Pankreas a rakovina I. (anatómia pankreasu)

Anatómia pankreasu

Pankreas je mäkká, podlhovastá, sploštená žľaza dlhá 12 až 20 cm. Žľaza dospelého človeka váži od 70 do 110g. Hlava (Caput pancreatis) je lobulárneho charakteru, rozšírená časť pankreasu, na obvode zaoblená, dorzálne pripojená k zadnej brušnej stene riedkym väzivom. Na povrchu je pokrytý jemnou vrstvou spojivového tkaniva avšak nemá skutočnú kapsulu. Hlava pankreasu je uložená na pravej strane a leží v ohybe duodena (Flexura duodenojejunalis).

Telo pankreasu (Corpus pancreatis) je užšie ako hlava a tiahne sa doľava cez brušnú aortu. Telo pankreasu dosahuje až k ľavej obličke a dolným okrajom sa stýka s ohybom dvanástnika (flexura duodenojejunalis). Chvost pankreasu (Cauda pancreatis) dosahuje ako pretiahnutý výbežok tela vľavo, pred ľavou obličkou až k slezine.

Hlavný pankreatický vývod (ductus Wirsungi) sa spája so spoločným žlčovým kanálom vo vaterskej papile a spolu vyúsťujú na papila duodeni maior v zostupnej časti dvanástnika. Do hlavného vývodu ústia sekundárne vetvy, do ktorých je privádzaná pankreatická šťava z intralobulárnych a interlobulárnych vývodov. V oblasti istmu sa hlavný pankreatický vývod (ductus pancreaticus) spája s vývodom prídavným, ktorý sa nazýva Santorinus (ductus pancreaticus accessorius) a ústi na papila duodeni minor v 70% prípadov. V zvyšných 30% tento prídavný kanál vyúsťuje do hlavného kanála. Histologická štruktúra má 2 základné časti a to exokrinnú a endokrinnú:

• Exokrinný pankreas je tvorený bunkami acinárnymi, centroacinárnymi a bunkami drobných pankreatických vývodov

• Endokrinný pakreas je tvorený Langerhansovými ostrovčekmi, ktorých bunky secernujú hormonálne aktívne látky

Exokrinný pancreas

Pars exocrina pancreatis je zložená tuboalveolárna žľaza, pokrytá tenkým väzivovým púzdrom, z ktorého do žľazy vstupujú jemné septá deliace žľazu na lalôčiky rôzneho tvaru a nerovnakej veľkosti. Lalôčiky sú zložené zo žľazových acinov, ktoré sa skladajú zo zhluku 4-6 acinóznych buniek.

Acíny sú lemované epitelovými cylindrickými bunkami pyramídového tvaru. Tieto sekrečné epitelové bunky majú mikroklky vyčnievajúce do lúmenu z ich povrchu. Základná funkcia acinóznych buniek je tvorba pankreatických enzýmov (amylázy, lipázy, chymotripsynogén, tripsynogén a ďalších). Pozdĺž kanálikov sa nachádzajú epiteliálne bunky, ktoré su zodpovedné za sekréciu vody a bikarbonátu. Hlavnou exokrinnou funkciou pankreasu je sekrécia pankreatickej šťavy, ktorá ma tri fázy:

1. Nervovú – sekrécia na čuchové, zrakové a chuťové podnety

2. Žalúdkovú – sekrécia na podnety zo žalúdka (distenzia, kyselina chlorovodíková)

3. Črevnú (najvýznamnejšia) – kyslá trávenina vedie k uvoľňovaniu enterohormónov (cholecystokinín a sekretín), ktoré výrazne stimulujú sekréciu. Cholecystokinín ovplyvňuje hlavne množstvo enzýmov, sekretín množstvo bikarbonátov. Stimulačný učinok má aj žlč a žlčové soli.

Denne sa produkuje 1-1,25 litra pankreatickej šťavy. Je silne alkalická a obsahuje 6- 10 g bielkovín – pankreatických enzýmov. Enzýmy sú syntetizované v acinárnych bunkách v inaktívnej forme, ako proenzýmy. Z pankreatickej bunky odchádzajú v tzv. zymogénnych granulách pankreatickými vývodmi až do čreva. K aktivácii dochádza až v čreve enterokinázou. Pankreatické enzýmy sa podieľajú na travení všetkých troch základných živín: tukov, bielkovín a sacharidov.

Tuky sú štiepené lipázou a fosfolipázami na monoacylgylceroly a voľné mastné kyseliny. Amyláza, ktorá je secernovaná ako aktívny enzým je zodpovedná za štiepenie sacharidov. Na štiepenie bielkovín sú produkované proteázy vo forme proenzýmov – trypsinogénu a chymotrypsinogénu. Enterokináza čreva konvertuje trypsinogén na trpysín a súčasne sa pôsobením trypsínu mení chymotripsinogén na chymotripsín. Oba aktívne enzýmy štiepia molekuly bielkovín na menšie zložky, z ktorých potom karboxypeptidázy odštepujú jednotlivé AMK. 

Endokrinný pancreas

Pars endocrina pancreatis je tvorená skupinami buniek, ktoré sú roztrúsené v exokrinnej zložke pankreasu ako ohraničené ostrovčeky – Insulae pancreaticae, Langerhansove ostrovčeky, o veľkosti 1-5 mm, v počte 1-2 milióny. Počet endokrinných buniek ostrovčekov je rôzny, často sa nachádzajú aj jednotlivo roztrúsené v exokrinnej zložke. Nápadne viac ostrovčekov je v Cauda pancreatis. Ostrovčeky tvoria vo svojom celku asi 1,5% objemu celého pankreasu majú hmotnosť okolo 1g.

Langerhansove ostrovčeky

Langerhansove ostrovčeky sú obklopené sieťou krvných kapilár charakteru sinusoid, ktoré prebiehajú aj vo vnútri ostrovčekov medzi bunkami zostavenými do nepravidelných trámcov. Povrch ostrovčekov je ohraničený väzivovým obalom s retikulárnymi a kolagénovými vláknami . Ostrovčeky sú zložené z trámcov buniek, medzi ktorými prebiehajú široké krvné vlásočnice. Trámce sa skladajú z troch typov buniek - A bunky (25%) s výskytom hlavne v tele a chvoste pankreasu vylučujú hormón glukagón. Glukagón sa v pečeni zúčastňuje štiepenia glykogénu na glukózu - B bunky (60-70%) tvoria hormón inzulín, znižujúci hladinu krvného cukru - D bunky (5-15%) vytvárajú hormón gastrín a somatotropín . - PP bunky (2%) vyskytujúce sa najmä vhlave pankreasu, produkujúce pankreatické polypeptidy (a malé množstvo gastrínu).