Čo je to vláknina a prečo je dôležitá?

Vláknina má priaznivé fyziologické účinky, vrátane laxatívnych a priaznivo pôsobí na znižovanie hladiny krvného cholesterolu a glukózy.

Dodnes neexistuje jednotná, medzinárodne uznávaná metóda stanovenia vlákniny v potrave. Rôzne postupy zahŕňajú rôzne zložky, takže aj uvádzané hodnoty sa líšia. V súvislosti s tým sa líši aj doporučovaný a zisťovaný príjem v rôznych krajinách. Vlákninu potravy tvoria látky, ktoré nie sú strávené či vstrebávané v tenkom čreve človeka, s chemickou štruktúrou sacharidov či látok podobných lignínu a príbuzných látok.

Rozpustná vláknina a jej druhy

Poznáme viacero druov vlákniny. Najznámejšia je rozpustná vláknina a jej druhy.

Rozpustná vláknina má schopnosť vstrebávať vodu a zväčšovať svoj objem. Vytvára v žalúdku viskózny roztok, mierne znižuje jeho kyslosť, čím znevýhodní nežiadúce skupiny baktérií. Je hlavným zdrojom potravy pre baktérie v tenkom a zvlášť potom v hrubom čreve. Rozpustnou vlákninou sú napríklad hemicelulóza, pektín, agar, oligosacharidy materského mlieka, polysacharidy morských a sladkovodných rias.

Rozpustná vláknina v tenkom čreve reguluje trávenie a vstrebávanie sacharidov, absorpciu tukov, predovšetkým cholesterolu v tenkom čreve a ovplyvňuje množstvo črevného obsahu. V hrubom čreve je rozpustná vláknina dôležitým zdrojom potravy pre baktérie hrubého čreva, ktoré ju fermentujú na mastné kyseliny s krátkym reťazcom.

Sem zaraďujeme aj pektinové látky, inulin, gumy a slizy.

Nerozpustná vláknina a jej druhy

Nerozpustná vláknina, niekedy tiež nazývaná hrubá, sa vo vode nerozpúšťa. Do tejto skupiny zaraďujeme celulózu a lignín.

Táto vláknina nezväčšuje svoj objem. Ovplyvňuje dobu, po ktorú potrava putuje tráviacim traktom, zlepšuje črevnú peristaltiku a má vplyv na objem i konzistenciu obsahu predovšetkým v hrubom čreve. V žalúdku spôsobí nerozpustná vláknina pocit sýtosti a znižuje tak potrebu nadmerného energetického príjmu. Hlavným predstaviteľom nerozpustnej vlákniny je celulóza.

Celulóza je v prírode najrozšírenejšou organickou zlúčeninou. Je to základný štruktúrny polysacharid bunkových stien vyšších rastlín. Chráni bunky pred účinkami turgoru a má nosnú funkciu. Nachádza sa tiež v zelených riasach a hubách. Tvoria ju nerozvetvené reťazce tisícov molekúl glukózy vo forme nerozpustných, veľmi pevných vlákien navzájom silne pútaných vodíkovými väzbami.

V potravinách tvorí značný podiel neškrobových polysacharidov, a to tzv. nerozpustnej vlákniny. V ovocí a zelenine býva podľa druhu prítomných okolo 1 - 2% celulózy, v obilninách a strukovinách 2 - 4%, v pšeničnej múke len 0,2 - 3% podľa stupňa mlátenia, ale v otrubách je zastúpených aj 30 – 35%.

Koľko a akej vlákniny by sme mali prijímať si povime v nasledujúcom článku o vláknine.