MENU

Alergia na sóju a zdravotné prínosy sóje

15.5.2016 medicc
Potravinová alergia je imunologická reakcia, ktorú možno definovať ako stav precitlivenosti organizmu na určitú látku. Takáto látka sa označuje ako alergén, ten reaguje s IgE protilátkami a vyvoláva senzibilizáciu, čo je reakcia organizmu na prítomnosť alergénu.  

Zvyčajne je senzibilizácia vyvolaná prostredníctvom degranulácia mastocytov a uvoľnením histamínu. Okrem alergie sprostredkovanej IgE protilátkami sa radí medzi potravinové alergie aj bunkami sprostredkovaná alergia - tá je konkrétne sprostredkovaná T-lymfocytmi.

 

Príznaky potravinovej alergie sprostredkovanej IgE protilátkami sa objavia v priebehu niekoľkých minút po tom, čo jedinec požil potravinu, ktorá obsahuje určitý alergén. Naopak, príznaky alergie sprostredkovanej bunkami sa môžu objaviť až po niekoľkých hodinách, dokonca až dňoch.

 

Proteíny, sója a alergia

 

Všeobecne sú hlavnými potravinovými alergénmi proteíny. Alergénne proteíny v potravinách môžu byť enzýmy, inhibítory enzýmov, štruktúrne proteíny alebo väzbové proteíny s rôznymi biologickými funkciami.

 

Sójové bôby boli americkým úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA, Food and Drug Administration) zaradené medzi osem hlavných potravinových alergénov. Ak je sója pridaná do potraviny ako prísada, musí to byť na obale danej potraviny uvedené. Dva hlavné typy zásobných proteínov, β-konglycinin a glycinin, spoločne tvoria až 70-80% z celkového obsahu proteínov prítomných v sójových bôboch.

Boiled green soybean pods

Práve tieto typy proteínov sú potenciálnymi markermi pre závažné alergické reakcie na sóju . Hlavnými alergénnymi proteínmi pre citlivých jedincov sú v sójových bôboch proteíny Gly m Bd 60K, Gly m Bd 30K (označovaný aj ako P34) a Gly m Bd 28K, pričom proteín označovaný ako P34 je z uvedených alergénnych proteínov považovaný za najdôležitejšie alergén, ktorý je v sóje prítomný. Údajne viac ako 65% jedincov postihnutých alergiou na sóju reaguje hlavne na tento proteín.

 

Prevalencia, prahová hodnota a príznaky

 

Prevalencia alergie na sóju je približne 0,3-0,4%. Množstvo sójových proteínov, ktoré u citlivých jedincov vyvolá alergickú reakciu, nie je presne známe. Uvádzané prahové hodnoty sa značne líšia. U veľmi citlivých jedincov stačí na vyvolanie alergickej reakcie iba 0,0013 mg sójových proteínov. U iných jedincov trpiacich alergiou na sóju obdobnú reakciu môže vyvolať ešte napríklad až 500 mg sójových proteínov. Príznaky alergie na sóju, rovnako ako je tomu aj u iných potravinových alergénov, zahŕňajú kožné, respiračné a gastrointestinálne reakcie.

 

Vývoj hypoalergénnych sójových výrobkov

 

Sójové bôby sa spracovávajú na veľa produktov, ako je napríklad sójový olej, sójová múka, sójový lecitín, proteínový koncentrát, proteínový izolát, textúrovaný sójový proteín a mnoho ďalších produktov, ktoré môžu byť súčasťou širokej škály potravín. Alergénnosť takýchto potravín je spojená s prítomnosťou sójových proteínov. Ak nie je produkt vyrobený zo sóje vysoko rafinovaný (napríklad rafinovaný sójový olej), je pravdepodobné, že potravina, do ktorej bol sójový produkt pridaný, obsahuje alergénne proteíny.

Japanese Yaki Tofu

Stále častejšie sa sójové produkty pridávajú do rôznych potravín a tieto potraviny sa tak stávajú hrozbou pre jedinca trpiaci alergiou na sójové proteíny. Z tohto dôvodu sa v poslednej dobe rad vedeckých pracovníkov zaoberá vytvorením hypoalergénnej sóje a výrobkov z nej. Vďaka takýmto výrobkom by aj citliví jedinci mohli využiť zdravotných prínosov, ktoré poskytujú fyziologicky účinné látky obsiahnuté v sóji.

 

Bolo zistené, že pomocou transgénu môže byť utlmená činnosť génu zodpovedného za hromadenie proteínu Gly m Bd 30K, bez toho, aby sa zmenili vlastnosti a kvalita semien oproti sójovým bôbom, ktoré tento alergénne proteín obsahujú. Vedcom z Illinoiskej univerzity sa vďaka mikroorganizmom podarilo znížiť obsah alergénnych proteínov v sóji až o 97%. Najlepší výsledok bol dosiahnutý prostredníctvom baktérie Lactobacillus plantarum.

 

Zdravotné prínosy sóje

 

V mnohých štúdiách sa ukázalo, že pravidelná konzumácia sójových bôbov a výrobkov z nich môže byť pre ľudské zdravie značne prospešná. Dôkazom sú epidemiologické štúdie, v ktorých bolo preukázané, že v krajinách, kde je vysoká spotreba sójových výrobkov, je nižší výskyt niektorých závažných ochorení, ako napríklad rakoviny.

hakka-stuffed-tofu

Medzi krajiny s najvyššou spotrebou sójových výrobkov na osobu patrí Čína a Japonsko. Vyššia spotreba potravín obsahujúcich sóju súvisí s nižším výskytom chronických ochorení, ako je kardiovaskulárne ochorenie, diabetes mellitus 2. typu, rakovina a osteoporóza. Doteraz však nie sú presne objasnené mechanizmy, ktorými niektoré z bioaktívnych zložiek sóje ovplyvňujú zdravotný stav človeka.

 

Sója vďaka fytoestrogénom a ich štruktúrnej podobnosti so ženskými pohlavnými hormónmi estrogénmi má schopnosť zmierniť symptómy menopauzy, napr. nočné návaly tepla, potenie, nervozitu, únavu a podráždenosť.

 

V roku 1999 FDA schválila zdravotné tvrdenia týkajúce sa spotreby sójových bielkovín. Pre zníženie rizika kardiovaskulárnych chorôb by mal byť príjem sójových bielkovín aspoň 25 g denne. Na prijatie sóje ako funkčnej potraviny pomohli práve správy a tvrdenia o význame zložiek v nej obsiahnutých, u ktorých boli preukázané priaznivé zdravotné účinky na organizmus. Zvýšenie povedomia o zdravotných prínosoch súvisiacich s konzumáciou sóje viedlo k zvýšeniu využívania sójových produktov, napríklad sójovej múky, do rôznych potravinárskych výrobkov.

sojove mlieko

Kardiovaskulárne ochorenia

 

Choroby obehovej sústavy patria u nás medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Hlavnou príčinou všetkých srdcovo-cievnych (kardiovaskulárnych) ochorení je ateroskleróza. Tú možno definovať ako mnoho rokov sa vyvíjajúci a prebiehajúci chronický proces degeneratívnych zmien cievnej steny. Degeneráciou sa v tomto prípade rozumie úbytok až strata špecializovanej funkcie cievnej steny. Funkčné tkanivo je nahradzovaná nadmerným množstvom väziva a dochádza k ukladaniu tukových častíc.

 

Sójové izoflavóny môžu prispieť k zdraviu srdcovo-cievneho systému tým, že zlepší arteriálnu elasticitu. V dôsledku toho dôjde k zníženiu krvného tlaku, čím sa zabráni vzniku ochorení súvisiacich s vysokým krvným tlakom. Za hlavný prospešný účinok sóje v prevencii kardiovaskulárnych ochorení sa však považuje jej schopnosť znižovať sérový cholesterol, oxidáciu lipidov a celkovo tak zlepšovať kompletný lipidový profil.

 

Výsledky metaanalýzy vychádzajúce z mnohých štúdií ukázali, že konzumácia sójových proteínov má za následok významný pokles celkového cholesterolu o 9,3%, LDL cholesterolu o 12,9% a triglyceridov o 10,5%, a to v prípade, že denná spotreba sójového proteínu činní v priemere 47 g.

Soy-whey-protein-diet

Účinnosť sójových proteínov v tomto prípade bola vyššia u pacientov s hypercholesterolémiou ako u normocholesterolemických jedincov. Jedným z významných rizikových faktorov aterosklerózy je okrem iného aj diabetes mellitus 2. typu, ktorý práve úzko súvisí s lipidovým profilom jedinca.

 

Rakovina a sója

 

Vznik a vývoj rakovinového ochorenia (karcinogenézy) je zložitý niekoľkostupňový proces, ktorý je vyvolaný mnohými faktormi, z ktorých rad je stále neobjasnených. Proces karcinogenézy prebieha v troch fázach: iniciácie (mutácia spôsobujúca transformáciu bunky), promócie (delenie transformovanej nádorové bunky) a progresie (nekontrolovateľné šírenie nádoru, vznik metastáz).

 

V epidemiologických štúdiách sa ukázalo, že v Číne a Japonsku je oproti západným krajinám ďaleko nižší výskyt rakoviny, najmä rakoviny prsníka a prostaty. Príčinou sú zrejme rozdiely v spôsobe životného štýlu a v spôsobe stravovania. Keďže je v týchto krajinách vysoká spotreba sóje, tak sa vedci už dlhú dobu domnievajú, že práve sója, respektíve v nej obsiahnuté látky, majú antikarcinogénne účinky.

 

V sóje je obsiahnutých niekoľko látok, u ktorých boli zistené antikarcinogénne účinky. Patria medzi ne izoflavóny, saponíny, kyselina fytová a biologicky aktívne proteíny a peptidy (inhibítory proteázy, lektíny a lunasin). V štúdiách in vitro boli za pomoci extraktu sójových izoflavónov preukázané inhibičné účinky na rast nádorových buniek krčka maternice. Izoflavóny pôsobia antikarcinogénne prostredníctvom niekoľkých mechanizmov, medzi ktoré patria antioxidačné účinky, schopnosť navodiť apoptózu a tiež schopnosť inhibovať bunkovú proliferáciu u nádorových buniek.

Soy-Milk2

Vďaka obsahu fytoestrogénov je sója často spájaná s prevenciou hormonálne závislých nádorov. Chemopreventivne vlastnosti však vykazujú aj ďalšie látky obsiahnuté v sóji. V štúdiách in vivo sa ukázalo, že inhibítory Bowmanova-Birkov typu majú schopnosť potláčať karcinogénne procesy v ústnej dutine, pažeráka a hrubom čreve.

 

Osteoporóza

 

Osteoporóza je ochorenie, ktoré postihuje prevažne populáciu vyššieho veku. Pomerne často sa vyskytuje u žien po prechode. Pre osteoporózu je charakteristický abnormálny úbytok kostnej hmoty, ktorý súvisí so zvýšeným rizikom zlomenín.

 

Toto ochorenie je dôsledkom nerovnováhy medzi tvorbou a odbúravaním kostnej hmoty. Dostatok vápnika v potrave a zároveň dostatok vitamínu D môže nastoliť rovnováhu medzi tvorbou a odbúravaním kostnej hmoty, a to za súčinnosti dvoch druhov kostných buniek, ktoré sa nazývajú osteoblasty a osteoklasty. Tvorba účinnej formy vitamínu D v postmenopauze klesá a tým sa znižuje aj využiteľnosť vápnika. Nastáva postupná demineralizácia kosti a vzniká tak postmenopauzálna osteoporóza.

 

V priebehu menopauzy dochádza k poklesu produkcie estrogénov, ktoré majú pre zdravie kostí značný význam, zvyšuje sa tak riziko vzniku osteoporózy. Estrogény sú významným faktorom pre udržanie kostnej denzity. Na význame nadobúdajú fytoestrogény, ktoré majú nielen estrogénové účinky, ale zvyšujú aj prístupnosť vitamínu D, stimulujú príjem vápnika a zvyšujú proliferáciu a diferenciáciu osteoblastov. Bolo zistené, že izoflavóny účinne znižujú stratu kostnej hmoty u žien po menopauze. Z pozorovacích štúdií vyplynulo, že príjem sójových izoflavónov mal u žien v postmenopauze pozitívne účinky na kostnú denzitu.

soybeans5

Menopauza

 

Menopauza je obdobie, kedy dochádza k definitívnemu ukončeniu menštruácie u žien. V tomto období výrazne klesá produkcia ovariálnych hormónov a objavujú sa známky estrogénneho deficitu. Úbytok estrogénu má za následok také príznaky, ako sú návaly horúčavy, nočné potenie, podráždenosť, bolesti kĺbov a poruchy koncentrácie. Fytoestrogény prítomné v sóji môžu poskytnúť úľavu od týchto menopauzálnych symptómov. Z tohto dôvodu môžu byť tieto prírodné látky využité na hormonálnu substitučnú terapiu u žien v období menopauzy.

  • Zdroj informácií: ALUKO, R. E., 2012: Functional foods and nutraceuticals. New York: Springer, 155 s. ISBN 978-1-4614-3479-5. BAGCHI, D., LAU, F. C., GHOSH, D. K., 2010: Biotechnology in functional foods and nutraceuticals. Boca Raton, Fla: CRC Press, 547 s. ISBN 9781420087123. DRÁBKOVÁ, M., 2015: Sója – funkční potravina. Brno, 60 s. DUNCAN, A. M., PHIPPS, W. R., KURZER, M. S., 2003: Phyto-oestrogens. ScienceDirect [online], roč. 17, č. 2. Dostupné z: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1521690X02001033. EL-SHEMY, H. A., 2011: Soybean and Health. InTech: Croatia, ISBN 978-953-307-535-8. KALAČ, P., 2003: Funkční potraviny: kroky ke zdraví. České Budějovice: DONA, 130 s. ISBN 80-7322-029-6. KOMPRDA, T., 2009: Výživou ke zdraví. Velké Bílovice: TeMi CZ, 110 s. ISBN 978-80-87156-41-4. LEE, Yoon-Bok, LEE, H. J., SOHN, H. S., 2005: Soy isoflavones and cognitive function. The Journal of Nutritional Biochemistry [online], roč. 16, č. 11, s. 641-649. Dostupné z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0955286305001877. MAXWELL, J. E., 2011: Soybeans: cultivation, uses and nutrition. Hauppauge, N.Y.: Nova Science Publishers, 508 s. ISBN 9781617617621. SIMPSON, B. K., 2012: Food biochemistry and food processing. 2nd ed. /. Ames, Iowa: Wiley-Blackwell, 896 s. ISBN 978-081-3808-741. SINGH, G., 2010c: The soybean: botany, production and uses. Cambridge, MA: CABI, 494 s. ISBN 1845936442. STÁRKA, L., 2011: Fytoestrogenní přípravky v peri- a postmenopauze. Interní medicína pro praxi [online], roč. 13 č. 7-8. Dostupné z: http://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2011/07/06.pdf. VRZÁŇOVÁ, M., HERESOVÁ, J., 2003: Fytoestrogeny. Interní medicína pro praxi [online], roč. 5, č. 9. Dostupné z: http://www.internimedicina.cz/artkey/int-200309-0004.php.
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.