Rodinná anamnéza a rakovina

Povedať členom najbližšej rodiny o svojej diagnóze je rovnako ťažké ako počuť prvýkrát ortieľ rakovina z úst doktora. Avšak zdieľanie týchto informácií s najbližšími nadobúda na dôležitosti, pretože vedci odhalili spojenie medzi genetickým kódom a niektorými typmi rakoviny. Ak Vaša babička umrela na rakovinu prsníka a má ju aj ďalšia členka Vašej rodiny, tak Vám táto informácia môže zachrániť život.

Rakovina v rodine

V mnohých prípadoch je príčina úmrtia rodinných príslušníkov alebo ich choroba utajená práve kvôli váhaniu ostatných členov rodiny, ktorí z rôznych dôvodov nechcú tieto osobné informácie rozširovať. Avšak tieto informácie môžu byť nesmierne dôležité pri včasnom odhalení rizík a pri prevencii vzniku niektorých typov rakoviny. Nie náhodou sa na výskyt rakoviny v rodine pýtajú lekári pri vstupných prehliadkach. Čím viac informácií im viete poskytnúť, tým je väčšia pravdepodobnosť včasného odhalenia možných problémov v budúcnosti.

Väčšinou sa rakovina objavuje náhodne, ale mať príbuzného s touto diagnózou zvyšuje riziko výskytu podobných typov ochorenia u ostatných členov rodiny. Pri hľadaní dôležitých informácií o histórii výskytu rakoviny v rodine by sa mali skúmať predovšetkým tieto údaje:

• Ktorí príbuzní mali diagnostikované rakovinové ochorenie
• Ich vek v čase stanovenia diagnózy
• Typ rakoviny, alebo z ktorého orgánu sa šírila
• Či niekto z príbuzných mal diagnostikovaný viac ako 1 typ rakoviny

Rovnako nápomocné môžu byť aj informácie o počte a veku príbuzných, ktorí naopak rakovinou netrpeli. Tieto informácie pomôžu lekárom analyzovať zdravotnú históriu rodiny a zhodnotiť možné riziká vyplývajúce zo zistených údajov. Varovným signálom pre ďalšie preventívne vyšetrenia je hlavne výskyt rakoviny v mladom veku, respektíve objavenie sa rovnakého, alebo podobného druhu rakoviny u viacerých členov rodiny.

Zdieľanie informácií o rakovine

Pri zdieľaní informácií o rakovine medzi členmi rodiny je najťažšie odhadnúť mieru, koľko povedať a ktoré informácie sú skutočne dôležité. Príbuzní sa často vyhýbajú osobným otázkam o podrobnostiach diagnózy, pretože sa boja, že prílišným vypytovaním sa uvedú druhú stranu do rozpakov, alebo nechtiac spôsobia bolesť. V mnohých prípadoch jednoducho nevedia, ako sa o rakovine rozprávať, preto radšej mlčia.

Neinformovanosť však môže mať oveľa horšie následky v podobe neskorej prevencie, alebo diagnostiky. Členovia rodiny, ktorí trpia rakovinou, by sa preto nemali báť podeliť sa o tieto informácie. Dôležité je, aby si premysleli, ktoré podrobnosti je vhodné povedať vzhľadom na vek osoby, ktorej sa chcú zveriť, do akých detailov sú ochotní zájsť a kedy je vhodné takúto informáciu podať.

Každý človek pociťuje potrebu zveriť sa so svojou diagnózou inak. Komu, kedy a aké informácie je pripravený podať záleží iba na ňom. Jedna vec je rozprávať sa o svojej diagnóze s doktorom, avšak hovoriť o rakovine s rodinou a priateľmi môže byť veľmi zložité.