Onkologický pacient a matematicko-štatistické postupy

Odbor onkológie patrí k tým mladším. S pojmom rakovina sa však stretávame už oveľa skorej. S jej výskytom sa stretávali naši predkovia v dávnoveku, hoci jej príčiny boli popisované rôzne. Až nemecký vedec Rudolf Virchow prišiel s priekopníckou myšlienkou, že bunky sú tou základnou stavebnou jednotkou nádoru a ich nekontrolovateľný rast je príčinou nádorového bujnenia.

Čo však trápi onkologického pacienta je rakovina. Nielen rakovina, ale akákoľvek choroba a utrpenie sú v ľudskom živote jeho veľkú skúškou. Na prvom mieste dominuje strach, ten je súčasťou podvedomia všetkých chorých, špeciálne u tých, ktorí ochorejú nádorovým ochorením je strach na prvom mieste. Pacient si uvedomuje vážnosť svojho ochorenia, nastupujú obavy zo nasledujúcich dní. Súčasťou každého nové vyšetrenie je strach, taktiež aj strach z liečby samotnej. S liečbou sú spojené obavy o budúcnosť. K tomuto všetkému sa pridáva aj strach o stratu zamestnania s ktorým súvisí obava o starostlivosť jeho rodiny.

Stretnutie s rakovinou

Takýto náhľad a obavy pacientov trpiacich rakovinou sú pochopiteľné. Choroby boli, sú a budú súčasťou nášho života. Podľa najnovších štatistík sa s ochorením rakovina stretáva takmer každý štvrtý občan v našej republike. Zakorenenou predstavou je široko udomácnená nesprávna predstava, že diagnóza rakovina znamená nevyliečiteľnú chorobu a v konečnom dôsledku smrť. Pritom existujú mnohé nádory benígne - nezhubné, ktoré sú liečiteľné.

Za posledné roky zaznamenala medicína predovšetkým v onkologickej problematike veľký pokrok. Veľa chorých pacientov s onkologickou diagnózou sa dá pri včasnom záchyte ochorenia trvalo vyliečiť. Je možné liečbou dosiahnuť dlhodobý stav bez príznakov ochorenia a tým zabezpečiť prežitie života v pomernom komforte. Samozrejme aj v súčasnosti sa stretávame so zlyhaním akejkoľvek liečby. Predovšetkým je to však u chorých s pokročilým stupňom nádorového procesu.

Liečiteľnosť nádorových ochorení závisí na mnohých faktoroch. Dôležitým faktorom je predovšetkým včasná a správna diagnostika. Ďalším postupom je zistenie histologického typu nádorov, jeho rozsah, celkový stav chorého včasná, optimálna liečba.

Diagnostika návratu choroby u vyliečených

Matematicko-štatistické postupy sú využívané u sledovaných pacientov trpiacich rakovinou v záujme skorého zachytenia prípadného návratu ochorenia. Jedným z týchto postupov je aj napríklad program CRACTES( Cancer Recurrence, Analysis, Testing and Statistics). Tento program je schopný na základe výsledkov 3 predchádzajúcich meraní nádorových markerov v odporúčaných intervaloch (nie dlhších ako 3 mesiace) predpovedať ďalší vývoj hodnôt týchto parametrov pre sledovaného chorého a stanoviť u neho pravdepodobnosť návratu choroby na ďalších 4 až 6 mesiacov.

Podobným spôsobom, na základe vyhodnotenia strmosti poklesu hladín sérových markerov, môže lekár veľmi rýchlo získať informáciu o účinnosti podávanej terapie, prípadne o vhodnosti jej zmeny. Príkladom takéhoto programu je napríklad program BIANTA.

Matematické prístupy sú tiež používané v hodnotení prognostických faktorov získaných z tkanív (tkanivové prognostické a prediktívne parametre), napríklad pri štatistickom hodnotení kriviek prežitia (či bezpríznakového prežitia) sledovaných chorých v závislosti na týchto parametroch. Všetky tieto moderné spôsoby vyhodnocovania predpokladajú úzku spoluprácu laboratórnych pracovníkov s klinickými lekármi.