MENU

Deti choré na rakovinu

medicc
V dnešnej dobe sa našťastie vytráca prístup, ktorý považuje dieťa za zmenšeného dospelého. Dieťa trpiace rakovinou musí byť brané ako dynamicky sa rozvíjajúci a meniaci sa organizmus so špecifickými potrebami.

Do úvahy musíme brať najmä kontinuálny vývoj orgánov, ktorý jednak spôsobuje vyššiu senzitivitu k deštruktívnym vedľajším účinkom liečby a na druhej strane uľahčuje hojenie a pomáha organizmu dieťaťa rýchlejšie a efektívnejšie sa spamätať z radikálnych liečebných postupov.

 

Od začiatku spolupráce rodiny pacienta s lekárskym tímom treba zvažovať tiež úroveň chápania choroby detským pacientom. Môžeme predpokladať, že akonáhle dieťa dokáže hovoriť, je schopné tiež chápať, čím prechádza. Prežívaníe detského pacienta sa v situácii ochorenia a hospitalizácie značne líši od pocitov dospelého chorého.

dieta8

Zmeny v živote onkologického pacienta

 

Okrem iného práve vďaka rešpektovanie rozdielov medzi detskými a dospelými pacientmi sa darí znižovať mortalitu (úmrtnosť) na rakovinu a optimalizovať liečebné postupy malých pacientov s nádorovými ochoreniami.

Vďaka rozvoju medicíny, ku ktorému došlo počas posledných desaťročí, dnes existuje mnoho špecializovaných pediatrických onkologických a hematologických zariadení. Komplexné centrá majú k dispozícii celé oddelenia venované starostlivosť o detských pacientov, ktoré uľahčujú a spríjemňujú pobyt chorých detí ako aj ich rodičov.

 

Priebeh a príznaky

 

Symptomatológia detských nádorov je pomerne rôznorodá a na rozdiel od lokálnych príznakov u dospelých prevažujú celkovej nešpecifické symptómy.

U jednej skupiny prebieha nádorové ochorenie latentne, bez akýchkoľvek príznakov a je diagnostikované až po náhodnom objavení abnormality (hmatateľná rezistencie, belavý reflex zrenice, zväčšené uzliny, a pod.).

Druhá skupina vykazuje globálne príznaky ako nevysvetliteľná subfebrilita (zvýšená teplota), nevoľnosť a bolesti brucha, bledosť poruchy spánku, nechutenstvo, váhový úbytok, ale aj zmeny správania: plačlivosť, mrzutosť, nezáujem o hru, záchvaty hnevu a pod.

U tretej skupiny sa v priebehu ochorenia začínajú manifestovať lokálne príznaky typické pre určité nádorové ochorenia.

dieta7

Diagnostika

Vzhľadom na pomerne nízku incidenciu nádorových ochorení u detí a rôznorodú symptomatológiu nie je ľahké rakovinu okamžite zachytiť. Faktor času je však u agresívnych a rýchlo sa šíriacich nádorov veľmi významný. Primárne by mal včas rozpoznať príznaky detský lekár a pri najmenšom podozrení postupovať rýchlo a cielene, ale šetrne. Vzhľadom na nedostatok skúseností a vybavenia pre podrobnejšie vyšetrenie by mal pediater odoslať pacienta na najbližší špecializované onkologické pracovisko.

 

Výsledky liečby

Podľa amerického Národného inštitútu pre rakovinu (National Cancer Institute, www.cancer.gov) sa úspešnosť liečby detských nádorov zdvihla z 58,1% v polovici sedemdesiatych rokov na 79,6% na prelome storočia. Tento významný nárast je daný signifikantným pokrokom v diagnostických a liečebných metódach, ktoré majú za výsledok vyliečenie či dlhodobú remisiu.

 

Psychosociálne hľadisko a rakovina

 

Nádorové ochorenia svoju závažnosťou, dlhodobým charakterom a neistým výsledkom postihuje život pacienta v celej jeho šírke, teda na úrovni somatické, psychické, duchovné i sociálne. Nároky spojené so začatím liečby a hospitalizácií vyžadujú od dieťaťa vyrovnanie s úplne novými náročnými situáciami.

dieta9 

Predovšetkým sa jedná o vytrhnutiu dieťaťa z jeho primárnej skupiny a dôverného, bezpečného prostredia domova. Hospitalizácia je spojená s príchodom do neznámeho, "nemocničného" prostredí, medzi neznámych ľudí, ktorí navyše dieťaťu "ubližujú" bolestivými zákrokmi. Malý pacient sa musí vyrovnať s

  • mnohokrát veľmi nepríjemnými vplyvmi liečebných procedúr,
  • bolesťou,
  • únavou,
  • nevoľnosťou a ďalšími vedľajšími efektmi protinádorovej terapie.

 

Hospitalizácia dieťaťa

Dlhodobá hospitalizácia spôsobí vytrhnutiu dieťaťa nielen z okruhu rodiny, ale aj z vrstovníckej skupiny. V školskom veku zamešká pacient veľké množstvo výučby, v mnohých prípadoch aj s nutnosťou opakovania ročníka alebo prestúpenie na inú školu. V období puberty navyše stúpa význam vzťahov s rovesníkmi, čo je nevyhnutné pre ďalší sociálny a osobnostný rozvoj mladého človeka, nehovoriac o rozvoji  sociálnych kompetencií a rozvoju vedomia vlastnej identity.

  • Zdroj informácií: Černá, A. (2014). Depresivní symptomatologie u dětí a dospívajícich po léčbe nádorového onemocnění. Brno. Macek, P. & Lacinová, L. (2006). Vztahy v dospívání. Brno: Barrister & Principal. Koutecký, J., Kabíčková, E., & Starý, J. (2002). Dětská onkologie pro praxi. Praha: TRITON. Oppenheim, D. (2004). The Child’s Subjective Experience of Cancer and the Relationship with Parents and Caregivers. In Kreitler, S., & Weyl Ben Arush, M. (Eds.), Psychosocial aspects of pediatric oncology (111-138). Chichester: Wiley. Vorlíček, J. (2012). Onkologie. Praha: Triton.
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.