Rakovina, obranyschopnosť organizmu a vakcíny

Imunitný systém organizmu

Imunitný systém je komplexná sieť orgánov, tkanív a špecializovaných buniek, ktoré spoločne bránia telo. Keď infekčný mikrób napadá telo, imunitný systém ho rozpozná ako cudziu zložku, zničí ju, a "zapamätá si ju", pre prípad ak by niekedy v budúcnosti tento mikrób opäť napadol telo. Vakcíny využívajú práve túto reakciu imunitného systému.

Tradičné očkovacie látky obvykle obsahujú neškodné verzie mikróbov - usmrtených alebo zoslabených mikróbov, alebo častí mikróbov, ktoré sú schopné stimulovať imunitnú odpoveď proti mikróbom. Keď imunitný systém narazí na tieto látky prostredníctvom očkovania, reaguje na ne, vylučuje ich z tela a „zapamätá si ich“. Táto očkovacio-indukovaná pamäť umožňuje imunitnému systému konať rýchlo a ochrániť telo, ak sa nakazí rovnakým mikróbom v budúcnosti.

Úlohou imunitného systému je brániť telo proti ochoreniu spôsobeným mikróbmi. Vedci tiež zistili, že imunitný systém môže chrániť telo pred hrozbami, ktoré predstavujú niektoré poškodené, choré, alebo abnormálne bunky, vrátane rakovinových buniek.

Imunitná odpoveď organizmu

Biele krvinky, alebo leukocyty, hrajú hlavnú úlohu v imunitnej odpovedi tela. Tieto bunky plnia rad úloh, potrebných na ochranu tela proti chorobám spôsobenými mikróbmi a abnormálnymi bunkami. Niektoré typy leukocytov strážia krvný obeh, hľadajú cudzích útočníkov a choré, poškodené alebo mŕtve bunky. Tieto biele krvinky poskytujú všeobecnú úroveň imunitnej ochrany.

Iné druhy leukocytov, známe ako lymfocyty, poskytujú cielenú ochranu proti špecifickým hrozbám, či už z určitého mikróba alebo chorej alebo abnormálnej bunky. Medzi najvýznamnejšie skupiny lymfocytov zodpovedných za vykonávanie imunitnej odpovede proti týmto hrozbám patria B lymfocyty a cytotoxické T bunky.

B bunky vytvárajú protilátky, ktoré sú vo veľkom množstve vylučované proteíny, ktoré sa viažu, deaktivujú a pomáhajú zničiť cudzích útočníkmi alebo abnormálne bunky. Väčšina preventívnych vakcín, vrátane tých, zameraných na vírus hepatitídy B a ľudského papilomavírusu, stimulujú tvorbu protilátok, ktoré sa viažu na špecifické, cielené mikróby a zablokujú ich schopnosť spôsobiť infekciu. Cytotoxické T lymfocyty zabíjajú infikované alebo abnormálne bunky uvoľnením toxických chemikálií alebo „vyzvú“ bunky na sebazničenie (proces známy ako apoptóza).

Iné typy lymfocytov a leukocytov zohrávajú podpornú rolu, aby zabezpečili, že B bunky a cytotoxické T lymfocyty budú vykonávať svoju prácu efektívne. Tieto podporné bunky obsahujú pomocné T bunky a dendritické bunky, ktoré pomáhajú aktivovať bunky cytotoxických T lymfocytov a umožniť im spoznať konkrétne hrozby.

Vakcíny proti rakovine majú byť navrhnuté tak, aby aktiváciou B buniek a cytotoxických T lymfocytov pomohli telu rozpoznať a konať voči určitým typom rakoviny. Vykonávajú tak prostredníctvom zavedenia jednej alebo viacerých molekúl známych ako antigény do tela, obvykle pomocou injekcie. Antigén je látka, ktorá stimuluje špecifickú imunitnú odpoveď. Antigén môže byť proteín alebo iný typ molekuly nachádzajúci sa na povrchu alebo vo vnútri bunky.

Mikróby sú rozpoznané imunitným systémom ako potenciálna hrozba, ktorá by mala byť zničená, pretože oni obsahujú „cudzie“ antigény. V kontraste, normálne bunky v tele majú antigény, ktoré sú identifikované ako "vlastné". Vlastné antigény hovoria imunitnému systému, ktoré normálne bunky nie sú hrozbou a môže byť ignorované

Rakovinové bunky môžu niesť vlastné antigény ako aj antigény súvisiace s rakovinou. Antigény súvisiace s rakovinou označujú rakovinové bunky ako nenormálne, alebo cudzie, a to môže spôsobiť že B bunky a cytotoxické T lymfocyty vykonajú útoky proti nim.

Rakovinové bunky môžu tiež produkovať oveľa väčšie množstvo určitých vlastných antigénov v porovnaní s normálnymi bunkami. Vzhľadom k ich vysokému množstvu, môžu byť tieto vlastné antigény rozpoznané imunitným systému ako cudzie a preto môže vyvolať imunitnú odpoveď tela proti nádorovým bunkám.