Leto, opaľovanie a rakovina kože

Dbajte na prevenciu rakoviny kože

Hlavne v letných mesiacoch sa stretávame v médiách s upozorneniami, akú maximálnu dobu by sme mali byť vystavení slnečným lúčom. Doba je závislá na citlivosti našej kože a dennej dobe, podľa ktorej sa mení intenzita žiarenia ako aj jeho zloženie. Vyhýbajte sa slneniu v obedných hodinách.

Koža tvorí povrch tela a je prirodzenou ochranou pred nepriaznivými faktormi vonkajšieho prostredia. K nim zaraďujeme napríklad rozličné poranenia, pôsobenie chemických látok, plesní, infekcií ako aj ultrafialové žiarenie. Vplyvom ozónovej diery sa mení zloženie dopadajúceho ultrafialového žiarenia, ktoré je zložkou slnečného žiarenia.

Je to práve ultrafialové žiarenie, ktoré sa veľkou mierou podieľa na vzniku rakoviny kože. Jej výskyt okrem iného závisí na stupňa pigmentácie pokožky a na dávke slnečného žiarenia. Kožné nádory sa v súčasnosti veľmi často vyskytujú. Vďaka pokročilej medicíne sú dnes na šťastie dobre liečiteľné s výnimkou malígneho melanómu, kde je situácia zložitejšia. Stále sa kladie veľký dôraz na prevenciu ako aj na obozretnosť každého človeka, aby navštívil lekára pri vzniku neobvyklých kožných útvarov.

Ultrafialové žiarenie

Ultrafialové lúče sú elektromagnetické vlny, podobné ako viditeľné svetlo a sú aj jeho súčasťou. Naším zrakom však nie sú viditeľné. Vlnová dĺžka UV žiarenia je od 100 do 400 nanometrov (nm).. Podľa vlnovej dĺžky rozlišujeme

• UVC žiarenie (100 - 280 nm)
• UVB žiarenie (280 - 320 nm)
• UVA žiarenie (320 - 400 nm)

Čím kratšia je vlnová dĺžka, tým je toto žiarenie škodlivejšie. Slnečné žiarenia a infračervené žiarenie prechádza atmosférou nerušene. Prenikanie UV žiarenia na Zem závisí od hrúbky ozónovej vrstvy, ktorá pohlcuje časť UV zložky viditeľného svetla. UVC žiarenie by malo byť celkom absorbované, 50% UVB žiarenia by malo byť pohlcované a UVA žiarenie pohlcované nie je. Tenká ozónová vrstva umožňuje zvýšený dopad UVB žiarenia, čo je jedna z príčin zýšeného výskytu kožných chorôb, vrátane rakoviny kože.

Koža si pamätá ako sa o ňu staráte

Koža nazabúdá, má vlastnú “pamäť“. Jazvy a vrásky na nej nám pripomínajú náš vek, naše návyky v stravovaní, naše hygienické návyky a podobne. Koža na povrchu sa vzpamätá od spálenia kože, ktoré vzniká pri nevhodnom opaľovaní. Pod kožou však sú zmeny týmto nevhodným opalovaním vyvolané natrvalo. Môže prísť k poškodeniu základných stavebných útvarov, akými sú napríklad deoxynukleové kyseliny (DNK) a následnému vzniku rakoviny.

Koža má tri štrukturálne vrstvy:

• povrchovú pokožku (epidermis)
• zamšú (dermis, corium)
• podkožné tkanivo (hypodermis,subcutis, tela subcutanea)

U dospelého človeka je plocha kožného povrchu 1,5 – 2 metre štvorcové. Pigmentové buky sú zodpovedné za zmenu farby kože pri opalovaní. Vytvárajú ale i škvrny typu materských znamienok, ktoré má niekde na tele prakticky každý človek. Väčšinou sú neškodné. Len výnimočne sa zmenia v nádorové bunky. K rizikám, ktoré sa podieľajú na vznku nádorov patrí taktiež žiarenie v soláriách, pokiaľ nie sú zariadenia pravidelne kontrolované, aj keď tu UVB žiarenie nie je prítomné.

V ďalšej časti si povieme o kožných fototypoch a či človeku hrozí rakovina kože aj keď je v tieni.