Antioxidanty a klasifikácia antioxidantov

Naše telo pred ochoreniami dokážu ochrániť dva systémy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a pomáhajú si – imunitný a antioxidačný systém. Imunitný systém je schopný ochrániť telo pred vírusmi, baktériami, kvasinkami a plesňami. Je to obrana pred akútnym nebezpečenstvom.

Antioxidačný systém likviduje vysoko deštruktívne chemikálie, voľné radikály. Naše telo voľné radikály produkuje v extrémnych záťažiach, alebo v dôsledku pôsobenia jedov z vonkajšieho prostredia, alebo ako produkt látkovej výmeny.

Antioxidačný systém je schopný chrániť organizmus pred vznikom a rozvojom chronických ochorení srdca, ciev, mozgu, pečene, rakoviny. 

Nedostatok imunitných látok si vieme nahradiť len do určitej miery, pričom nedostatok antioxidačných látok sme schopný doplniť do organizmu takmer na sto percent. Antioxidanty dokážu ochrániť ľudský organizmus pred viacerými chorobami, ako sú napríklad: rakovina, choroby srdca, autoimunitné choroby, šedý zákal, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba. Antioxidanty taktiež dokážu spomaliť starnutie. Ľudia, ktorí majú dedičné predispozície na tieto choroby by mali využívať antioxidačný nutričný doplnok, ktorý dokáže chorobe zabrániť, oddialiť jej prepuknutie, alebo zmierniť jej priebeh.

Stres, v ktorom žijeme 

Súčasný životný štýl obyvateľstva, neustály stres, nesprávne stravovacie návyky vedú k zhoršovaniu zdravotného stavu. Látky, ktoré prijímame v potrave – antioxidanty, dokážu ochrániť organizmus. Najzákladnejšou podmienkou prežitia organizmov je vybudovanie si antioxidačnej ochrany.

Súčasťou tejto ochrany sú enzýmy (superoxiddismutáza, glutatiónperoxidáza, kataláza, D-T diaforáza a glutatión regenerujúci systém) zhášače a lapače voľných radikálov (α-tokoferol, kyselina askorbová, kyselina močová, karotenoidy, ubichinón, glutatión), zaraďujú sa sem aj reparačné mechanizmy poškodenia DNA. Náprava poškodeného organizmu oxidáciou je veľmi náročná a častokrát neefektívna. Lepším riešením je prevencia, minimalizovanie zdrojov tvorby voľných radikálov a posilnenie prirodzeného antioxidačného mechanizmu poskytovaním látok, ktoré pôsobia antioxidačne.

Pred vznikom voľných radikálov pomáha organizmu skupina vitamínov, enzýmov a minerálnych látok. Voľné radikály dokážu spôsobiť poškodenie buniek,  tkanív, imunitného systému a oslabiť organizmus voči infekciám a rôznym degeneratívnym chorobám, akými sú rakoviny a srdcové choroby, ďalej sú príčinou starnutia, skracovania života. Úlohou antioxidantov je voľné radikály blokovať, alebo úplne zničiť.

Antioxidanty sú látky, ktoré chránia naše telo pred procesom zvaným oxidácia. Oxidačné reakcie voľných radikálolov môžu byť riadené, alebo úplne zastavené pôsobením antioxidantov.

Rôzne pohľady na definíciu antioxidantov

Z biologického pohľadu je antioxidant taká zlúčenina, ktorá v malej koncentrácii s reaktívnym metabolitom (prooxidantom) tvorí relatívne stabilné a netoxické produkty. Tým sa zabráni oxidácii cieľovej molekuly. Z chemického hľadiska sa za antioxidant považuje taká látka, ktorá chráni organizmus pred oxidáciou tým, že sa sama oxiduje. V prípade, že má živina vlastnosť potlačovať deštrukčnú činnosť voľných radikálov, môžeme ju považovať za antioxidant. Princíp spočíva v tom, že niekoľko molekúl antioxidantov musí neutralizovať veľa molekúl voľných radikálov a tým ochrániť mnoho molekúl telesných buniek.

Antioxidanty nemusia v organizme pôsobiť vždy len pozitívne. Môžu nastať určité okolnosti, kedy majú prooxidačné účinky. To či bude antioxidačná látka skutočne inhibovať negatívny účinok voľných radikálov, alebo bude vystupovať ako prooxidant závisí od viacerých faktorov:

· od koncentrácie antioxidantov a prooxidantov
· od prostredia v ktorom antioxidant pôsobí
· od synergizmu, kompetície alebo antagonizmu s inými antioxidantami

Klasifikácia antioxidantov

Antioxidanty môžeme rozdeľovať napríklad:

1. podľa molekulovej hmotnosti:

a) vysokomolekulové

•   neenzýmové

b) nízkomolekulové

•    lipofilné – tokoferoly (vitamín E), koenzým Q, karotenoidy
•   ·hydrofilné – kyselina askorbová (vitamín C), glutatión, kyselina močová, flavonoidy

2. podľa miesta najčastejšieho výskytu

a) cytoplazmové (hydrofilné)
b) membránové (lipofilné)

3. podľa mechanizmu eliminácie voľných radikálov:

a) mechanizmy, ktoré zabraňujú tvorbe voľných radikálov

•  elimináciou voľných iónov Fe a Cu rozličnými chelatačnými činidlami (transferín, albumín, desferoxamín)
•  inhibíciou enzýmov, ktoré katalyzujú tvorbu voľných radikálov, napr. Xantinoxidáza, ktorá katalyzuje tvorbu superoxidu z xantdu,    alebo hypoxantínu, inhibuje alopurinol
•  odstránením peroxidov enzýmami katalázou, alebo peroxidázou. Peroxidy v prítomnosti niektorých iónov kovov tvoria vysokoreaktívny hydroxylový radikál

b) systémy, ktoré eliminujú voľné radikály, t. j. antioxidanty

• vychytávače (scavengers) – napr. Superoxiddismutáza vychytá superoxidový anión a premení ho na neradikálové molekuly O2 a H2O2
• lapače (trappers) – napr. vitamín E lapá hydroxylový radikál a premení ho na relatívne stabilný radikál
• zhášače (quenchers) – napr. b-karotén zháša singletový kyslík

c) reparačné systémy, ktoré odstraňujú poškodené molekuly z organizmu

• lipofilné enzýmy (fosfolipáza), ktoré odštiepia oxidačne poškodené vyššie karboxylové kyseliny
• proteolytické enzýmy, ktoré rozložia poškodené proteíny
• regeneračné systémy pre opravu oxidačne poškodenej DNA

4. podľa úrovne vstupu antioxidantu do reakcie s oxylabilnými zlúčeninami:

a) primárne antioxidanty – reagujú s voľnými radikálmi a menia ich na stabilnejšie produkty, patria do primárneho obranného systému, čo predstavuje prvý stupeň obrany proti poškodeniu voľnými radikálmi (superoxiddismutáza, kataláza, glutatiónperoxidáza, vitamín E, vitamín C, b-karotén, ubichinol, bilirubín, kyselina močová, glutatión, flavonoidy a i.)

b) sekundárne antioxidanty – zlúčeniny, ktoré inými mechanizmami zamedzujú účinku oxidačných látok (redukujú vzniknuté hydroperoxidy), patria do sekundárneho obranného systému, ktorý je prítomný vo všetkých typoch buniek a je určený na regeneráciu buniek poškodených voľnými radikálmi.