Zobrazovacie metódy v diagnostike nádorov ovária

Zavedenie vysokofrekvenčnej endovaginálnej sondy do praxe poskytlo možnosť vysoko rozlišovacieho zobrazenia panvových orgánov, jednak celkovo, jednak cielene so zameraním na jednotlivé štruktúry. Metóda sa stala základnou modalitou v hodnotení morfologickej a štrukturálnej charakteristiky adnexálnych más. Duplexná dopplerovská ultrasonografia je farebne kódovaná využívaná v diagnostike ovariálnych más, napomáha identifikácii prítomnosti vaskularizácie, tzv. color flow mapping a v rozlíšení solídneho nádorového tkaniva od nevaskularizovaných štruktúr.

Počítačová tomografia (CT)

CT najmä so špirálovou technikou snímania sa primárne využíva u žien s malígnym procesom v ováriách či adnexoch a to s cieľom napomôcť určeniu rozsahu choroby pred  plánovaným chirurgickým výkonom, alebo ako substitúcia second look laparotómie. Jeho prínos pri zisťovaní celkového rozsahu choroby panvy a abdómene spočíva v možnosti exaktného zobrazenia veľkej časti dutiny brušnej pri jednorazovom zadržaní dychu.

Po perorálnej aplikácii kontrastnej látky, použití rektálneho nálevu a intravenóznej injekcie bolusu, najlepšie nonionickej, vodnej jódovanej kontrastnej látky dochádza k dobrej demarkácii kľučiek tenkého aj hrubého čreva s následnou možnosťou rozlíšenia peritonálnych implantátov. CT vyšetrenie pri predoperačnom stagingu ovariálneho karcinómu má diagnostickú presnosť v rozsahu 70 až 90 %. Ďalším prínosom modality je pomerne dobrá senzitivita pri detekcii abnormálnej veľkosti pelvických lymfatických uzlín, omenta, mezentéria a subdiafragmatických priestorov.

Magnetická rezonancia

Základným prínosom magnetickej rezonancie je, že vo svojich možnostiach zobrazovania zahŕňa výhody počítačovej tomografie ako aj ultrasonografie. Diagnostická presnosť MR pri rozlišovaní zrelých cystických teratómov, endometriózy a fibrómov je daná vysokou kontrastnou rezolúciou, ktorá sa v praxi využíva na určovanie tkanivovej charakteristiky. Pre adekvátne zobrazenie intrapelvických štruktúr je potrebné panvu vyšetriť najmenej vo dvoch rovinách. MR rozlišuje jednotlivé typy tkanív a tekutín na základe ich charakteristickej signálovej intenzity. 

Metódy nukleárnej medicíny

Metódy nukleárnej medicíny sa zaoberajú diagnostikou a liečbou tzv. otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi a nimi označenými substanciami, ktoré musia byť upravené do formy rádiofarmak, pretože sa vpravujú do organizmu ako značkované liečivo v kvapalnej, pevnej alebo plynnej forme. Tomografické zobrazenie v nukleárnej medicíne je tzv. emisná počítačová tomografia (ECT) a to buď jednofotonová emisná počítačová tomografia (SPECT) pomocou rutinne dostupných gamažiaričov, ako sú rádioaktívne technécium, jód, gálium, tálium, indium alebo pozitrónová emisná tomografia (PET) pomocou pozitrónovaných rádiofarmak.

Princípom všetkých týchto metód je tzv. stopovacia metóda (trecermetod). Na princípe tejto stopovacej metódy je založený najcitlivejší spôsob detekcie fyziologických, biochemických a metabolických pochodov a ich zobrazovanie. V tomto vyšetrení prevláda metóda zobrazenia nádorov na funkčno morfologickej úrovni. Zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny využiteľné v diagnostike pacientok s karcinómom vaječníkov sa využívajú buď na dôkaz nádorového tkaniva, jeho rozsahu, odhalenie regionálnych alebo vzdialených metastáz a monitorovanie účinku liečby.

Zobrazenie nádorov vaječníkov a ich metastáz klasickými značkovými monoklonálnymi protilátkami s gama kamerou, tzv. rádioimunoscintigrafia, napr. pomocou 111 Im – oncoscintu kedy sa využíva rádionuklidom značkovaná monoklonálna protilátka B27 alebo iná nádorová protilátka, PET s 18 – FDG (florodeoxiglukózou) alebo aminokyselinami alebo tymidínom značkovaným s 11C alebo 18F.