Menej známe antioxidanty pôsobiace proti rakovine

Antioxidanty dokážu kontrolovať vplyv voľných radikálov, rozhodujú v istom zmysle o živote a smrti (prinajmenšom na bunkovej či molekulárnej úrovni) a najmä dokážu spomaliť alebo prípadne urýchliť naše starnutie.

Bez dostatočného množstva antioxidantov, ktoré zabraňujú alebo zastavujú reťazovú reakciu, sa voľné radikály môžu rozmnožovať a tlačiť na obranné systémy organizmu. Tak vzniká aj veľa druhov rakoviny.

V tomto článku si povieme viac o antioxidantoch, ktoré nie sú verejnosti až tak dobre známe.

Luteín a zeaxantín 

Vyskytujú vo väčších koncentráciách v oku, najmä v bunkách žltej škvrny – v mieste najostrejšieho videnia. Žltá škvrna zaisťuje ostré a jasné videnie. Žlté zafarbenie, nazývané aj pigment žltej škvrny, je výsledkom výrazného nahromadenia luteínu a zeaxantínu. Zeaxantín je dominantnou zložkou a vytvára ochrannú vrstvu, ktorá je schopná pohlcovať škodlivé modré časti spektra svetelných lúčov a chrániť makulu pred poškodením UV svetlom a degeneráciou. V periférnej sietnici prevažuje luteín. Pomáha chrániť sietnicu pred oxidačným stresom. Oba karotenoidy patria medzi antioxidanty redukujúce uvoľňovanie voľných radikálov.

Zeaxantín ako silný antioxidant odstraňuje z očí reaktívne deriváty molekulového kyslíka (predovšetkým zo sietnice a šošovky) a pomáha udržať sietnicu zdravú. Luteín a zeaxantín sa koncentrujú aj v šošovke, podporujú tvorbu pigmentu a predstavujú súčasť ochrany pred sivým zákalom. Navyše pomáhajú zlepšovať zrakovú výkonnosť aj pri zhoršených svetelných podmienkach.

Patria do veľkej skupiny rastlinných pigmentov, ktorým žlté, červené a oranžové ovocie a zelenina vďačia za svoju farbu. Ľudský organizmus si ich nedokáže sám vytvárať a je odkázaný na potravinové zdroje. Nachádzajú sa aj v listovej zelenine, vo vajciach, ale predovšetkým v rastlinách, ako špenát, kapusta, kel, ružičkový kel, cvikla, brokolica, cuketa, listový šalát, hrášok, kukurica, špargľa či oranžová tekvica.

Zvýšenú potrebu majú fajčiari a pravidelní konzumenti alkoholu a ľudia, ktorí jedia málo ovocia a zeleniny. Keďže sú rozpustné v tukoch, odporúča sa ich konzumovať s malým množstvom oleja alebo pomletými orechmi či olejnatými semenami.

Lykopén

veľmi efektívny antioxidant prítomný v rajčiakoch. Dokáže chrániť bunkové membrány pred ničivým vplyvom voľných radikálov, zabraňovať oxidácii cholesterolu, tím, že cholesterol sa stáva zlým, keď ho zasiahnu voľné radikály a zoxiduje. Vďaka tomu sa považuje za antioxidant chrániaci steny ciev pred aterosklerózou.

Lykopén je fytochemikália, ktorá dokáže až 1,5-krát zredukovať riziko ochorenia na rakovinu prostaty, rakovinu prsníka, krčka maternice, močového mechúra a kože. Mechanizmus redukcie rizika karcinogénnych chorôb sa spája s jeho antioxidačnou schopnosťou. Nízka hladina Tatianalykopénu súvisí aj so zvýšeným rizikom infarktu myokardu.

Lykopén môžeme nájsť v rajčiakoch, žltých a červených paprikách, v červenom melóne a červených a ružových grapefruitoch. Úpravou rajčiakov sa účinok lykopénu nielenže neničí, ale i zvyšuje.

Vitamín E

Vitamín E je skupina ôsmich izomérov tokoferolu, z ktorých biologicky najúčinnejší je alfatokoferol. Je rozpustný v olejoch, tukoch, alkohole a v iných rozpúšťadlách tuku. Jeho antioxidačná schopnosť zastavuje radikálové reťazové reakcie alebo priamo vychytáva kyslíkové radikály. Patrí medzi veľmi silné antioxidanty. Má ochranný účinok v súvislosti s aterosklerózou.

Antioxidačná účinnosť sa prejavuje aj v ochrane ľudského organizmu pred škodlivými látkami zo znečisteného ovzdušia, ktoré môžu v tele urýchľovať reakcie vzniku voľných radikálov (napríklad ťažkých kovov – olova, ortuti, kadmia).

Dnes je známy aj ochranný rádioaktívny účinok vitamínu E, ktorý obmedzuje vznik voľných radikálov v dôsledku ionizujúceho žiarenia. Vitamín E má schopnosť chrániť tuky, iné vitamíny, hormóny a enzýmy pred znehodnotením voľnými radikálmi. Napomáha hojeniu rán a znižuje tvorbu jaziev. Navyše má protizápalové účinky, znižuje riziko rozvoja rakoviny, posilňuje zrak či imunitné funkcie.

Konzervačný a v istom zmysle antioxidačný účinok tohto vitamínu využíva aj kozmetický priemysel. Ako prímes do krémov zvyšuje schopnosť hornej rohovinovej časti pokožky udržať vlhkosť. Používa sa ako súčasť mnohých opaľovacích krémov a jeho úlohou je potlačiť účinky dlhodobého slnenia, ktoré môže vyvolať rakovinu kože. Obsah tohto vitamínu klesá pri mraziarenskom skladovaní, sušení ovocia a zeleniny. Priemerná odporúčaná denná dávka je 12 mg.

Osoby, ktoré sú vystavené takým vplyvom, ako napríklad fajčenie, alkohol, rôzne formy žiarenia, infekcia či nadmerná telesná aktivita, by mali mať príjem vitamínu E väčší, približne 50 mg/deň. Vitamín E obsahujú rastlinné klíčky, oleje zo semien, olivy, orechy, avokádo, zelená listová zelenina, celozrnné obilniny, vajcia a rybací olej

Predávkovanie hrozí v prípade vitamínov rozpustných v tukoch, konkrétne A, D, E a K. Ukladajú sa v pečeni a telesnom tuku a ich dlhodobá nadmerná konzumácia môže spôsobiť poškodenie pečene. Predávkovaním sa môže poškodiť zdravie (hovoríme o hypervitaminóze), vznikajú interakcie s inými liekmi a rôzne vzájomné vzťahy medzi vitamínmi.

Napríklad hypervitaminóza A, okrem drobných nepríjemností, ako je praskanie citlivej sliznice pier, môže mať za následok poškodenie plodu počas vnútromaternicového vývoja. Hypervitaminóza D spôsobuje odvápnenie mäkkých tkanív či poškodenie obličiek a predávkovanie vitamínom E zasa vedie k hnačkám a žalúdočným problémom

Sulforafán

Sulforafán má účinky na metabolizmus kyslíkových radikálov, zastavuje rast buniek a spôsobuje ich smrť. Má cytostatický (zastavujúci rast a delenie buniek, najmä nádorových) a antikarcinogénny účinok sulforafánu. V rastlinách sa sulforafán viaže na molekulu cukru a nájdeme ho najmä v hlúbovitej zelenine – brokolica, karfiol, kel či kapusta, ale napríklad aj v reďkovke.

Najbohatším zdrojom sulforafánu sú ružičky brokolice. Sulforafán pôsobí ako antioxidant a stimulátor prirodzených enzýmov, ktoré zabezpečujú detoxikáciu organizmu. Epidemiologické štúdie ukázali, že osoby, ktoré konzumujú veľa hlúbovej zeleniny, majú oveľa menšie riziko výskytu rakoviny, predovšetkým prsníka a prostaty, znižujú aj veľkosť a počet nádorov. Sulforafán neutralizuje karcinogény, skôr ako poškodia DNA.

Okrem antikancerogénnej aktivity a antioxodačného pôsobenia (napomáha znižovať vysoký krvný tlak) dokáže znižovať hladinu cholesterolu a zneškodňovať aj veľmi odolné kmene Helicobacter pylori. Akútne a chronické zápaly žalúdka a žalúdočné vredy vyvoláva v 90% práva táto baktéria, ktorá má súvislosť s rakovinou žalúdka. Sulforafán glukosinolát obsiahnutý v hlúbovej zelenine má bakteriálne účinky.

V laboratórnych pokusoch sulforafán eliminoval aj také kmene Helicobacter pylori, ktoré boli odolné voči antibiotikám.