Liečba nádorových ochorení u detí

Z dôvodu zhubnej podstaty nádorových ochorení býva liečba veľmi radikálna a agresívna. Pacientovi často prinesie subjektívne porovnateľné, či ešte väčšie komplikácie, ako samotná rakovina.

Každý pacient je iný

Je potrebné zostaviť pre každého pacienta individuálny liečebný plán s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, liečebnú históriu, histologický nález a umiestnenie nádoru. Zameriame sa na tri základné spôsoby liečby (chirurgická, rádioterapeutická a chemoterapeutická), s dôrazom na ich vplyv na pacientovo zdravie a kvalitu života. Ostatné druhy terapií len stručne zmienime.

Liečebné zásahy sa delia na lokálne a systémové. Lokálna liečba je zameraná priamo na miesto výskytu nádoru, alebo metastáz. Ide teda o liečbu chirurgickú a rádioterapiu. Pri systémovej liečbe pôsobíme na organizmus ako celok – chemoterapia a imunoterapia.

Chirurgická liečba rakoviny

Chirurgický zákrok v onkológii obvykle slúži (pokiaľ opomenieme zákroky na určenie diagnózy, ako je biopsia či probatórna laparotómia) jednému z dvoch účelov:

• buď je jeho cieľom úplné odobratie nádoru, čo v onkológii často nie je možné

• alebo slúži k zmenšeniu počtu nádorových buniek a obmedzeniu rozsahu nádoru, čím vlastne pripravuje pôdu pre ďalšie liečebné postupy.

Vzhľadom k vývojovým špecifikám detí a dospievajúcich prevláda snaha znižovať radikálnosť chirurgických intervencií na najnižšiu možnú úroveň. Tiež možnosť trvalej invalidity sa zmenšuje s nástupom nových techník (napr. použitie homoštepu).

Chirurgický úkon vnáša detskému pacientovi do života veľa nových prekážok, s ktorými sa musí vyrovnať. Predovšetkým ide o riziko trvalej invalidity v prípadoch, keď hrozí napríklad amputácia končatiny postihnutej osteosarkómom.

Chirurgická liečba rakoviny u detí a jej možné následky

Aj v prípadoch, keď ide o zákrok, pri ktorom amputácia, či iný veľký zásah do funkčnosti orgánov nehrozí, môže pacient prežívať strach z bolesti, komplikácií, neúspešnosti zákroku či (v prípade operácie za účelom odberu tkaniva) z výsledku nálezu.

Príprava na samotný zákrok a následná rekonvalescencia býva spojená s hospitalizáciou, teda s vytrhnutím pacienta z okruhu jeho blízkych, rodiny a priateľov. Keďže sú deti a mladiství veľmi úzko viazaní na svoju rodinu a skupinu rovesníkov, je v mnohých prípadoch potrebné poskytnúť pacientovi podpornú psychologickú starostlivosť, ktorá prispeje k zvládnutiu tejto stresujúcej situácie.

Po návrate z nemocnice sa musí pacient často prispôsobiť novému šetriacemu režimu, čo ho môže pocitovo ešte viac odcudziť od vrstovníckej skupiny (obmedzenia v športe, časté absencie v škole). Pri viditeľných následkoch operácie môžu najmä mladiství zažiť stres a úzkosť z odlišnosti.

Chemoterapia

Chemoterapia je liečba založená na podávaní látok zvaných cytostatíká, vo veľkej väčšine prípadov vnútrožilovou cestou. Cytostatiká sa podávajú v troch prípadoch:

• v prvom prípade nadväzuje chemoterapia na chirurgickú liečbu a jej cieľom je zničiť zvyšné nádorové bunky za účelom zabránenia metastázovaniu a recidíve (hovoríme o terapii adjuvantnej),

• ak je účelom terapie zmenšenie nádoru či redukcia množstva zhubných buniek pred plánovanou operáciou a tým uľahčenie vybratia nádoru, ide o terapiu neadjuvantnú,

• v sprievodnej liečbe sa cytostatiká podávajú zároveň s ožarovaním; spája sa teda terapia lokálna so systémovou. Podanie cytostatík prebieha vo väčšine prípadov vnútrožilovou infúziou, alebo injekciou. V menšom percente prípadov sa vykonáva lumbálna punkcia a niektoré chemoterapeutiká existujú vo formách na perorálne podanie.

Ekvivalentne k rôznorodosti nádorových ochorení sa používa veľké množstvo druhov cytostatík, pričom sa líšia spôsoby, akými likvidujú bunky a ako prenikajú do tkanív. Cytostatiká, ktoré majú na jeden druh nádoru silné účinky, si s iným typom nádoru nemusia vôbec poradiť. Pestrý je aj register vedľajších účinkov cytostatík.

Rádioterapia a rakovina

Pri rádioterapii dochádza k ožarovaniu postihnutých oblastí vysokoenergetickým ionizujúcim žiarením v tzv. kanceroletálních dávkach. Účinnosť rádioterapie spočíva v pôsobení na nukleové kyseliny, bunkové organely a bunkové membrány, čím spôsobí zánik (rakovinovej) bunky alebo také jej poškodenie, ktoré znemožní ďalšie replikáciu.

Spoločne s nádorovými bunkami sú však poškodzované aj zdravé bunky okolitých tkanív. Keďže potrebná dávka ožarovania podaná naraz by spôsobila príliš veľké poškodenie okolitého tkaniva a silné vedľajšie účinky, býva dávkovanie žiarenia rozdelené do jednotlivých denných dávok, tzv. frakcií.

Intenzitu a frekvenciu rádioterapie určuje rádioterapeut na základe niekoľkých faktorov (typ nádoru, veľkosť, citlivosť, umiestnenie, vek pacienta a jeho zdravotný stav). Rádiosenzitivita detských tkanív je významne väčšia ako u dospelých. Dokonca niektoré tkanivá, ktoré sú v dospelosti radiorezistentné, sú v detstve zvýšene rádiosenzitivne (napr. svalstvo, mliečne žľazy).

Rádioterapia a jej výhody a nevýhody

Použitie rádioterapie prináša nevýhody (väčšie poškodenie okolitých tkanív, výrazné vedľajšie účinky), ale aj výhody (lepšia reakcia nádoru na liečbu). Samotné ožarovanie (najmä ožarovanie veľkej časti tela) prináša rôzne komplikácie: nevoľnosť, vracanie, únavu, v niektorých prípadoch i depresiu. Tieto radiačné reakcie väčšinou odznejú bez následkov.

Medzi najčastejšie skoré lokálne vedľajšie účinky ožarovania patrí erytém, dermatitída a poškodenia vlasových folikulov, mukozitída, hnačky, poškodenie rohovky, porucha krvotvorby (pri poškodení kostnej drene) a poškodenie pľúc, pečene a obličiek.

Špecifické problémy môžu nastať pri nutnosti ožarovania orgánov nevyhnutných pre normálny vývoj (rastové chrupavky, štítna žľaza, gonády) a najmä centrálnej nervovej sústavy a hlavy. Najrizikovejší spôsob ožarovania je tzv. TBI (total body irradiation čiže celotelové ožarovanie). Tento štýl liečby sa často indikuje u pacientov podstupujúcich autológnu transplantáciu kostnej drene.

Imunoterapia a rakovina

Ide o pomerne mladú metódu (začiatok 70. rokov). Imunoterapia funguje na princípe obnovenia porušenej protinádorovej imunity a jej zapojenia do liečebného procesu. Tento výsledok je možné dosiahnuť niekoľkými spôsobmi - napríklad aplikáciou séra zdravého jedinca alebo séra obsahujúceho špecifické protilátky, pomocou monoklonálnych protilátok (látky, ktoré sú získané z klonálnej populácie plazmatických buniek) alebo vďaka adoptívnej imunoterapii (dodanie lymfocytov transfúziou). Hoci u pacientov s malým množstvom nádorových buniek zaznamenáva imunoterapia úspechy, používa sa dnes skôr ako podporná a doplnková metóda.

Transplantácia kostnej drene

Transplantácia kostnej drene je dnes často využívaná najmä pri liečbe leukémie, malígnych lymfómov a neuroblastóm. Jej účelom je nahradiť patologickú alebo protinádorovou liečbou poškodenú kostnú dreň dreňou vhodného darcu (ideálne dvojčaťa, či iného kompatibilného príbuzného), alebo dreňou pacienta odobratou v remisii, alebo vyčistenú (autológne transplantácie).

Pacient musí prejsť procesom imunosupresie, ktorá zvýši šancu na bezproblémové prijatie drene. Súčasťou prípravného procesu býva aj celotelové ožarovanie, ktoré má za úlohu vyradiť z prevádzky vlastnú krvotvorbu pacienta a zničenie prípadných zvyškov choroby, čím uľahčuje prijatie darcovskej drene a zároveň zabraňuje ďalšiemu šíreniu choroby.

Najväčšími rizikami tejto metódy sú následné infekcie, gastroenteritída, či porucha pečene (u autológnej transplantácie). U alogénnej transplantácie (kostná dreň od darcu) je veľmi nebezpečná možnosť reakcie štepu proti hostiteľovi.

Hypertermia

Hypertermia využíva prirodzený princíp, ktorým sa organizmus bráni infekcii. Početné štúdie potvrdili, že teplota nad 41 ° C inhibuje niektoré bunkové funkcie, medzi ktoré patrí aj bunkové delenie. Zvýšenie teploty sa dosahuje niekoľkými spôsobmi: pomocou pôsobenia bakteriálnych toxínov, ponáraním do horúcej vody, ožarovaním infralampou, zábalmi, elektromagnetickým ohrevom. Pomerne dobré výsledky dosahuje termoterapia spojená s chemoterapiou či ožarovaním.

Fototerapia

Ako napovedá názov, vo fototerapii sa jedná o využitie účinkov neionizujúceho žiarenia (resp. svetla) na indukciu biologickej aktivity buniek. Zvyčajne sa kombinuje s chemoterapeutikami.

Ďalšie metódy protinádorovej liečby

Do tejto kategórie spadajú jednak komplementárne metódy s dokázaným účinkom (psychoonkologická starostlivosť, telesná aktivita, dietetika, selénová terapia, enzymatická terapia a terapia imelom), ktoré sa podieľajú najmä na zvýšení kvality života pacienta.