Rakovina kože a jej výskyt

Záznamy zo Slovenska poukazujú dokonca na štvornásobný nárast incidencie za posledných 35 rokov. Malígny melanóm sa najčastejšie vyskytuje na koži (95 %), menej ako v 5% zo všetkých prípadov je melanóm klinicky manifestovaný v oku pacienta. V minoritných prípadoch sa lokalizuje na vnútorných epitéliach ako sú sliznica rekta, ústna a vaginálna sliznica a ďalších 5 % melanómov tvorí metastatický melanóm bez známeho primárneho ložiska. Je zastúpený iba v 2 % zo všetkých nádorov kože mužov a žien. Patrí medzi najzhubnejšie nádory. Spôsobuje 90 % celkovej mortality kožných nádorov. Melanómy postihujú relatívne mladých ľudí v porovnaní s ostatnými nádormi. To svedčí pre malý počet zmien (celulárnych a genetických) potrebných pre transformáciu na melanóm.

Etiologické činitele melanómu

Na vývoj melanómu má vplyv viacero faktorov. Pravdepodobnosť vzniku závisí na súhre genotypu, fenotypu a vplyvu vonkajších faktorov. Genetické faktory sú v pozadí pozitívnej rodinnej anamnézy, fototypu kože, denzite a atypickosti mólov a sú veľmi významné rizikové faktory vo vývoji melanómu.

Na základe delenia podľa Fitzpatricka, poznáme šesť základných fototypov. Líšia sa odtieňom kože, farby vlasov a reakciou na slnečné žiarenie. Je známe, že ľudia so svetlou kožou a svetlými vlasmi majú nižšiu odolnosť voči slnečnému žiareniu a častejší výskyt erytém kože po slnení. Kožný fototyp 1 a 2  má najvyššie riziko vzniku melanómu a najčastejšie sa vyskytuje v Austrálii. Ďalší rizikový faktor je tendencia k tvorbe pieh po slnení a vysoký počet melanocytárnych névov. Navyše aj samotný výskyt atypických névov je podmienený genetickou predispozíciou.

Najsilnejšie zastúpeným enviromentálnym faktorom je expozícia UV žiareniu. Jedná sa o spojité spektrum elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou 200-400 nm, ktoré je súčasťou slnečného žiarenia. Rozlišujeme tri oblasti UV žiarenia: UVA, UVB a UVC. UVC žiarenie je úplne vychytávané v ozónovej vrstve, nereaguje s melanocytmi a teda nespôsobuje pigmentáciu kože.

Časť UVB žiarenia prechádza ozónovou vrstvou, je absorbované kožou. Tvorí cca 10% slnečného UV žiarenia a jeho intenzita v priebehu dňa kolíše. Maximum dosahuje v poludnajších hodinách. Množstvo UVA žiarenia je v priebehu dňa konštantné a má najsilnejší efekt na biologické pochody kože. Celkový účinok absorbovaného UVA,UVB je kumulatívny. 

Výrazne negatívny vplyv je pozorovaný vzhľadom na intermitentnú expozíciu vysokými dávkami. Bolo dokázané, že viacnásobné spálenie kože v detskom veku dvojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť melanómu v dospelosti. Z celého spektra slnečného žiarenia najviac interaguje s melanocytmi UVA žiarenie, ktoré je slabo vychytávané v ozónovej vrstve a vďaka svojej vlnovej dĺžke preniká až do stratum basale kože a hlbšie. Indukuje tvorbu melanínu, zosilňuje erytémový účinok UVB žiarenia, stimuluje fotosenzibilné a fototoxické reakcie.

 Ultrafialové žiarenie pôsobí priamo na DNA, vo väčšej miere však škodí nepriamo oxidačným stresom cez kyslíkové radikály.

Celková dávka expozície sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. Rovnako bola pozorovaná vyššia tendencia využívania umelých zdrojov UV žiarenia (solária). Treba poukázať na fakt, že celkový efekt UV žiarenia je kumulatívny a teda, že koža si pamätá každý jeden slnečný lúč z minulosti. To spôsobuje vyššiu incidenciu všetkých nádorov kože vrátane malígneho melanómu. Kombinácia genetickej predispozície, kožného fenotypu a následnej expozície kože prirodzenému alebo umelému UV žiareniu je hlavnou príčinou vzniku melanómu.