Sója a rakovina

Sója sa radí do čeľade bôbovitých (Fabaceae) a patrí do rodu Glycine Willd, ktorý zahŕňa cez 75 druhov. Najväčší význam má práve druh G. max (L.) Merrill (kultúrna sója). Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá dosahuje výšku až 1,5 metra. Plodom sú struky. Každý struk obsahuje tri až štyri semená.

Semená môžu mať žltý, zelený alebo čierny obal, pričom vo významných pestovateľských oblastiach sa pestujú predovšetkým odrody so žltým osemením. V súčasnej dobe je sója, čo sa plochy týka, štvrtou najrozšírenejšou plodinou na svete, a to po kukurici, pšenici a ryže. Najväčšími svetovými producentmi sóje sú USA, Brazília, Argentína a Čína.

Sója ako tradičný pokrm

Sója sa v Ázii dlhú dobu používa ako tradičná potravina. Naproti tomu v západných krajinách sa vo výžive ľudí objavuje v oveľa menšej miere, aj keď je dobrým zdrojom bielkovín, vlákniny a rôznych biologicky aktívnych látok, z ktorých mnohé majú pozitívne zdravotné účinky.

Konzumácia sóje a potravín vyrobených z nej je spojená s mnohými zdravotnými prínosmi. Rôzne štúdie preukázali spojitosť medzi spotrebou sójových bôbov a znížením rizika kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny, cukrovky, osteoporózy a symptómov menopauzy.

Uznávaná funkčná potravina

Potravinársky priemysel v poslednej dobe zaznamenal rozsiahly nárast práve tých potravín, ktoré sú známe pod označením funkčné potraviny. O nich sme už na našom portály www.medicc.eu písali viac tu a tu.

Tieto potraviny možno kategorizovať do dvoch skupín.

1. Potenciálne funkčné potraviny (také, ktoré môžu mať priaznivé účinky na organizmus)

2. Uznávané funkčné potraviny (také, v ktorých sú už prínosy pre ľudské zdravie overené)

Uvádza sa, že sója a sójové výrobky sa radia práve do kategórie uznávaných funkčných potravín. V dnešnej dobe je už známe, že ľudská strava obsahuje okrem základných makro a mikro živín i celý rad prirodzene sa vyskytujúcich bioaktívnych látok, ktoré môžu mať priaznivý vplyv na zdravie človeka.

Sójové bôby obsahujú značné množstvo bioaktívnych látok, u ktorých sa vedci snažia porozumieť ich biologickým funkciám v organizme. Výskumy sa zaoberajú ako nutričnou hodnotou, tak aj potenciálnymi zdravotnými prínosy týchto látok. V mnohých štúdiách bolo preukázané, že u amerických a európskych mužov je niekoľkonásobne zvýšené riziko vzniku rakoviny prostaty v porovnaní s mužmi z ázijských krajín, kde je sója tradičnou súčasťou stravy.

Hoci boli významné účinky na zdravie zaznamenané u ľudí s vysokou spotrebou sóje, niektorí vedci tvrdia, že tieto zdravotné prínosy sú nedostatočne podložené experimentálnymi dôkazmi. Je nevyhnutné poukázať na to, že všetky látky obsiahnuté v sójových bôboch vykazujú slabú biologickú aktivitu, teda bežná konzumácia potravín obsahujúcich tieto látky v rámci krátkodobých klinických výskumov nevedie k vyvolaniu viditeľnej fyziologické reakcie.

Pozitívne účinky sa môžu premietnuť na zdravotnom stave až po dlhodobej konzumácii príslušných sójových potravín, alebo priamo sóji.

Fyziologicky účinné látky obsiahnuté v sójových bôboch - Fytoestrogény

Fytoestrogény sú nesteroidné polyfenolické sekundárne metabolity rastlín. Ich štruktúra je veľmi podobná ľudskému estrogénu estradiolu. Tieto prirodzene sa vyskytujúce chemické látky majú schopnosť vyvolať estrogénové, ale aj antiestrogénne účinky. Schopnosť vyvolať takéto účinky je prisudzovaná ich štruktúrnej podobnosti s ľudským hormónom 17-β-estradiolom.

Fytoestrogény majú s estradiolom niekoľko spoločných znakov. Rovnako ako estradiol sa vyznačujú prítomnosťou fenolového jadra, ktoré je nevyhnutné pre väzbu na estrogénové receptory (ER), ďalej majú podobne nízku molekulovú hmotnosť a vzdialenosť medzi dvoma hydroxylovými skupinami v štruktúre izoflavónov je takmer identická so vzdialenosťou medzi dvoma hydroxylovými skupinami estradiolu.

Fytoestrogény sa v rastlinách vyskytujú najčastejšie vo forme glykozidov, pretože tie sú viac rozpustné vo vode a tak je zaistený transport vo vode nerozpustného aglykónu. U rastlín plnia fytoestrogény odlišnú funkciu ako estrogény u živočíchov. Kým živočíšne estrogény sa podieľajú na hormonálnej regulácii biologických dejov v organizme, rastlinné fytoestrogény majú ochrannú a obrannú funkciu. Posilňujú imunitu rastliny a majú antioxidačné, antiparazitárne, antivírusové, antibakteriálne a fungistatické vlastnosti.

Estrogén a ženy

Čo sa ľudských estrogénov týka, tak biologicky najaktívnejším ženským pohlavným hormónom je estradiol. Ide o hormón steroidného charakteru, ktorý sa vytvára vo folikuloch vaječníkov. Jeho úlohou je riadenie menštruačného cyklu a do obdobia menopauzy znižuje riziko vzniku osteoporózy a srdcovo-cievnych (kardiovaskulárnych) chorôb.

Tvorba tohto hormónu od stredného veku postupne slabne a počas prechodu sa zastavuje. Fytoestrogény, najmä izoflavóny, tak predstavujú skupinu prírodných látok, ktoré sa stávajú sľubnou alternatívou k hormonálnej substitučnej terapii u žien v období menopauzy.

Všeobecne platí, že fytoestrogény vykazujú relatívne slabú estrogénnu aktivitu. K vyvolaniu biologickej odozvy ekvivalentnom účinkom estradiolu musí byť koncentrácia fytoestrogénov oveľa vyššia. Hoci základné účinky fytoestrogénov sú spojené s ich väzbou na estrogénové receptory, možné sú aj iné mechanizmy vplyvov na vnútorné prostredie organizmu.

Napríklad znižovanie rizika rakoviny prsníka u žien a rakoviny prostaty u mužov a osteoporóza sú prisudzované práve estrogénovej aktivite fytoestrogénov. Naopak príčinou znižovaní rizika aterosklerózy a diabetu je ich antioxidačná aktivita.

Sója a niektoré sójové produkty sú vo výžive človeka najdôležitejším zdrojom fytoestrogénov zvaných izoflavóny, ktoré sú spájané s mnohými prospešnými účinkami. Sója za svoj nedávno získaný status "funkčná potravina" vďačí práve prítomnosti izoflavónov.

Kyselina fytová

Táto kyselina sa taktiež nachádza v sóje. Na jednej strane je kyselina fytová považovaná za antinutričnú látku znižujúcu využitie fosforu, zinku, vápnika a medi u zvierat a ľudí. Na druhej strane potláča tvorbu reaktívnych hydroxylových radikálov katalyzovaných železom, má teda významné antioxidačné vlastnosti.

V rôznych experimentálnych modeloch sa prejavili pozoruhodné protirakovinové účinky tejto zlúčeniny. Môže pôsobiť preventívne napr. proti rakovine prsníka a čriev. Taktiež má prospešné účinky v regulácii hladiny glukózy v krvi, znižuje krvnú zrážanlivosť, hladinu cholesterolu a triglyceridov.

Saponíny

Saponíny sú príčinou nežiaducej horkosti a trpkosti sójových bôbov i ďalších strukovín. Predtým boli saponíny považované čisto len za antinutričné a toxické látky. Dnes sa však saponíny javia aj ako látky s protirakovinovými účinkami, a to na základe ich antioxidačných a antimutagénnych vlastností. Zvlášť zaujímavou vlastnosťou saponínov z hľadiska ľudskej výživy je ich schopnosť znižovať hladinu cholesterolu v krvi.

Sója obsahuje množstvo látok, u ktorých boli preukázané protirakovinové účinky. Patria medzi ne už spomínané izoflavóny, saponíny, kyselina fytová a ďalej i biologicky aktívne proteíny a peptidy.