Kolorektálny karcinóm

Na toto zhubné ochorenie sa pomerne často umiera, hlavne vďaka tomu, že sa pacienti dostavia k lekárovi až v pokročilom štádiu ochorenia. Nemôžeme predpokladať, že lekári v krátkej dobe objavia liek, ktorý by vedel s touto chorobou účinne bojovať aj v neskoršom štádium. Preto je dôležitá včasná detekcia a ešte viac je potrebné dbať na primárnu prevenciu.

Vzniku kolorektálneho karcinómu

Vzniku kolorektálneho karcinómu často predchádza ochorenie nazývané polypóza, ktoré má za následky benígne, teda nezhubné nádory. Polypy sa musia odstrániť a pacientov sa odporúča pravidelne sledovať, pretože až 80% kolorektálneho karcinómu predchádza najprv benígny nález.

Za vysoké riziko ochorenia týmto nádorom môže do istej miery aj naša strava, ktorá je svojím zložením riziková. Obsahuje väčší podiel tukovej zložky a naopak jej chýba dostatok čerstvej zeleniny, ovocia a tým aj vlákniny.

Rozdelenie nádorov

Nádory kolorektálneho karcinómu môžeme rozdeliť podľa toho, akej sú formy. Rozlišujeme nádory sporadické, ktoré predstavujú najväčšie percento tohto ochorenia, a to až 80%. Druhým typom je potom forma hereditárna, nazývaná tiež familiárna, ktorá tvorí zvyšných 20%. Oproti sporadickej forme je ale oveľa vyššie riziko malignizácie. Tá sa posúva aj do mladších vekových kategórií.

Vznik nádorovej bunky

Rakovina, ako sa tiež malígnym nádorom hovorí, je ochorenie spôsobené poruchou genómov buniek. Je spätá s genetickým kódom, ku ktorého základnému princípu patria bohužiaľ aj chyby a zmeny. Tým sa hovoria mutácie. Keďže sa aj bunka, ako celé naše telo, v priebehu evolúcie menila, mali mutácie veľmi dôležitú úlohu. Bunky zmenili svoje vlastné gény, aby zabezpečili lepšiu šancu organizmu na prežitie.

K rakovine dochádza vtedy, keď bunka prestane plniť svoju funkciu v organizme a začne sa nekontrolovateľne množiť. Nádorové bujnenie prebieha v niekoľkých fázach. Medzi jednotlivými fázami je dlhý časový interval. Prvá fáza sa nazýva iniciácia. Tu bunka utrpí neopraviteľnú škodu vo svojej genetickej informácii vplyvom karcinogénnej látky. V tomto období sa objavujú prvé mutácie.

Väčšina buniek v tomto štádiu však nie je dostatočne aktívna na to, aby sa mohli posudzovať ako rakovinové. Potenciál tvoriť nádory ale majú. Druhou etapou je potom šírenie. V tejto fáze sa bunka začína rozširovať. Uvoľňuje pritom veľké množstvo bielkovín, pretože bielkoviny majú vplyv na bunkovú samovraždu. Tento proces môže trvať od jedného do štyridsiatich rokov. Treťou fázou je potom progresia. Bunka dostáva skutočnú nezávislosť. Nekontrolovateľne sa nielen množí, ale aj prerastá do okolitých tkanív, čo jej umožňuje šíriť sa aj do ďalších orgánov (metastázovať).

Zhubné bujnenie

Zhubné bujnenie má šesť typických znakov:

1. Autonómny rast, bunky sa rozmnožujú aj bez chemických signálov.

2. Odmietnutie prerušenia svojho rastu.

3. Odmietnutie bunkovej samovraždy.

4. Schopnosť vyvolať angiogenézu, čo je novotvorba krvných ciev, ktoré umožňujú výživu nádoru. Privádzajú k nemu kyslík a živiny.

5. Nesmrteľnosť. Po predchádzajúcich znakoch sa stávajú tieto rakovinové bunky nesmrteľné a sú schopné nekontrolovateľne sa neustále množiť.

6. Schopnosť dobývať a kolonizovať tkanivá organizmu.

Prejavy ochorenia

Spočiatku nemusí zhubné bujnenie vykazovať žiadne vonkajšie prejavy a môže teda rásť skryto. Neskôr sa objavujú miestne, alebo celkové príznaky. Najčastejším lokálnym príznakom bývajú problémy s vyprázdňovaním a tiež iný charakter stolice. Môže sa objaviť zápcha, hnačka, ale aj časté striedanie zápchy a hnačky, časté nutkanie na stolicu čí pocit nedostatočného vyprázdnenia.

Najčastejším príznakom je prítomnosť krvi v stolici (enteroragia), ktorú môžeme pozorovať na toaletnom papieri alebo priamo v záchodovej mise. Ďalším príznakom môže byť v dôsledku straty krvi stolicou anémia, čiže chudokrvnosť, čo je nedostatok červených krviniek v organizme. V niektorých prípadoch si pacient sťažuje na bolesť brucha, nemenej častá bolesť sa objavuje aj v oblasti konečníka. K celkovým problémom potom môžeme zaradiť nechutenstvo, slabosť, chudnutie, únavu, narastajúci objem brucha a teplotu. Tieto prejavy väčšinou bývajú príznakom iného ochorenia než nádoru, avšak je potrebné venovať týmto zmenám zvýšenú pozornosť.

Epidemiológia kolorektálneho karcinómu

V európskych krajinách je kolorektálny karcinóm veľmi rozšírený. Stredoeurópske krajiny majú vysoké zaťaženie týmto ochorením a v dôsledku toho aj vysokú mortalitu. Rakovina hrubého čreva je ochorením prevažne staršej populácie.