Červené víno, pivo, káva, čaj a rakovina

Červené víno

Červenému vínu je mnohokrát prikladaná rola vo výžive vďaka obsahu fenolických látok, ktoré inhibujú oxidáciu LDL, čo zároveň podporuje teóriu "Francúzskeho paradoxu". Víno nemá rovnaký fenolický profil ako hrozno, z ktorého je vyrobené, pretože počas spracovania a výroby vína prebieha veľa zmien.

O koncentráciu fenolových zlúčenín rozhoduje veľa faktorov ako je druh vína, zemepisný pôvod, poľnohospodárske faktory, klimatické podmienky, záťažové podmienky pre rastlinu a v neposlednom rade tiež ekologické postupy pri spracovaní. Červené víno má veľký antioxidačný potenciál, pretože obsahuje veľa fenolových zlúčenín (taníny, antokyány), ktoré sú zastúpené v dostatočnom množstve, aby zabezpečili optimálne likvidáciu voľných radikálov a fungovali navzájom synergicky.

Pivo

Antioxidanty nachádzajúce sa v pive sú najmä fenolové zlúčeniny, ktorých zdrojom je z 80% jačmenný slad a z 20% chmeľ. K najdôležitejším fenolickým zlúčeninám v pive patria fenolové kyseliny, deriváty flavanolu a flavonoglykozidy.

Jeden z výskumov zameraný na obsah antioxidantov v pive, konkrétne na kyselinu ferulovú pochádzajúce z jačmeňa, ukázal zaujímavé výsledky. Bolo zistené, že kyselina ferulová zostáva v krvi dlhšie ako iné antioxidanty. Na základe tohto vzniklo očakávanie, že je v tele dostatočne dlho, aby bola schopná pomôcť so zachovaním obrany proti voľným radikálom.

Etanol (v nízkych dávkach) a fenolové zlúčeniny hrajú dôležitú úlohu v ochrane proti vzniku ischemickej choroby srdca. Zrážanlivosť krvných doštičiek, ktorá môže viesť k mechanizmu vzniku infarktu myokardu, je ovplyvnená práve etanolom a súčasne niektorými fenolickými zlúčeninami obsiahnutými vo víne a pive.

Okrem priameho vplyvu etanolu na funkciu krvných doštičiek, metabolizmu HDL a fibrinolýzy sa môže objaviť aj jeho nepriamy vplyv, ktorý zvýši absorpciu fenolových zlúčenín. Výsledky štúdie ukázali, že pivo v spojení s nízkym obsahom etanolu, je alkoholickým nápojom, ktorý je schopný zlepšiť antioxidačnú kapacitu plazmy bez negatívnych účinkov, ktoré sprevádza vysoké dávky etanolu.

Káva

Kávu tvorí komplex viac než tisícky rôznych látok vrátane sacharidov, lipidov, dusíkatých zlúčenín, vitamínov, minerálov, alkaloidov a fenolových zlúčenín. Podiel fenolových zlúčenín v praženej káve dosahuje 8%, z ktorých dominuje kyselina chlorogenová. Nálev z 5 g mletej praženej kávy môže obsahovať až okolo 140 mg tejto látky.

Pre tých, ktorí ju pijú, predstavuje káva najbohatší zdroj kyseliny chlorogenové a škoricovej (respektíve tiež jej derivátu kyseliny kávovej). Hoci bola preukázaná antioxidačná aktivita kyseliny chlorogenové aj kávové in vitro, je stále nejasné, aká je táto aktivita in vivo.

Tieto kyseliny v organizme extenzívne metabolizujú a ako metabolity majú často nižšiu antioxidačnú činnosť ako pôvodné zlúčeniny. Káva obsahuje aj vitamín E, avšak v množstve, ktoré nie je výživovo významný. Antioxidačná aktivita kávy je ovplyvnená intenzitou praženia - najvyššia aktivita bola pozorovaná u ľahko praženej kávy.

Antioxidačná aktivita plazmy vzrastá po pití kávy podobne ako u pití čaju. V problematike konzumácie kávy a jej zdravotného vplyvu je dôležité zohľadniť výrazný podiel kofeínu medzi ostatnými látkami.

Nadmerné pitie kávy môže viesť k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych chorôb, najmä vysokému krvnému tlaku. Napriek tomu, umiernené množstvo konzumovanej kávy (3-4 šálky denne zásobujúce organizmus 300-400 mg kofeínu denne) je spojené s minimálnym množstvom zdravotných rizík a naopak môže zdraviu pozitívne ovplyvniť.

Výsledky epidemiologických výskumov ukázali, že pitie kávy môže pomôcť v prevencii chronických ochorení, zahrňujúce diabetes mellitus 2. typu, Parkinsonovu chorobu a chronické ochorenia pečene

Čaj

Existujú tri hlavné formy produkovaných čajov z rastliny Camellia sinensis: zelený čaj (nefermentovaný), oolong a pu-erh čaj (čiastočne fermentovaný) a čierny čaj (fermentovaný).

Celkový podiel fenolov klesá fermentáciou z 205 mg / g v zelenom čaji na 149 mg / g v čaji čiernom. V čaji sa nachádzajú tri majoritný polyfenolové skupiny: katechíny, theaflaviny a thearubiginy. Polyfenoly v zelenom čaji disponujú antimutagénnymi vlastnosťami - vyvolávajú detoxikačný aktivitu enzýmov (glutation-S-transferáza), inhibujú nádorové bujnenie, blokujú viazanie niektorých karcinogénov na DNA, chytajú voľné radikály v prevencii lipidovej oxidácie.

V čerstvých zelených čajových listoch sa nachádza približne 36% polyfenolov, z ktorých dominujú katechíny. Katechíny v zelenom čaji sú schopné zneškodniť voľné radikály v kolagénu pokožky a podieľajú sa tak na spomalenie starnutia kože. Konzumácia dvoch šálok zeleného čaju denne, zvyšuje antioxidačnú aktivitu plazmy a znižuje oxidatívne poškodenie DNA a LDL cholesterolu.

Veľa zdravia podporujúcich látok s antioxidačnými vlastnosťami má tiež čaj rooibos, pripravovaný z kríka čajovníkovce kapského, ktorý sa pestuje v južnej Afrike. Na základe štúdií venovaných vplyvu fermentácie a ďalších výrobných postupov na antioxidačnú aktivitu, bol rooibos pridaný na zoznam rastlín s overenou antioxidačnou aktivitou a to vďaka obsahu flavonoidov . Podiel antioxidantov v čaji je rôzny, záleží najmä na druhu čaju, podnebí, technológie výroby, starobe listov a uchovaniu surovín.