Varovanie: Žiadny tabak Vás pred rakovinou nechráni!

História tabaku a fajčenia

Nežiadúce zdravotné následky fajčenia sú jednoznačné a častokrát končia smrťou. Tabak je nebezpečný v každej forme. Je dokázaný vzťah vyššieho rizika vzhľadom k výške dávky a dobe trvania pravidelného fajčenia. Môžme povedať, že bezpečná cigareta a neškodlivé fajčenie neexistujú.

Nefajčenie je pozitívny model úspešného správania v spoločnosti a z hľadiska zdravotného sa každému fajčiarovi prestať vždy oplatí. S postupom času klesajú zdravotné riziká z fajčenia na úroveň nefajčiara. Prvé známky zlepšenia zdravotného stavu fajčiara môžeme pozorovať už 8 hodín po zanechaní fajčenia.

Európa sa s tabakom začala zoznamovať až po objavení Ameriky. Pôvodne bol tabak súčasťou náboženských obradov a rituálov, pričom jeho história siaha až do doby 6 000 rokov pred n.l.

Objavitelia pozorovali pôvodných obyvateľov ako fajčia tabak zabalený do tabakového listu alebo pomocou trubičiek nazývaných "tobago". Počas nasledujúcich rokov námorníci a diplomati rozšírili fajky a cigary po celej Európe.

Paradoxom je, že fajčenie sa sprvu využívalo na liečebné účely - napríklad pri bolestiach zubov či migréne. Preto využíval rastlinu aj Jean Nicot, francúzsky vyslanec v Portugalsku, ktorý sa stal tak nadšeným propagátorom tabaku, že dal meno návykovej látke v ňom obsiahnutej.

Postupne prešlo fajčenie tabaku najrôznejšími zákazmi. Napríklad v Rusku boli za fajčenie také tresty ako useknutiu nosa alebo rozseknutie hornej pery tak, aby už postihnutý nemohol nikdy fajčiť.

Zlom v rozvoji epidémie fajčenia potom nastal na konci 19. storočia, kedy boli do ulíc zavedené automaty na cigarety. Tabak sa tak stal prístupnejším. K rozšíreniu tabaku viedol aj voľný prídel cigariet vojakom v oboch svetových vojnách. Spolu s masovým rozšírením fajčiarskych návykov sa začali objavovať aj negatívne dôsledky. Tým sa fajčenie dostalo do popredia záujmu lekárov a v roku 1950 je publikovaný prvý odborný článok dávajúci tento zlozvyk do súvislosti s karcinómom pľúc.

Tabakový dym

Tabakový dym je dynamickým komplexom viac ako 4000 plynných (92 %) a hmotných (8 %) látok. Obsahuje 69 karcinogénov. Dôležitý je aj vysoký obsah oxidu uhoľnatého, najmä v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami: cigarety s nižším obsahom dechtu môžu síce mierne znížiť riziko napr. epidermoidnej rakoviny pľúc, ale riziko kardiovaskulárnych ochorení zostáva rovnaké. V tabakovom dyme je približne 700 aditív - prídavných látok.

Tabakový dym vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku, ktoré je ovplyvnené radom faktorov z ktorých sa najviac uplatnia nedostatočný prívod kyslíka, kolísajúca teplota pri fajčení a prítomnosť málo horľavých súčastí tabakových listov.

Všetky formy spotreby tabaku - fajčenie cigariet, cigár, fajky, žuvanie tabaku alebo šnupanie, ale aj pasívne vystavenie produktom horenia tabaku, významne prispievajú k vzniku viac ako dvadsiatich rôznych chorôb a predčasnému úmrtiu na ne.