Špecifická imunita a rakovina

Tieto antigénne špecifické mechanizmy sú založené na klonálnom a anticipačnom princípe. To znamená, že v organizme je vopred pripravené veľké množstvo individuálne odlišných B- a T-lymfocytov. Ak sa v organizme vyskytne nejaký antigén a lymfocyty sa s ním stretnú a rozoznajú ho, tak za určitých okolností sa namnožia, diferencujú na zrelé efektorové bunky a vytvoria „klony“ buniek rovnakej špecificity, ktoré potom môžu daný antigén, resp. mikoorganizmus eliminovať.

K produktívnej aktivácii antigénne špecifických lymfocytov obvykle nestačí jeden signál (poskytnutý rozoznaním antigénu špecifickým receptorom. Väčšinou je potrebný ešte druhý - pomocný, tzv. kostimulačný signál od iných buniek imunitného systému. Tento princíp má zásadný regulačný význam a zabezpečuje, aby nedochádzalo k príliš jednoduchej a nebezpečnej aktivácii lymfocytov.

Cicavčí imunitný systém sa okrem iného vyznačuje schopnosťou rozoznať ktorúkoľvek molekulu a schopnosťou rozoznať „cudzie od vlastného“. Podobne ako nešpecifické mechanizmy, aj tieto adaptívne mechanizmy pozostávajú z dvoch zložiek, a to humorálnej a bunkovej (celulárnej) zložky. Humorálnu zložku reprezentujú B-lymfocyty produkujúce protilátky. Bunkovú zložku tvoria Th a CTL, teda pomocné a cytotoxické T-lymfocyty.

Humorálna zložka špecifickej imunity

B-lymfocyty sú leukocyty, ktorých hlavnou úlohou je produkcia protilátok. Každý B-lymfocyt je naprogramovaný vytvoriť jednu špecifickú protilátku. Keď B-lymfocyt narazí na nejaký špecifický antigén (spolu s inými pomocnými bunkami), diferencuje sa na plazmatickú bunku. Protilátky hrajú rozhodujúcu úlohu v kaskáde reakcií nazývaných ako humorálna odpoveď.

Tá nakoniec vedie k deštrukcii baktérií, ktoré napadli organizmus. Ako všetky imunitné odpovede, aj humorálna odpoveď môže byť rozdelená na aktivačnú a efektorovú fázu. Aktivačná fáza začína, fagocytózou baktérie antigén-prezentujúcou bunkou (APC) akou je napr. dendritová bunka (DC) alebo makrofág. Baktéria je natrávená a jej antigény sú spracované a vystavené v kombinácii s MHC II komplexom na povrchu APC bunky. Antigén-MHC komplex je rozpoznaný imunitnými bunkami typu CD4 T-lymfocytmi (Th).

Tieto lymfocyty začínajú útok spojením svojho antigénového receptora na vystavovaný antigén. Proces naviazania vyžaduje prítomnosť kostimulačných molekúl ako B7 a CD28. Po úspešnom naviazaní, spojení, Th bunka uvoľní určité množstvo chemických látok – cytokínov. Tým je dosiahnuté nasledovné: spôsobí to znásobenie T-lymfocytov a stimuláciu obidvoch APC buniek a Th buniek aby zmenili „chemické správy“ medzi nimi a inými bunkami imunitného systému. Th bunky taktiež produkujú cytokín – interleukín-2 (IL-2). Tento cytokín má špeciálne imunitné funkcie, jednou z nich je proliferácia lymfocytov nasledujúca po aktivácii špecifickým antigénom. APC bunky uvoľňujú cytokíny – interleukín-1 (IL-1) a tumor nekrotizujúci faktor (TNF).