Prečo povedať deťom o rakovine?

Ako dieťa zareaguje na rodičovu diagnózu?

Deti si všímajú náznaky rodičov, alebo dospelých v ich okolí, že niečo nie je v poriadku. Ich reakcie často závisia od toho, ako situáciu zvládajú ich rodičia, alebo príbuzní. Deti sa učia na základe správania svojich rodičov. Aj keď si to rodičia uvedomujú, sami majú čo robiť a sú pod veľkým náporom stresu, ich vlastných pocitov neistoty a strachu. Preto by sa deti mali naučiť spoločne s rodičmi, ako psychicky zvládnuť rakovinu a jej liečbu.

Prečo dieťaťu povedať, že rodič má rakovinu?

Niektorí rodičia sa obávajú, že ich dieťa sa bude zbytočne viac strachovať, ak mu povedia podrobnosti o tom, čo sa s nimi deje. Treba mať na pamäti, že rodičia a deti majú odlišné životné skúsenosti. Preto je nepravdepodobné, že dieťa zareaguje na problém tým istým spôsobom, ako dospelý.

Rakovina sa v tajnosti udržať nedá. Navyše deti majú sklon náhodne si vypočuť rozhovory, ktoré nie sú určené pre ich uši. To sa stáva aj vtedy, keď dieťa vyzerá, že je zaneprázdnené inými vecami a tvári sa, že nepočúva. Ak má navyše pocit, že rodič pred ním niečo tají, o to viac sa bude snažiť nepozorovane načúvať, z čoho môžu vznikať nedorozumenia.

Keď deti počujú tajné rozhovory, vnímajú nepokoj a strach ich rodičov. Aj keď si nevypočujú nič dôležité, vidia, že ostatní sa správajú inak a podvedome vnímajú, že niečo nie je v poriadku. Práve vtedy, keď dieťa nevie, čo sa deje, má strach a predstavuje si to najhoršie. Snaha utajiť svoju chorobu zároveň oberá rodiča o značné množstvo energie.

Neutajujte chorobu

Ak sa dieťa dopočuje o rakovine svojho rodiča od niekoho iného, napríklad od zvedavého suseda, alebo spolužiaka, môže to zničiť dôveru, ktorú si k rodičom vybudovalo. Ak si dieťa myslí, že rodič naschvál nezachádza do detailov, alebo sa snaží pred ním niečo ukryť, ťažko sa mu potom rozoznáva, kedy rodič vraví pravdu. Preto je lepšie, ak sa rodičia naučia ako sa majú pravdivo podeliť o tieto informácie tak, aby dieťa mohlo pochopiť a zapojiť sa do diskusie.

Ďalší problém, ktorý môže vzniknúť, keď sa rakovina tají, je ten, že dieťa môže predpokladať, že čokoľvek sa práve deje je príliš hrozné na to, aby sa o tom hovorilo. Takto sa deti môžu cítiť izolované, alebo vynechané z diania v rodine, pretože nikto o ich najhorších obavách nehovorí. To znamená, že prirodzená snaha rodiča ochrániť svoje dieťa niekedy práve dieťaťu život viac komplikuje. Rodičia by si mali uvedomiť, že je nemožné ochrániť svojich potomkov pred všetkými stresujúcimi súčasťami života a súčasťou ich výchovy je naučiť svoje deti ako sa popasovať s týmito výzvami.

Keď sa rodič podrobí liečbe, dieťa uvidí vedľajšie účinky ako únava, zmena váhy, strata vlasov, alebo nevoľnosť. Vidí, že rodič je chorý a môže si myslieť, že sa chystá zomrieť. Môže si myslieť, že sa rovnakou chorobou nakazia ostatní členovia rodiny, alebo že život, aký doteraz poznali sa skončí. Ak dieťa nevie, čo sa deje, alebo nevie ako sa s tým vyrovnať, môže byť veľmi vystrašené. Aby sa tomu rodičia vyhli, musia im o chorobe povedať. Rovnako by mali deti vopred vedieť, aké vedľajšie účinky môže liečba spôsobiť, aby boli psychicky pripravené.