Karcinóm prsníka (C50)

Liečba karcinómu prsníka spočíva na týchto 3 pilieroch:

chirurgický výkon (resekcia tumoru, parciálna, totálna či radikálna mastektómia),

chemoterapia

rádioterapia (teleterapia či brachyterapia).

Vplyv klinického štádia na päťročné prežitie je nasledovné:

Štádium I: 98,6%, Štádium II: 87,0%, Štádium III: 64,6%, Štádium IV: 27,7%.

Medzi hlavné epidemiologické prognostické faktory radíme vek, komorbiditu, nadváhu / obezitu a rasu. Pri včasnom zachytení tohto ochorenia môže k vyliečeniu za istých podmienok postačiť len lokálna chirurgická a radiačná liečba.

Tieto však nemusia postačovať u pokročilejších štádií choroby. Tu prichádza na rad systémová chemoterapeutická či hormonálna liečba. Hormonálna terapia sa používa u nádorov, ktoré pre svoj rast potrebujú ženské pohlavné hormóny. Často platí, že čím pokročilejšie nádor je, tým jeho hormonálne závislosť klesá.

Liečba transtuzumabom

Relatívna novinkou je biologická liečba transtuzumabom. Ide o látku, ktorá blokuje funkciu bielkoviny HER2 a má tak podobnú funkciu ako protilátka - napomáha imunitnému systému rozpoznať a likvidovať nádorové bunky.

Adjuvantneá liečba rakoviny prsníka

Adjuvantneá liečba sa používa bežne v rámci štandardnej liečby. Adjuvantná chemoterapia je potom obvykle obmedzená na niekoľko cyklov, niekoľko mesiacov. V prípade adjuvantnej hormonálnej liečby sa však jedná o liečbu dlhodobú, trvajúci roky. Za optimálnu dobu podávania tamoxifénu v adjuvantnej indikácii pri pozitívnych hormonálnych receptoroch sa považuje 5 rokov. Častou komplikáciou chirurgického zákroku býva postmastektomický bolestivý syndróm (4-10% chorých) a riziko vzniku lymfedému v prípade radikálnej či totálnej mastektómie.

Rakovina prsníka a výskum

Karcinóm prsníka zároveň patrí medzi psychoonkologickými výskumamy najsledovanejšou diagnózou, čo je zrejme umožnené najmä ochotou týchto pacientoch vstupovať do výskumov zameraných na psychosociálne aspekty ochorenia, s pomerne homogénnym priebehom ochorenia aj vysokou prevalenciou tohto ochorenia

Ženy postihnuté rakovinou prsníka zažívajú po stanovení diagnózy a počas následnej liečby veľmi široké spektrum praktických, psychologicky a emocionálne náročných situácií, s ktorými sa musia vysporiadať. Patria sem zvládnutie:

• Šoku z diagnózy - u až 48% chorých je možné po oznámení diagnózy zaznamenať manifestnú posttraumatickú stresovú poruchu
• Vedľajších účinkov liečby, ako je nevoľnosť, vracanie a chronická únava
• Fyzických zmien telesného obrazu a telesných funkcií.

Sociálny status ženy s rakovinou prsníka

Život každej ženy s rakovinou prsníka je ďalej sťažovaný zmenami v oblasti sociálnych rolí, zmenami v usporiadaní rodinného života, obmedzením pracovnej schopnosti a zmenou finančnej situácie. Zhruba polovica chorých žien sa musí vyrovnávať s ďalším postupom choroby a s možnosťou, prípadne aj nevyhnutnosťou smrti.

U 20 - 60% chorých je uvádzaný opakovaný distres. U väčšiny chorých žien sa objavia úzkostné symptómy, z ktorých zhruba v 12-30% prípadov môžeme hovoriť o klinicky relevantnej úzkosti. V prípade pokročilého štádia ochorenia a paliatívnej liečby hovoria niektoré štúdie až o 40% klinicky depresívnych pacientok.

Psychické ťažkosti

Aj keď liečba postupuje úspešne, psychické ťažkosti pretrvávajú a majú tendenciu stať sa chronickými. Pacientka je väčšinou šokovaná a nezriedka aj traumatizovaná, bežné je popieranie reálnych aspektov informácií o chorobe. Vzniká tu potreba vysoko kompetentného odovzdávanie informácií, ktoré má preukázateľný vplyv na stav a ďalšie rozhodovanie postihnutých.

Toto odovzdávanie informácií má napríklad tieto pozitívne dôsledky:

• Zníženie negatívnej psychické reakcie;

• Výrazné zvýšenie porozumenia nutným lekárskym opatreniam

• Pacientka si neskôr lepšie vybavuje získané informácie a cíti sa byť podporovaná