Rakovina pečene a vírusové hepatitídy (Hepatitída B)

Hepatitída B

K spôsobom infikovania patrí prenos krvou, sexuálnym stykom a z matky na dieťa. Vírus HBV je veľmi odolný. Odoláva mydlám aj niekoľko minútovému varu. Infekčnosť si dokáže uchovať až pol roka pri izbovej teplote a vydrží najmenej týždeň v krvi zaschnutej striekačky.

Prenáša sa všetkými telesnými tekutinami: krvou, semenom, vaginálnymi sekrétmi, močom, materským mliekom, slinami aj slzami. V tele sa množí nielen v pečeni, ale aj v kostnej dreni, v bielych krvinkách a jeho stopy sa našli aj v pankrease.

Inkubačná lehota je veľmi dlhá. Trvá od 30 do 180 dní, väčšinou 3 mesiace. Prejavy infekcie sú rôzne. V prodromálnom (začiatočné, nešpecifické) štádiu prevládajú kožné reakcie alergického typu, bolesti kĺbov a svalov, príp. neurologické ťažkosti. U novorodencov a u malých detí prebieha infekcia väčšinou asymptomaticky. So zvyšujúcim sa vekom pribúdajú prejavy infekcie.

Priebeh ochorenia

Hepatitída typu B môže prebehnúť akútne, ale na rozdiel od hepatitídy A prechádza do chronic­kosti. Po infekcii hepatitídou B je imunitný systém akoby paralyzovaný a umožňuje množenie vírusu až do dosiahnutia extrémnych hodnôt v krvi.

Aktivácia imunitného systému prebieha v rozmedzí 7 týždňov a 6 mesiacov. Imunokompetentný (schopný efektívnej imunitnej odpovede) jedinec sa s infekciou vyrovná, ale u oslabených môže infekcia v tele perzistovať. Samotné poškodenie tkaniva pečene je spôsobené z väčšej časti imunitným systémom hostiteľa, ktorý v snahe zneškodniť vírusové častice likviduje vlastné bunky. V 10 % prípadov u dospelých a až v 90 % prípadov u novorodencov dochádza k vývinu chronickej hepatitídy.

Rakovina pečene a hepatitída

O chronickej hepatitíde hovoríme vtedy, keď hepatitída trvá dlhšie ako 6 mesiacov. Zvýšené riziko prechodu do chronickosti majú muži a deti. S rastúcou dĺžkou chronickej infekcie stúpa riziko cirhózy pečene. Cirhóza je prekancerózou hepatocelulárneho karcinómu (rakovina pečene). Až 80 % hepatocelulárnych karcinómov je vyvolaných chronickou infekciu HBV. V 75 % prípadov u dospelých a až v 90 % prípadov u detí prebieha infekcia asymptomaticky.

Jednu časť tvoria takzvaní zdraví nosiči, u ktorých sa nenájdu žiadne známky poškodenia pečene alebo iných orgánov, ale dá sa u nich dokázať prítomnosť vírusu. Takzvaní asymptomatickí nosiči sú klinicky zdraví, ale histologicky či funkčne sa dá u nich dokázať poškodenie pečene.

Symptomatických pa­cientov môžeme rozdeliť na 3 skupiny.

• V prvej je anikterická (bez žltačky) forma hepatitídy, ktorá sa zo začiatku môže prejaviť infektom dýchacích ciest, teplotou, tráviacimi ťažkosťami, bolesťami svalov a hlavy. Neskôr sa môže pridať aj pnutie pod zvýšenie hepatálnych enzýmov.
• Ďalšia je ikterická forma, kde je prítomná žltačka a sú výrazne zvýšené pečeňové enzýmy.
• Poslednou možnosťou je forma, kde dochádza k zlyhaniu pečeňových funkcií a je vysoká úmrtnosť.

Diagnostika hepatitídy B

Diagnóza hepatitídy B sa stanovuje na základe prítomnosti HBV antigénov a ich protilátok v krvi. Po prekonaní infekcie je imunita doživotná.

Terapia akútnej hepatitídy spočíva v úprave stravovania a v znížení telesnej aktivity. Odporúča sa vynechať mastné jedlá, alkohol, veľké množstvá liekov a ostatných látok, ktoré zaťažujú pečeň. Pri chronickej infekcii sa ordinuje interferón alfa a antivirotiká (lamivudin). Táto liečba však zazna­menáva úspech len v 33 % prípadov.

V našich podmienkach sú ohrození najmä intravenózni narkomani, osoby s mnohými homo- aj heterosexuálnymi kontaktmi, hemodialyzovaní a príjemcovia krvi (hemofilici–porucha zrážanlivosti krvi) či krvných derivátov a transplantátov, zdravotnícky personál, chovanci a personál v ústavoch pre duševne chorých a deti matiek s chronickou infekciou. Ohrození sú aj ľudia s piercingom, s tetovaním alebo jedinci žijúci s infikovaným v jednej domácnosti.

Nakaziť sa dá zle vydezinfikovanými nástrojmi u zubára, na akupunktúre, u holiča, kaderníka či na pedikúre. Takisto spoločným používaním predmetov osobnej hygieny, ako je holiaci strojček, zubná kefka alebo hrebeň, s infikovanou osobou. V rozvinutých krajinách sa očkovaním rizikových skupín pacientov, vyšetrovaním darcov krvi podarilo znížiť množstvo nakazených. Nevyhnutná je sebareflexia a zmena správania v mnohých situáciách.

Očkovanie proti hepatitíde typu B

Proti hepatitíde B sa očkuje rekombinantnou DNA vakcínou. Vyrába sa vložením časti genómu HBV do genómu kvasinky. Kvasinky potom produkujú časti vírusu s jeho povrchovými antigénmi, ktoré rozoznáva imunitný systém. Očkovať možno už deti po narodení. Očkovacia látka sa aplikuje do svalu a podáva sa v 3 dávkach. Druhá dávka sa podáva mesiac po prvej a tretia šesť až desať mesiacov po druhej (0-1-6).

Ochranný účinok očkovania sa odhaduje na 5 až 25 rokov, pričom najdlhší je u pacientov, ktorým sa už po 1 dávke vytvorili vysoké koncentrácie protilátok v krvi, a u pacientov, ktorí boli počas svojho života vystavení infekcii. Za 1 – 4 mesiace po poslednej dávke sa dostaví úplný ochranný účinok u 85 až 90 % očkovaných. V prípade, že dôjde k vystaveniu organizmu infekcii, telo očkovaného si vytvorí protilátky oveľa rýchlejšie.

Nežiaduce účinky vakcinácie sú bolesť v mieste vpichu, horúčka, ospalosť či bolesti hlavy. Kontraindikáciou sú alergie na zložky vakcíny či kvasinky a práve prebiehajúce ťažké ochorenie.

Zdroje: MUDr. Marian Oltman, PhD.:Vírusové hepatitídy a možnosť vzniku rakoviny pečene. 2009. Liga proti rakovine SR , ISBN 978-80-89201-44-0. Publikované so súhlasom LPR