medicc logo

MENU

Rakovina pečene a vírusové hepatitídy (Hepatitída A)

medicc
Niektoré vírusy sú kancerogénmi. Medzi takéto kancerogénne vírusy patria aj niektoré hepatotropné vírusy – vírus hepatitídy B a C. Povieme si o rizikových faktoroch, ktoré môže človek ovplyvniť svojim konaním a tak zabrániť ich kancerogénnemu účinku.V tomto článku sa budeme venovaťHepatitíde typu A,

Hepatotropné vírusy a znik rakoviny pečene

Medzi hepatotropné vírusy patria vírusy hepatitídy A (HAV), Vírusy hepatitídy B (HBV) a vírus hepatitídy C (HCV). Uvedené infekcie HAV, HBV a HCV predstavujú stále vážny zdravotnícky problém. HBV a HBC sú vírusy, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny pečene. V posledných rokoch sa rozšírila možnosť prevencie i o vakcináciu proti určitým typom vírusov, ktorá brzdí ich kancerogénny účinok a teda bráni vzniku rakoviny.

Hepatitída je zápal pečene charakterizovaný poškodením a zánikom pečeňových buniek. Vírusy, ktoré napádajú pečeň, nazývame hepatotropné. Ak vírus napáda hlavne pečeň, nazývame ho primárne hepatotropný vírus. Ak ide o poškodenie pečene vírusom v rámci celkového ochorenia, takýto vírus sa nazýva sekundárne hepatotropný. V nasledujúcom texte sa budeme zaoberať primárne hepatotropnými vírusmi pečene, vírusmi hepatitíd A (HAV), B (HBV), C (HCV), D (HDV) a E (HEV).

 

Hepatitída A a jej výskyt

Ročne je celosvetovo hlásených viac ako 1,5 milióna prípadov hepatitídy A. Predpokladaný výskyt je však asi 3- až 10-násobne vyšší. Prítomnosť protilátok proti HAV v krvi je geograficky závislá. V severských štátoch je prevalencia protilátok najnižšia – 15 %. Vo väčšine európskych krajín a v USA je v rozmedzí 40 – 70 %. V niektorých rozvojových krajinách až 100 %.

Hepatitída A je vysoko nákazlivá a prenáša sa fekálno-orálnou cestou a priamym stykom. Je možná nákaza vodou alebo potravinami, ktoré boli infikovanou vodou zalievané. Častejšie sa vyskytuje v rodinách či v detských kolektívoch s nedostatočnými hygienickými návykmi. Epidémie hepatitídy A môžu vzniknúť aj počas záplav alebo v období dažďov. V miernom pásme bol zaznamenaný sezónny výskyt na jeseň a v zime.

Vírus sa môže preniesť rukami z kľučiek na dverách či z autobusu. Prenos krvnou cestou nie je významný. Vírus spoľahlivo inaktivuje teplota nad 85 stupňov Celzia.

Inkubačná lehota, teda čas, za ktorý sa prejavia príznaky, je 15 – 50 dní, v priemere 30 dní. Najväčšie množstvo vírusových častíc sa vylučuje stolicou 14 – 21 dní pred objavením príznakov. Vtedy je človek najinfekčnejší. Častejšie sa tu vyskytujú prodromálne (počiatočné nešpecifické)prí­znaky ako prejavy chrípky, bolesti hlavy a horúčky, tráviace ťažkosti, bolesti svalov a kĺbov.

Až 90 % infekcií u detí do 5 rokov prebieha bezpríznakovo. U detí sú častejšie príznaky ako horúčka a hnačky, kým smerom k vyšším vekovým kategóriám nápadne pribúda žltačka (žlté sfarbenie slizníc, kože, očných bielok) a zvýšenie pečeňových enzýmov. Aj keď v 10 % prípadov (najmä muži) sa vyskytuje ťahavý priebeh, infekcia neprechádza do chronickosti. Po prekonaní infekcie nastáva doživotná imunita, ale vírusové častice sa môžu vylučovať stolicou aj niekoľko mesiacov po uzdravení.

 

Aká je liečba a prevencia?

Liečba závisí od závažnosti ochorenia. V ľahších prípadoch stačí obmedziť tuky v potrave a mastné jedlá. V prvých dňoch sa odporúča prevažne sacharidová strava (cukry) a obmedzenie pohybu. Pri ťažšom priebehu pokoj na lôžku, diétna úprava a podávanie glukokortikoidov (lieky znižu­júce zápalovú reakciu).

V prevencii je veľmi dôležité dôsledné dodržiavanie čistoty, najmä v rodinách a kolektívoch, kde je prítomná infekcia jedného z členov. Odporúča sa časté umývanie rúk a omývanie potravín, dezinfekcia povrchov. Dôležité je očkovať rizikové skupiny, ako sú deti, počas záplav a v endemických oblastiach výskytu, cestovateľov do krajín s vyšším výskytom hepatitídy A a nízkym hygienickým štandardom či ošetrovateľov v ústavoch.

Proti hepatitíde A momentálne existujú viaceré typy vakcín. Ich súčasťou je formalínom inaktivovaný vírus HAV. Podávajú sa v dvoch dávkach, medzi ktorými je 6- až 18-mesačný odstup. Pre deti mladšie ako 1 rok nie je registrovaná vakcína. Až 100 % dospelých si obvykle vytvorí protilátky po oboch dávkach. Deti staršie ako jeden rok majú protilátky po oboch očkovaniach v 94 – 100 %.

Ochranný účinok očkovania nastáva už mesiac po očkovaní. Po 1 dávke má za 2 týždne protilátky 90 % očkovaných. Imunita po očkovaní sa odhaduje na 20 rokov až doživotne, ak sa podajú obidve dávky. V oblastiach s nízkym výskytom hepatitídy A je ochranný účinok kratší, pretože tam nedochádza k aktivácii imunity vírusovou infekciou.

Nežiaduce účinky nastupujú za 3 až 5 dní. Prejavujú sa bolesťou hlavy, na mieste vpichu či únavou. Obvykle trvajú 2 až 3 dni. Jedinou kontraindikáciou očkovania je alergia na niektorú zo zložiek vakcíny. Existuje aj kombi­novaná vakcína proti hepatitíde A a B, obsahujúca rekombinantný HBV spolu s inaktivovaným HAV. Podáva sa 0., 1., 6. až 10. mesiac.

V ďalšom článku si povieme o hepatitíde B.

 

Zdroje: MUDr. Marian Oltman, PhD.:Vírusové hepatitídy a možnosť vzniku rakoviny pečene. 2009. Liga proti rakovine SR , ISBN 978-80-89201-44-0. Publikované so súhlasom LPR

Foto: www.freedigitalphotos.net Photo by rajcreationzs

Reklama
Páči sa?

Pridaj komentár

Označené (*) polia je potrebné vyplniť. HTML nie je povolený.

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.