Psychologické aspekty vzniku nádorových ochorení

Psychosociálna podmienenosť

V minulosti vznikla celá rada teórií o vzniku rakoviny. Tieto teórie predpokladali pôsobenie duševných faktorov, ktoré zapríčinili vznik rakoviny. V staroveku panovalo presvedčenie, že nádorové choroby sú zapríčinené "čiernou žlčou" (melanchóliou), alebo duševnou nerovnováhou jedinca. V čase priemyselnej revolúcie sa zase zhubná choroba dávala do súvislosti s preťaženým organizmom.

Od päťdesiatych rokov 20. storočia sa psychoanalytici zaoberali psychickými a psychosociálnymi faktormi, ktoré priamo vedú k prepuknutiu rakovinového bujnenia (rodinná dynamika, nevedomé sexuálne konflikty). V priebehu času sa tento pohľad rozdelil na dve frakcie:

• psychobiológia stresu (neskôr psychoneuroendokrinológia a psychoneuroimunológia)

• konziliárna psychológia a psychiatria. Ta sa snažila pomáhať pacientom a ich rodinám nehľadiac na príčiny vzniku nádorových ochorení

Neskôr prevládol názor, že rakovina úzko súvisí s depresívnymi stavmi.

Pozrime sa bližšie na rôzne teórie vzniku rakoviny, ktoré súvisia s psychikou.

 

 Osobnosť typu C

V literatúre môžeme objaviť zmienky o tzv. nádorové osobnosti čiže osobnosti typu "carcinomatosus", skrátene osobnosť typu C. Táto teória zahŕňa súbor osobnostných vlastností, na ktorých základe je ich nositeľ náchylnejší k vzniku rakoviny, ako ľudia rozdielnych typov osobností.

Osobnosť typu C je charakteristická potláčaním emócií a konformným osobnostným štýlom. Podľa niektorých odborníkov majú ľudia tohto typu problém s vyjadrovaním negatívnych emócií, sú pokorní, prispôsobiví, neistí. Tento názor na vznik rakoviny však býva často kritizovaný.

Depresívne osobnosť

Teória vzniku rakoviny na podklade depresie je vlastne moderným pokračovaním starovekej teórie čiernej žlči o ktoré sme písali vyššie. Túto teóriu podporuje štúdia vykonaná na robotníkoch vo Western Electric Company, podľa ktorej robotníci s vyššou mierou depresívnych symptómov nameranú v dotazníku mali 2,3 krát vyššie riziko vzniku rakoviny v nasledujúcich 17 rokoch.

Vo väčšine ostatných štúdií sa však vzťah medzi vysokými skóre dosiahnutým v dotazníkoch zameraných na depresivitu a vznikom nádorového ochorenia nepreukázal. Závery Shekelleho štúdie môžu byť spochybniteľné po metodologické stránke; nebral do úvahy pracovné prostredie robotníkov presýtenej látkami škodlivými pre zdravie.

Avšak aj u tejto teórie musíme vziať do úvahy možnosť otočenia kauzálneho vzťahu medzi depresiou a vznikom nádorového ochorenia. Ľudia s depresiou majú málo pohybu, často sa stravujú veľmi nezdravo a majú sklon k seba deštruktívnemu správaniu (fajčenie, alkohol). 

Smútok

Smútok nad stratou blízkeho človeka je neoddeliteľnou súčasťou života každého z nás a zároveň je nevyhnutný na spracovanie a prekonanie straty. Existuje veľa spoľahlivých, často prospektívnych výskumov, ktoré dokladajú vyšší výskyt nádorových ochorení do dvoch rokov po smrti dôležitej vzťahové osoby (pravdepodobnosť je 2-10-krát vyššia než u kontrolnej skupiny).

Moderné psychoimunologické štúdie prišli s myšlienkou, že smútok ako silný záťažový faktor znižuje imunitné funkcie. Medzi smútkom ako jedným z faktorov hrajúcich úlohu vo vzniku nádorových ochorení pravdepodobne existuje súvislosť.

Stres

Rovnako ako pri teórií o súvislosti smútku nad stratou blízkej osoby a vzniku rakoviny, aj u štúdií dávajúcich do súvislosti nádorové ochorenie so stresom musíme predpokladať negatívny vplyv stresu na imunitné funkcie. Ani tu nevynikli štúdie, ktoré by jednoznačne preukázali priamy vplyv stresu na vznik onkologického ochorenia.

Sociálna vrstva

Vznik nádoru je nepriamo spojený aj so zaradením do spoločenskej vrstvy. Ako ilustratívny príklad nám môže slúžiť rakovina pľúc: ľudia v nižších sociálnych vrstvách začínajú skôr fajčiť a menej často prestávajú než ľudia z vyšších spoločenských kruhov. Ľudia z nízkych spoločenských vrstiev sú tiež kvôli charakteru práce (robotníci, mechanici) bývajú častejšie vystavovaní účinkom chemických látok, elektromagnetického žiarenia a znečisteného vzduchu.