Rakovina a sociálna podpora

Úmrtnosť na zhubné ochorenia ako je rakovina má klesajúcu tendenciu. Onkologické ochorenia, tak isto ako väčšina iných ochorení majú menej závažné sociálne dopady na jednotlivca a spoločnosť v prípade, ak sú zachytené a liečené v skorom (rannom) štádiu choroby. Je známe, že rakovina je proces ktorý vedie k zmenám v DNA. Tento proces má však veľa štádií a ak sa rakovina zachytí a lieči v rannom štádiu, je pravdepodobnosť vyliečenia vyššia.

Onkologické ochorenie je známe hlavne vzhľadom k náročnosti a dlhodobej liečbe a z toho vyplývajúcej práce neschopnosti. Tá môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Je známe že istá časť onkologických ochorení vedie k dlhodobému až trvalému obmedzeniu istého stupňa.

Onkológovia hodnotia funkčnú schopnosť podľa škály Svetovej zdravotníckej organizácie (tzv. škál WHO – Karnofského skóre – Karnofského index), kde hodnoty indexu 3 a 4 svedčia o závislosti (hodnota 3 - pacient na lôžku trávi viac ako 50% času, je obmedzene sebestačný; hodnota 4 - pacient je trvalo upútaný na lôžko, nesebestačný).

U pacientov s hodnotou indexu 3 a 4 sa prejavuje zvýšená potreba sociálnej podpory. Sociálna podpora existuje aj v nefinančnej rovine, ako napríklad:

• Praktická pomoc s každodennými úkonmi a problémami
• Informačná pomoc (pochádzajúca aj zo strany internetu, onkologických oddelení a pod.)
• Emocionálna podpora, budovanie dôvery a vytváranie pocitu bezpečia
• Oceňujúca podpora, uznanie

Osoba trpiaca rakovinou s potrebou aktívnej pomoci od druhých ľudí je vystavená konfliktom medzi vlastnými potrebami a potrebami druhých ľudí (hlavne v kruhu rodiny). Tento konflikt prebieha u každého inakšie, avšak sú isté zovšeobecňujúce pravidlá:

• V prvej fáze sa osobe trpiacou rakovinou venuje bezvýhradná pozornosť, všetky aktivity v rodine sa sústreďujú na túto osobu len s malým až žiadnym zohľadnením potrieb ostatných členov rodiny

• V druhej fáze stále dominujú potreby chorého člena rodiny trpiaceho rakovinou, potreby druhých členov rodiny sa pripúšťajú, rešpektujú sa však len málo

• V tretej fáze sa potreby člena rodiny trpiaceho rakovinou “zmierňujú“ – berú sa do úvahy aj potreby ostatných členov rodiny a je snaha o kompromis

• V štvrtej fáze sa člen rodiny trpiaci rakovinou snaží aktívne kontrolovať a sledovať svoje potreby a snaží sa ich riadiť podľa spoločenského kontextu

• V poslednej fáze obe strany uznávajú a akceptujú potreby svoje aj druhej strany, hľadá sa rovnováha v spolužití.