Ako vláknina vplýva na ľudský organizmus

Vláknina znižuje ťažkosti typu zápchy a choroby tráviacej trubice. Hemicelulózy a lignín majú významný vplyv na štruktúrne pevnosť a rezistentnosť voči enzýmom a kyselinám. Preto sa nerozpustná vláknina pomocou baktérií v hrubom čreve zle fermentuje.

Rozpustná vláknina zvyšuje viskozitu gastrointestinálne kvapaliny, tým spomaľuje trávenie škrobu a transport glukózy, čím stabilizuje glykémiu. Je intenzívne fermentovaná baktériami v hrubom čreve. Má tiež hypocholesterolemický účinok

Balastné látky

Balastné látky nie sú stráviteľné, ani nie sú zdrojom energie. Podporujú činnosť hrubého čreva a bráni vzniku zápchy. Niektoré zložky rozpustnej vlákniny slúžia ako energeticky lokálne pôsobiace, živná pôda pre črevnú mikroflóru.

Podľa prevládajúceho miesta fermentácie poskytujú pektín, rastlinné slizy a gumy výživu buniek proximálnej časti hrubého čreva, zatiaľ čo rezistentné škroby a fruktoologosacharidy výživu v distálnej časti. Niektoré z vláknin pôsobia aj ako prebiotiká, napríklad fruktooligosacharidy, ktoré podporujú rast ľudskému organizmu prospešných bifidobaktérií produkujúcich látok s antibiotickými a imunomodulačnými účinkami, ktoré bránia rastu nežiaducej mikroflóry.

Napríklad Escherichia coli, alebo Proteus, ktoré sa môžu podieľať na vzniku toxických produktov fermentácie, ako je amoniak, amíny, nitrozamíny, fenoly, indoly a ďalšie.

Bifidobaktérie tiež prispievajú k výžive hostiteľského organizmu produkciou vitamínov skupiny B. Vláknina má schopnosť viazať škodlivé látky, ako je napríklad olovo, kadmium alebo ortuť.

Koľko vlákniny treba konzumovať

S vyššou informovanosťou o priaznivých účinkoch vlákniny na ľudský organizmus sa čoraz viac konzumentov zaujíma o svoju skladbu jedálnička. Zvyšuje sa záujem o potraviny s vyšším obsahom vlákniny.

Ľudia, ktorí konzumujú potraviny s vyšším obsahom vlákniny, zároveň prijímajú menej tukov a cukrov v porovnaní s ľuďmi, ktorí tieto výrobky nekonzumujú. Táto hypotéza bola potvrdená aj radom výskumov v oblasti potravinárstva.

Ak má výrobok na obale tvrdenie "s vysokým obsahom vlákniny", mal by obsahovať najmenej 6 g vlákniny na 100 g výrobku. Vo väčšine krajín EÚ je odporúčaný príjem vlákniny okolo 30 g za deň. Pre deti sú doporučované hodnoty nižšie, napríklad v Holandsku 12-14 g vlákniny na 1000 kcal energie potravy. pre jednoduchšie výpočet možno použiť vzorec: vek dieťaťa + 5 g vlákniny.

Z obilia a obilných produktov by malo pochádzať 30 - 50% celkového príjmu vlákniny, zvyšná časť by mala byť zo zeleniny a ovocia. Skutočný príjem vlákniny z potravy je ale veľakrát oveľa nižší, než jeho odporúčané množstvo.

Reálna spotreba je často sotva polovičná.

Priemerne je v Slovenskej republike prijímané okolo 12 g vlákniny / deň, pričom menej ako 25 g vlákniny prijíma 98% slovenskej populácie. Vyššia je u mužov, čo vyplýva z celkovo väčšieho množstva prijímanej potravy.

Pre porovnanie: ľudia, ktorí žijú v Afrike a Ázii, prijímajú denne okolo 50-120 g vlákniny, čo je podmienené ich skladbou jedálnička. Príjem rezistentného škrobu je v Európe okolo 4g za deň, v Taliansku je množstvo približne dvojnásobné, v dôsledku vyššej spotreby cestovín.