Prírodné antioxidanty a rakovina

Do tejto skupiny sa zaraďujú tiež tokofenoly, no tie sa môžu vyrábať aj syntetickou cestou.

Už pred niekoľkými storočiami sa využívali metódy na predlžovanie trvanlivosti potravín pomocou rôznych korenín či bylín. Medzi tie najúčinnejšie patria napríklad tymián, rozmarín, šalvia, kurkuma a iné. No majú obmedzené použitie, keďže môžu vykazovať charakteristické znaky pre danú surovinu.

K prírodným antioxidantom zaraďujeme: fenoly, fenolové kyseliny a tiež ich deriváty, flavonoidy, alkaloidy, lignany, kurkuminoidy, diterpeny a chinony, triterpeny a steroly, sirné peptidy a proteíny, a ostatné (napríklad vitamíny, karotenoidy a podobne).

Prírodné antioxidanty 

Prirodné antioxidanty dokáže produkovať sám ľudský organizmus, prijímame ich v potrave a zapájajú sa do metabolizmu. Prirodné antioxidanty sú rozpustné vo vode, alebo v tuku. Hydrofilné (vo vode rozpustné) antioxidanty sa produkujú v rámci bunky. Mimo bunky sa tvoria vysokomolekulárne antioxidanty (albumín a iné bielkoviny) a nízkomolekulárne antioxidanty, ako kyselina askorbová, kyselina močová a bilirubín.

Patria sem aj dobre známe polyfenoly, ktoré nachádzame vo víne (transveratrol) a polyfenolové bioflavonoidy (cyanidín, kvercetín, rutín a iné). Lipofilné, v tuku rozpustné antioxidanty zahŕňajú vitamín E, karotenoidy (betakarotén, lykopén), ubichinol (koenzým Q tioxidantov, kde patria napríklad kyselina lipoová, melatonín, niektoré polyfenolové bioflavonoidy a niektoré syntetické antioxidanty). Oxidácia je chemický proces a dochádza k nej v mnohých prípadoch v prítomnosti vzduchu (kyslíka), účinkom tepla, alebo svetla.

Úloha antioxidantov v boji proti rakovine

Antioxidanty hrajú hlavnú úlohu pri udržiavaní chute, farby potravín a predĺžení doby trvanlivosti. Ich používanie je zvlášť významné pre predchádzanie oxidácie u tukov a výrobkov s obsahom tuku. Keď sú antioxidanty zmiešané s tukom alebo olejom, oddiali sa proces posledných fáz autooxidácie, kedy evidentne dochádza k rozvoju nežiadúcich chutí a pachov.

Iný význam pridávania antioxidantov je ten, že niektoré vitamíny a aminokyseliny sa ľahko deštruujú expozíciou vzduchom a antioxidanty slúžia k ich ochrane. Tiež môžu pomôcť spomaliť odfarbovanie ovocia a zeleniny. Jedným z jednoduchých spôsobov, ako napríklad predchádzať hnednutiu jabĺk, je pridanie malého množstva citrónovej šťavy. Kyselina askorbová (vitamín C), obsiahnutá v mnohom citrusovom ovocí, je prírodným antioxidantom a preto nachádza časté použitie pri výrobe (E 300 – E 302).

Vitamín C a jeho rôzne zlúčeniny sú pridávané do nealkoholických nápojov, džemov, kondenzovaného mlieka a salámy na ochranu pred oxidáciou. Ďalšími prírodnými antioxidantmi sú tokoferoly (E 306 – E 309), ktoré patria do skupiny vitamínu E. Tokoferoly sa nachádzajú hlavne v orechoch, slnečnicových semenách, sójových a kukuričných klíčkoch, a používajú sa predovšetkým na ochranu rastlinných olejov, margarínov a kakaových výrobkov.

Vitamín C

Kyselina L-askorbová je biela kryštalická látka dobre rozpustná vo vode. Ľudské telo si ju nevie syntetizovať, preto ju musíme získavať zo stravy. Vitamín C aktivuje látkovú premenu v bunkách, priamo zasahuje do premeny energie získanej z potravy na telesnú energiu, podporuje obranyschopnosť organizmu a stimuluje tvorbu a funkciu väzivového tkaniva, kostí a zubov.

Je nevyhnutný pre normálny priebeh dôležitých biochemických reakcií, napríklad pri detoxikácii cudzorodých látok v pečeni, podporuje správny metabolizmus tukov, zúčastňuje sa na tvorbe kolagénu (dôležitého pre kĺby a steny ciev), blokuje tvorbu karcinogénov, podporuje imunitné procesy a funkciu mozgu. Istú úlohu zohráva aj pri vstrebávaní železa, čo je dôležité pre tvorbu a funkciu červených krviniek.

Rôzne vedecké štúdie potvrdili jeho špecifickú úlohu v boji proti infekcii, nádorovým bunkám, rakovine, chorobám srdca, alergiám, artritídam, až po hojenie zlomenín.

Neexistujú takmer nijaké vedľajšie či nežiaduce účinky kyseliny askorbovej na ľudské zdravie.

Účinky vitamínu C

Dostatočné zásobovanie kyselinou askorbovou pomáha predchádzať vápenateniu ciev vďaka jej schopnosti odbúravať cholesterol. Bráni vzniku rakovinotvorných nitrozamínov z konzervovaných potravín a má schopnosť odbúravať z tela ťažké kovy, ako napríklad olovo, kadmium a ortuť. Vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam má široké použitie ako prídavná látka v mnohých odvetviach potravinárskeho priemyslu. Dostatočná hladinu vitamínu C stimuluje produkciu bielych krviniek, ovplyvňuje pohyb buniek schopných pohlcovať drobné cudzie telieska, ktoré likvidujú baktérie, vírusové či karcinogénne bunky.

Potvrdila sa aj ochranná úloha pri vzniku voľných radikálov vplyvom slnečného žiarenia. Nedostatok vitamínu C sa prejavuje chorobou nazývanou skorbut. Príznaky sú únava, malátnosť, zníženie počtu červených krviniek a poruchy väzivových tkanív. Hlavnou príčinou nedostatku je nesprávne stravovanie, nedostatočné množstvo čerstvého ovocia a zeleniny a pridlhé varenie a skladovanie. Nedostatok sa prejavuje častým prechladnutím, citlivými sliznicami, sklonom ku kŕčovým žilám a hemoroidom.

Kde sa nachádza vitamín C 

Hladinu vitamínu C znižujú fajčenie, antikoncepcia, niektoré antibiotiká, acylpyrín a kortikosteroidy. Denná dávka pre dospelého človeka zodpovedá jednému poháru pomarančového džúsu , čo predstavuje 60 mg vitamínu C. V našich zemepisných šírkach sa nachádza vo vysokom množstve v šípkach, kde prítomné flavonoidy zosilňujú účinok kyseliny askorbovej. Ďalej je v jahodách, čiernych ríbezliach, kivi, v citrusových plodoch. Nájdeme ho v zelenine, v kyslej kapuste, keli, paprike, brokolici, zelenej listovej zelenine.

Pri potláčaní oxidačného stresu má vitamín C zásadnú a nenahraditeľnú úlohu. Ak je jeho hladina v tele nízka, hrozí nebezpečenstvo vzniku chorôb spôsobených buď oxidačným stresom, alebo nedostatkom vitamínu C. Už pri čiastočnom nedostatku vitamínu C nastáva rozvoj nebezpečných zmien v tele: zvyšuje sa koncentrácia škodlivého LDL cholesterolu, čo predstavuje riziko pre srdce a cievy, a rozvíja sa oxidačný stres, ktorý je spoluzodpovedný za vznik chronických zápalov, typických pre viaceré civilizačné choroby, napríklad reumatoidnú artritídu. Oxidačný stres prispieva aj k vzniku alergií, depresívnych porúch, osteoporózy, opakujúcich sa infekcií, nádorových chorôb, syndrómu vyhorenia a chronického únavového syndrómu.

Vitamín C ako prevencia nádorových ochorení

Vitamín C sa uplatňuje aj v prevencii cievnych a nádorových chorôb, keď sa odporúča koncentrácia vitamínu C v plazme minimálne v dávke 0,9 mg/dl, čo zodpovedá dennému príjmu 100 mg vitamínu C. Takáto dávka platí len pre zdravých jedincov.

Pri chorobách spôsobených oxidačným stresom, napríklad pri chronických zápaloch, keď sa pri neutralizácii narastajúceho počtu voľných kyslíkových radikálov spotrebúva veľké množstvo vitamínu C je nevyhnutné dodať oveľa väčšie množstvo tohto vitamínu.

Okrem schopnosti potláčať chronický zápal by sa mohol vitamín C vo vyšších koncentráciách (keď sa podáva injekčne) uplatniť aj pri alergiách, astme a alergickej nádche. Má protizápalový efekt a znižuje hladinu histamínu, preto by mohol znižovať spotrebu kortikosteroidov. Je tiež dôležitým faktorom pri bariérovej funkcii kože. Pri atopickej dermatitíde a psoriáze sa zistila výrazne znížená hladina vitamínu C v koži. Oxidačný stres a chronický zápal podporujú odbúravanie kostného tkaniva a vznik osteoporózy.