, ktoré môžu redukovať riziko karcinómu.

Vysoký obsah vlákniny vplýva na prevenciu obezity a osobitne na výskyt kolorektálneho karcinómu.

Voľné radikály sa zúčastňujú na celom rade ďalších systémových a organových poškodeniach. Pri intoxikáciách alkoholom, pri niektorých neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je Parkinsonová, či Alzheimerová choroba. 

Oxidačný stres 

Oxidačný stres produkuje množstvo škodlivých metabolitov. Ide o kancerogénne aldehydy, ktoré sa viažu aj na bielkoviny a tak vytvárajú vysoko imunogénne látky. Proti nim sa vytvárajú patologické protilátky, čo môže spôsobiť vznik rôznych ochorení, ako diabetes mellitus, reumatická artritída aj ROS (reactive oxygen species, tj. voľné radikály a podobne účinkujúce látky).

Nastáva podpora bunkovej proliferácie, prežívanie, bunková migrácia, poškodenie DNA, ktoré vedie k vzniku nádoru. Ale na druhej strane ROS môže spôsobiť i starnutie buniek a ich smrť, čo má naopak protinádorový účinok. _Mnoho nádorov je na oxidačný stres rezistentné. Vysoké hladiny ROS predstavujú riziko rakoviny a iných degeneratívnych ochorení. No na druhej strane veľmi nízka hladina ROS predstavuje nebezpečenstvo nedostatočnej ochrany pred karcinómom, ale i pred baktériami.