Vitamíny

Vitamíny označujeme ako exogénne esenciálne katalyzátory heterotrofných organizmov. Táto definícia sa ale nevzťahuje na všetky látky, ktoré radíme k vitamínom. Môže nastať situácia, že látka v jednej literatúre je opísaná ako vitamín a v druhej literatúre sa už ako vitamín neuvádza, nemôžeme túto definíciu brať ako presnú. Z historického hľadiska boli medzi vitamíny zaraďované tie látky, ktoré boli pre existenciu veľmi dôležité a už pri malom nedostatku nastávali vážne poruchy.

Vitamíny sú esenciálnou zložkou potravy a v organizme zastupujú katalytickú funkciu. Denná dávka vitamínov je v rozmedzí niekoľko mikrogramov až niekoľko miligramov, okrem vitamínu C. Látky, ktoré sú potrebné pre organizmus vo väčších množstvách sa nazývajú vitagény. Vitagény majú stavebnú funkciu a sú energetickým zdrojom pre organizmus.

Klasifikácia vitamínov

Vitamíny po chemickej stránke zaraďujeme k rozličným druhom zlúčenín, medzi, ktorými nie žiadna podobnosť po chemickej stránke. Vitamíny môžeme klasifikovať podľa
fyzikálnych vlastností, napríklad podľa rozpustnosti. Podľa rozpustnosti sa vitamíny delia na rozpustne vo vode (hydrofilné) a rozpustné v tukoch (lipofilné). Okrem miesta rozpustnosti sa líšia tieto dve skupiny v biologických vlastnostiach.

Vitamíny, ktoré sú rozpustné v tukoch môžu byť skladované v organizme, naopak vitamíny rozpustné vo vode sú pri nadbytku vylučované z tela von močom. Pri nadmernom požití vitamínov môže nastať hypervitaminóza, ktorá môže mať vážne následky hlavne pri vitamínoch A a D.
Vitamíny sú označované písmenami abecedy, takéto označenie sa začalo používať už pred zistením štruktúry organizmu. Vitamíny s rovnakými alebo podobnými vlastnosťami sú
odlíšené číselnými indexmi.

Vitamíny rozpustné v tukoch

• Vitamín A – retinol
• Vitamín D – kalciferoly
• Vitamín E – tokoferoly a tokotrienoly
• Vitamín K – fylochinony, farnochinony

Vitamíny rozpustné vo vode

• Vitamín B1 – tiamín
• Vitamín B2 – riboflavin
• Vitamín B6 – pyridoxin
• Vitamín B12 – kyanokobalamin
• Kyselina listová – folacin
• Kyselina nikotinová a jej amid
• Kyselina pantotenová
• Biotin
• Vitamín C: kyselina askorbová, L-askorbová, L-dehydroaskorbová 

Vitamín C - kyselina L-askorbová

Vitamín C bol prvýkrát laboratórne izolovaný v roku 1928 nositeľom nobelovej ceny doktorom Albertom Szent-Gyorgyi. Kyselina L-askorbová sa používa v potravinárskom
priemysle ako prídavná látka a antioxidant. Vyskytuje sa v prírodných potravinách a jej najlepšou vlastnosťou je, že je to vodorozpustný vitamín. Stratu kyseliny L-askorbovej v
potravinách spôsobuje mechanické spracovanie potravín a ich následné skladovanie, kde dochádza k jej degradácií oxidačných účinkov.

Kyselina L-askorbová je spájaná s nižším výskytom chronických chorôb, čo spôsobuje jej pôsobenie proti škodlivým voľným radikálom.Vitamín C je antioxidant potrebný pri znižovaní účinkov voľných radikálov, ktoré by pri jeho nedostatku spôsobili oxidačné poškodenie makromolekúl - DNA, proteíny a lipidy, ktoré ovplyvňujú vznik chorôb -  rakoviny, mŕtvice, kardiovaskulárnych a neurodegeneratívnych ochorení.

Zdroje vitamínu C

K hlavným zdrojom vitamínu C patrí petržlenová vňať. Ďalej sa vo vysokom množstve nachádza v ovocí (citrusy, kiwi, jahody, čierne ríbezle) a v zelenine (brokolica, červená
paprika, kaleráb, mrkva, hlávková kapusta). Vitamín C podporuje účinky liekov podávaných pri močových ochoreniach. Bráni organizmus proti nádorovému bujneniu, podporuje imunitný systém, pomáha pri vstrebávaní železa, podporuje krvnú zrážanlivosť, napomáha pri liečení nachladnutia.

U detí je denná dávka vitamínu C 50 – 70mg, u dospelých 75mg. Podľa vedeckých poznatkov by mala optimálna denná dávka vitamínu C byť 200mg. Pri poklese dennej dávky na 50 mg sa zvyšuje riziko infarktu a skracuje sa dĺžka života. Pri nedostatku kyseliny L-askorbovej sa vyskytuje porucha sekrečnej funkcie, krvácanie, hematologické zmeny a psychické poruchy. Pri nadmernom požití vitamínu C zvyšujeme riziko obličkových kameňov, môže nastať hnačka, zvýšené močenie alebo kožná vyrážka.