Choroby, ktoré spôsobujú voľné radikály

Rakovina a voľné radikály

Medzi najzávažnejšie poškodenia spôsobené voľnými radikálmi a ich oxidáciou patria nádorové ochorenia. Dochádza k poškodzovaniu bunkových membrán a chromozómov. Aktivujú sa onkogénny, látky, ktoré spúšťajú rakovinu. Tie sú  za normálnych okolností neaktívne.

Voľné radikály podporujú vznik kardiovaskulárnych chôrob a podnecujú rozvoj artériosklerózy. Napádajú červené krvinky, v dôsledku čoho sa môžu vytvoriť abnormálne zrazeniny a tým vznikajú podmienky pre infarkt. Pri poškodzovaní výstelky artérií sa vytvárajú cholesterolové nánosy. Ďaľším negatívnym vplyvom je celkové oslabenie imunity, vznik rôznych zápalov, poškodenie obličiek a psychycké poruchy.

Voľné radikály sú schopné poškodiť DNA a vyvolať tak mutácie. Zmutované bunky sa dokážu zmeniť na rakovinotvorné. Radikály potláčajú imunitný systém, napádajú červené krvinky. Ďaľšou negatívnou vlastnosťou radikálov je, že premieňajú „dobrý“cholesterol HDL na „zlý“ cholesterol LDL, čo spôsobuje ukladanie cholesterolu.

Voľné radikály a oči

Zdravé očné šošovky sú číre, takže svetlo cez ne môže prechádzať. V slnečnom žiarení sa nachádzajú aj ultrafialové lúče, ktoré keď zreagujú s proteínmi, vytvárajú  voľné radikály. V prípade, že sa v organizme nenachádza dostatočné nožstvo antioxidantov, voľné radikály nie sú zničené.

Poškodené proteíny nie sú číre a tým vzniká šedý zákal. Príliš dlhé a časté vystavovanie očných šošoviek slnečnému žiareniu tento proces urýchluje. V očných šošovkách sa nenachádzajú žiadne cievy, preto sa na ich ochrane nemôžu podielať antioxidanty v krvi. Tie sa musia nachádzať v tekutine obklopujúcej šošovky,

Okrem toho voľné radikály spôsobujú aterosklerózu – poškodzovanie bunkovej steny stukovatením. Podielajú sa na urýchlovaní starnutia, kornatenia ciev, vzniku cukrovky, reumatickej artritídy, ale i Alzhermerovej a Parkinsonovej choroby. 

Oxidačný stres vs. voľné radikály

Poškodzovanie, ku ktorému dochádza pôsobením voľných radikálov, je chemická reakcia, ktorá sa nazýva oxidácia. Útok voľných radikálov na živé tkanivo je oxidačný stres. 

Oxidačný stres je nárast hladiny voľných radikálov v bunkách, kde sa zvyšuje ich množstvo oproti normálnemu stavu.

Je to fyziologický stav nerovnováhy medzi antioxidatívnymi obrannými mechanizmami a medzi výrobou reaktívnych metabolitov.

Oxidácia je proces, kde nastáva poškodzovanie biologicky významných molekúl reaktívnymi metabolitami kyslíka, ktoré sa  nazývajú prooxidanty. Prooxidanty sú molekuly,alebo častice s rozdielnym polčasom života, sú schopné reagovať s mnohými substrátmi a tým ich poškodzovať.Pri narušení rovnováhy medzi antioxidantami a prooxidantami v prospech prooxidantov dochádza k hromadeniu oxidačne poškodených biomakromolekúl, čo môže viesť k patologickému stavu. Trvalá nerovnováha v prospech prooxidantov sa nazýva oxidačný stres.

Zvýšením tvorby voľných radikálov alebo znížením kapacity obranného antioxidačného systému môže dôjsť k oxidačnému stresu. 

Medzi hlavné príčiny oxidačného stresu patrí spôsob života, životné prostredie a iné faktory. Voľné radikály spôsobujú reťazovité reakcie, na konci ktorých môžu byť poškodené bunky, celé tkanivá aj orgány. Voľné radikály negatívne ovplyvňujú integrituu buniek, tkanív a pletív.