MENU

Antioxidanty, ich delenie, vlastnosti a výskyt

7.8.2015 medicc
Poznatky súčasného výskumu nádorových, srdcovo cievnych a zápalových chorôb a procesov starnutia ukazujú, že všetky tieto i niektoré ďalšie deje úzko súvisia s reguláciou oxidačných pochodov v živých bunkách.

Z nášho hľadiska sú samozrejme zaujímavé možnosti, ktoré v týchto procesoch má výživa. Významnú pomoc pre zvýšenie obrany organizmu voči nadmernému výskytu voľných radikálov predstavujú tie zložky potravy, ktoré voľné radikály prevádzajú na nereaktívne, alebo aspoň menej reaktívne formy. Tieto látky sa označujú ako antioxidanty.

 

Antioxidanty

Sú prirodzené obranné látky, ktoré organizmu slúži k boju proti voľným radikálom a ich oxidačným účinkom, pretože dokážu voľné radikály neutralizovať a pomáhajú udržať bunky zdravé a nepoškodené. Časť antioxidantov si organizmus vytvára sám, ale je tiež možné ich telu dodávať prostredníctvom stravy.

Správne fungovanie antioxidantov teda závisí na správnom fungovanie metabolizmu a na výžive.

Antioxidanty sa nachádzajú vo vitamínoch (C, E, A a niektorých zo skupiny B), v karotenoidy, tiež v stopových prvkoch (selén, meď, zinok, železo, mangán), vo flavonoidy, v aminokyselinách a ďalších, ako napr. koenzým Q10, ktoré spolu s glutationperoxidázou, jedným z antioxidantov vytváraných priamo v tele, tvoria nedomyslitelnou súčasť enzymatických antioxidačných systémov.

 2

Medzi choroby, na ktorých vzniku sa podieľa prílišné množstvo voľných radikálov, patria:

starnutie, rôzne druhy rakoviny, koronárnej choroby srdca, autoimunitné choroby, reumatická artritída, Alzheimerova choroba, šedý zákal očnej šošovky a Parkinsonova choroba.

  

Vitamíny s antioxidačnými vlastnosťami

Vitamíny sú organické látky, ktoré organizmus potrebuje na zabezpečenie mnohých metabolických pochodov. Ich hlavný význam spočíva v usmerňovaní biochemických premien v bunkách, kde pôsobia ako katalyzátory.

Niektoré vitamíny pôsobia ako koenzýmy, niektoré tvoria v organizme oxidačno redukčné systémy.

Vitamíny sú potrebné len vo veľmi malých dávkach, organizmus ich však musí denne prijímať v potrave, lebo väčšinu z nich nie je schopný si sám vytvoriť.

 

Vitamíny s antioxidačnými vlastnosťami sa delia na:

 

Vitamín A

Vitamín A sa vyskytuje veľa v živočíšnych tkanivách a je uložený v pečeni ako palmitát. Zdrojom vitamínu A sú vajcia, mlieko, maslo a ryby. Vitamín A sa extrahuje z prírodných zdrojov, napr. rybieho oleja. Pre komerčné účely sa vyrába väčšinou chemickou syntézou.

Vitamín A na vzduchu a svetle ľahko oxiduje a môže sa stať prooxidantom. Antioxidačný účinok vitamínu A sa prejavuje v tme - inhibuje tvorbou voľných kyselín v rastlinných olejoch. Vitamín A je však veľmi slabý antioxidant.

 

Vitamín C

Vitamín C (alebo kyselina askorbová) zaujal počas posledných rokov veľkú úlohu pri prevencii a liečbe rôznych ochorení. Jeho účinky významnou mierou posilňujú fungovanie nášho imunitného systému. Patrí medzi vitamíny, ktoré si ľudský organizmus nie je schopný sám vytvoriť. Zúčastňuje sa mnohých telesných funkcií, preto je jeho denný prísun do organizmu veľmi dôležitý.

Vitamín C je nevyhnutný pre tvorbu a udržiavanie zdravého kolagénu, látky, ktorá spája bunky v koži, ďasnách a šľachách. Ďalej pomáha bielym krvinkám bojovať proti infekciám a je nevyhnutný pre hojenie rán. Antioxidačné vlastnosti vitamínu C môžu neutralizovať pôsobenie voľných radikálov, ktoré spúšťajú starnutia a nádorové zmeny v bunkách. Tento antioxidant cirkuluje v krvi a akýkoľvek nadbytok sa vylučuje močom.

 3

Bioflavonoidy, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine, zvyšujú vstrebávanie vitamínu C, ktorý najlepšie pôsobí spoločne s minerálmi vápnikom a horčíkom. Najlepšími zdrojmi vitamínu C je papája, guava, čierne ríbezle, zelená paprika, brokolica, jahody, kivi, pomaranče, kapusta, karfiol.

 

Vitamín E

Vitamín E tvorí skupina štyroch tokoferolov, označovaných alfa- až delta- a štyroch alfa až delta-tokotrienolov. Najhojnejší je alfa-tokoferol. Antioxidačné účinnosť vzrastá od formy alfa- k delta-, čo je obrátené poradie ako pri účinnosti vitamínovej.

Odporúčaný denný príjem vitamínu E pre dospelého človeka je 10-15mg. Pre účinnú ochranu voči srdečno-cievnym chorobám však musí byť príjem vyšší – údaje sa pohybujú od najčastejšie uvádzaných 40-60 mg až po 100 mg. Za prínos zvýšenému príjmu vitamínu E sa tiež pokladá spomalenie poklesu imunity v pokročilejšom veku.

Najvýznamnejším zdrojom sú rastlinné oleje, predovšetkým olej z obilných klíčkov a stužené pokrmové tuky vyrobené z týchto olejov. Rad potravinových tukov sa vitamínom E ešte obohacuje (fortifikuje). Surové (panenské) oleje majú obsahy vitamínu E vyšší. Živočíšne tuky obsahujú vitamínu E neporovnateľne menej ako rastlinné oleje.

 

Cholín

Cholín patrí do skupiny vitamínov B. Tvorí základ acetylcholínu, ktorý je jeden zo základných neurotransmiterov. Nedostatok tohto transportéra je spájaný s niektorými chorobami, napríklad so vznikom Alzheimerovej choroby a iných psychiatrických ochorenie s poruchami pamäti, ako krátkodobé, tak aj dlhodobé. Príjem cholínu v potrave alebo v doplnkoch stravy môže zvýšiť hladinu acetylcholínu a tým aj zlepšiť pamäť.

Niektoré štúdie poukazujú na to, že užívanie cholínu ako doplnku liečby rôznych pečeňových ochorení pomáha v ochrane pečene pred poškodením rôznymi vplyvmi (alkoholom, toxíny, lieky a pod.).

4

Kde všade sa vyskytuje: vaječné žĺtky, pečeň, strukoviny, búrske oriešky, mozoček, srdce, listová zelenina, kvasnice, obilné klíčky a ako súčasť lecitínu (cholín je hlavnou zložkou fosfatidyl-cholínu, ktorý je v ňom obsiahnutý). Cholín v našom organizme vzniká aj z esenciálnych látok v prípade, keď ho telo nemá dostatok v potrave. Naše telo si ho vie vyrobiť z vitamínu B12, kyseliny listovej a metionínu.

 

V ďalšom článku si povieme o kartenoidoch, ktoré sú účinnými antioxidantami.

Zdroje:

ANONYM. Antioxidanty: zpomalte čas dietou. Praha: Nakladatelství Sun, 2010. s. 111. ISBN 978-80-7371-344-7

ARNDT, T. Cholin . Dostupné na www: http://www.celostnimedicina.cz/cholin.htm#ixzz16bXcawl6

MACHOVÁ, J. Výživa. (In) MACHOVÁ, J. - KUBÁTOVÁ, D. a kol. Výchova ke zdraví. Praha: Grada, 2009. s. 296. ISBN 978-80-247-2715-8

KVASNIČKOVÁ, A. Antioxidanty. (In) BENEŠOVÁ, L. at al. Potravinářství VI. Praha: ÚZPI, 2000. s. 150. ISBN 80-7271-003-6

ORTEMBERGOVÁ, A. Mládneme s antioxidanty. Praha: Ivo Železný, 2002. s. 126. ISBN 80-237-3742-2

URSELLOVÁ, A. Vitaminy a minerály. Bratislava: Noxi, 2004. s. 128. ISBN 80-89179-00-2

KALAČ, P. Funkční potraviny: kroky ke zdraví. České Budějovice: Dona, 2003. ISBN 80-7322-029-6

PASSWATER, R. A. O Antioxidantech. Praha: Pragma, 2002. s. 94. ISBN 80-7205-897-5

 

 

 

 

Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.