Psychické zmeny u pacienta s diagnózou rakoviny

Rakovina nezasiahne iba fyzickú oblasť človeka. S vyrieknutím diagnózy nastáva obdobie, ktoré je veľmi náročné na udržanie psychickej rovnováhy. Život je transformovaný radom zmien a poznamenaný strachom. Nastupujú obranné mechanizmy, ktoré majú za úlohu chrániť psychiku človeka pred úplným zrútením. Celé obdobie ochorenia je sprevádzané striedaním fáz vyrovnávania sa s chorobou.

Prvotný šok z diagnózy

Lekárske oznámenie o podozrení alebo zistení diagnózy choroby vážne ohrozujúcej život popisujú ľudia ako ranu do hlavy, ako osobný koniec sveta, ako šok, tmu, chlad, koniec, beznádej a bezradnosť. V okamihoch do stanovenia diagnózy prežívajú ľudia najväčšie obdobie neistoty, ktorá pramení zo strachu z neznámeho, z pochybnosti ohľadne toho, proti čomu vlastne bojujú.

Ak sa vyšetrenie neustále preťahuje, diagnóza je nejasná, človek je viac nepokojný a prebiehajú zmeny v jeho psychike, ktoré pôsobia väčšinou negatívne na celkový stav jedinca. Obavy sú umocnené atmosférou, ktorá je podporovaná až mýtickým strachom z rakoviny. Pri pomyslení na onkologickú diagnózu je človek nútený sa konfrontovať so svojou smrteľnosťou a klásť si existenciálne otázky. "Bral som toto oznámenie ako rozsudok smrti s tým, že budem mŕtvy asi tak v priebehu jedného až dvoch rokov."

V týchto okamihoch prežívajú pacienti pocity straty kontroly nad vlastným životom. V prípade, že je výskyt rakoviny potvrdený, nastáva pre človeka náročná životná situácia s ktorú je potrebné sa vyrovnať a zapojiť pokiaľ možno ostatných členov rodiny a priateľov.

Reakcia je vecou osobnosti

Každý človek je jedinečný a jedinečná bude aj jeho reakcie na prítomnosť rakoviny. V reakcii na závažnú diagnózu nastupujú ego-obranné mechanizmy, ktoré majú chrániť vnútornú rovnováhu ega, chrániť pocit vlastnej hodnoty, sebaúctu a brániť jedinca proti excesívnej úzkosti, keď sa stretáva s pokračujúcou frustráciou.

Obranným mechanizmom je kompenzácia, útek do fantázie, agresia, seba obviňovanie, projekcia, racionalizácia, regresia a iné. Uvedené obranné mechanizmy pomáhajú udržiavať vnútornú rovnováhu zmenšením psychického napätia a môžu byť vhodnou formou adaptácie na vzniknutú situáciu.

Priamosť a empatia

Oznámenie diagnózy by mal vykonať len lekár. V súčasnej dobe je kladený dôraz na pravdivé, ale šetrné oznámenie diagnózy, ktoré posilňuje vzájomný vzťah dôvery pacienta a lekára. Lekár týmto úprimným prístupom dáva priestor k otvorenej komunikácii a jedná s chorým človekom ako s rovnocenným partnerom. Nepravdivé informácie alebo "milosrdná lož" nedáva človeku možnosť prijať situáciu vo všetkých jej dôsledkoch a pripraviť sa na ďalšie fázy ochorenia.

Človek, ktorý pozná všetky aspekty svojej choroby sa s ňou môže začať vyrovnávať a vydať sa cestou už vyskúšaných postupov, ktoré mu ponúkajú odborníci z rôznych oblastí života, ako aj knihy a rovnako postihnutí ľudia v kluboch onkologických pacientov. Prvotná stratégia bezprostredne po oznámení závažnej diagnózy môže vyzerať takto:

• je rozumné nezostávať so svojím ochorením sám
• je vhodné svoje pocity oznamovať a nie ich skrývať
• ponúkanú pomoc od rodiny a priateľov je dobré prijať a vzájomne tak uniesť veľkú emočnú záťaž na oboch stranách
• deti majú byť informované o chorobe v rodine adekvátne vzhľadom k ich veku a emočnej zrelosti
• keď sa vzájomne chorý, rodina a priatelia podelia o diagnózu, vytvoria sa základy porozumenia a dôvery