Aby sa deti vyhli fajčeniu cigariet

Príkazy a vzory

Niekedy si my rodičia, málo uvedomujeme, že k základom správnej výchovy patria každodenné prejavy podpory a lásky, aby deti mali trvalý pocit bezpečia a vlastného sebavedomia. Pochvala, uznanie, slová "mám ťa rád", pohladenie a objatie sú oveľa účinnejšími výchovnými prostriedkami ako príkazy a zákazy. Mnohí namietnete, že bez dôrazných inštrukcií, čo robiť a čo naopak nie, sa výchovný proces nezaobíde. Máte určite pravdu, ale väčšina príkazov a zákazov je zbytočná tam, kde dieťa má neustále na očiach prirodzený vzor.

Vaše vlastné správanie, konanie, reč je pre dieťa základným princípom výchovného procesu. Ak dieťa vyrastá v rodine, ktorá má stanovené základné pravidlá, ktoré všetci - dospelí aj deti - dodržiavajú, potom je riziko, že dieťa raz zíde na zlú cestu, oveľa menšie, než keď dospelí sami konajú v rozpore s tým, čo požadujú od svojich detí.

Fajčenie je riziko pokladané v súčasnej dobe za najzávažnejší faktor poškodenia zdravia. Je to činnosť, ktorá vedie k silnej závislosti. Je to masový vrah, ktorý ohrozuje aj tých, ktorí sami nefajčia: medzi obeťami nedobrovoľného (pasívneho) fajčenia sú aj naše deti.

Je vhodné zaťažovať deti problémami s fajčením v tak útlom veku?

Máte pravdu. Deti by mali mať možnosť vždy dýchať čistý vzduch a vyrastať v prostredí bez negatívnych vzorov správania. Bohužiaľ, mnoho detí už od narodenia také šťastie nemá, pretože ich rodičia či iní najbližší príbuzní fajčí. Aj celá naša spoločnosť k fajčeniu pristupuje s nepochopiteľnou zhovievavosťou, takže ani deti z nefajčiarskych rodín nie sú pred rizikom fajčenia v bezpečí. Preto potrebujú správne a pravdivé informácie už od chvíle, kedy im môžu rozumieť.

V čase, keď sa nám zdá, že ešte malé dieťa nič nechápe, vníma už ono okolitý svet svojimi zmyslami veľmi intenzívne. Ak rodičia a neskôr aj ďalší najbližší dospelí, ktorí prichádzajú s dieťaťom do bezprostredného a častého kontaktu, vydávajú vôňu silne ovplyvnenú fajčivom, dostáva dieťa hneď po narodení signál, že toto je pravá vôňa domova. Veľmi skoro, už okolo 2. až 3. roku veku, dieťa pozoruje a napodobňuje správanie rodičov, ktorí sú pre neho prirodzeným a samozrejmým vzorom.

Vôbec si nepripúšťa, že by ľudia, ktorí pre neho predstavujú záštitu bezpečia a autoritu, robili veci, ktoré nie sú správne. Napodobňovanie je spočiatku len neuvedomelé, bez pochopenia nejakých súvislostí. Ak niektorá činnosť dieťaťa sa stane predmetom väčšieho záujmu jeho okolia, dieťa ihneď pochopí, že robí niečo výnimočné, čo si potvrdí pri každom opakovaní toho, čo vzbudzuje rozruch.

Deti nepremýšľajú o fajčení tak ako dospelý

Tiež napodobňovanie fajčenie patrí medzi činnosti malých predškolákov, ktoré vyvolávajú medzi niektorými dospelými veselý záujem a úsmevné komentáre. Mnohí rodičia sa dokonca pýšia pred návštevami šikovnosťou svojho potomka, ktorý vie priniesť krabičku cigariet, ponúkne dospelým a ešte im aj pripáliť. Nie je vzácnosťou, že rodičia posielajú deti nakupovať cigarety ich obľúbených značiek v blízkej trafike. Dokonca aj skutočné pokusy detí s fajčením v tomto veku komentujú dospelí zhovievavým "počkaj si, až budeš väčší".

Malé deti nepremýšľajú o fajčení, neplánujú, či budú alebo nebudú fajčiť. Napriek tomu prijímajú informácie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú ich postoj k fajčeniu: ide o niečo úplne bežného a normálneho. "Je to určite správne, keď to robí mama a otec. Nie je to niečo, čoho sa mám báť. "

Pôsobenie okolia je s vekom silnejšie

Dochádzka do školy predstavuje pre dieťa okrem iného veľké rozšírenie jeho sociálnych kontaktov. Aj keď trávia stále prevažnú časť času so svojimi rovesníkmi z triedy, uskutoční sa každý deň niekoľko stretnutí so staršími žiakmi: na chodbách, v sociálnych zariadeniach, v jedálni, v okolí školy, pri mimoškolskej činnosti. Okruh vzorov ponúkajúcich napodobňovanie sa podstatne rozrastá, postupne sa pre dieťa stáva model správanie ostatných deti významnejší než pôvodná rodina.

Hľadanie postavenie v spoločnosti je pre každého jedinca náročné a neľahké. Nástup puberty je spojený s prirodzenou túžbou dieťaťa byť rešpektované a uznávané vo svete rovesníkov aj dospelých, na druhej strane však v tomto veku sa ešte len začínajú rozvíjať oblasti prezieravosti, zodpovednosti, zvažovaní dôsledkov.

Dospelí nemajú často čas alebo možnosti rozoberať z tohto pohľadu nápady ich potomkov a len ich stroho odmietajú. Deti potom reagujú po svojom, často ovplyvnené negativizmom ku všetkému, čo dospelí uznávajú ako významné hodnoty. Ich fajčenie je výrazom rebelantstva a vzdoru.

Prvé cigarety mávajú u väčšiny detí príchuť "zakázaného ovocia" a jednotlivé pokusy s fajčením nie sú zdraviu nebezpečné. V rade prípadov je cigareta "vstupenkou" do partie rovesníkov, v ktorej má fajčenie význam utajovaného rituálu. To, či občasné pokusy prerastú do pravidelného správania a závislosti, je ovplyvnené postojom spoločnosti: ak je tolerantný a fajčenie mladistvých i dospelých akceptuje, nie je tu bariéra, ktorá by patologickému procesu zabránila.

Prvotné impulzy vplývajú na neskorší vývoj

Napriek tomu však základné postoje, ktoré vznikali po narodení, ovplyvnia vo väčšine prípadov výber kamarátov, s ktorých správaním by sa chcelo dieťa nabudúce stotožniť. V mnohých našich i zahraničných štúdiách bolo opakovane preukázané, že deti z nefajčiarskych rodín si len výnimočne vyberú kamaráta, ktorý fajčí cigarety. Naopak u detí fajčiacich rodičov je takýto kamarát takmer pravidlom.

Určujúci význam pre orientáciu, aký spôsob života si človek raz zvolí, má teda rodina. Ďalším významným faktorom je prostredie, ktoré je pre dieťa hneď po domove najbližšie: škola, resp. predškolské a neskôr aj mimoškolské detská zariadenia: vo všetkých musí byť iba nefajčiarske prostredie. Pedagógovia, vychovávatelia i pomocný personál sa nemôžu deťom prezentovať ako fajčiari. Protifajčiarska výchova je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Odborní pedagogickí pracovníci majú v súčasnej dobe rad programov, zameraných na prevenciu fajčenia a ostatných toxikománií.

U predškolákov a žiakov prvých až tretích tried základnej školy sú deti upriamené na nevábne estetické javy sprevádzajúce fajčenia: nepríjemný zápach, žlté prsty, zuby a podobne. Prípustnou formou sa deti zoznamujú aj s najčastejšími zdravotnými následky, ktoré postihujú aktívnych aj pasívnych fajčiarov. Deti tak môžu samy konfrontovať svoje subjektívne zdravotné ťažkosti (dráždenie očí, hrdla, kašeľ, bolesti hlavy) s pravdepodobnou príčinou: zamorenie ovzdušia ich bytov cigaretovým dymom.

Hlavným cieľom výchovného pôsobenia na deti vo veku medzi 3. až 8. rokom je ovplyvniť ich postoje k fajčeniu žiaducim spôsobom: fajčenie je správanie, ktoré významne škodí zdraviu. Usiluje sa o to, aby sa deti mohli stotožniť s názorom, že cigareta nezvyšuje príťažlivosť, ale práve naopak, je zdrojom odpudivého zápachu a ďalších neestetických sprievodných javov. Cigaretový dym poškodzuje aj nefajčiarov, a preto sa deti učia, ako sa brániť pobytu v zafajčenom prostredí.

U detí v puberte a dospievaní je kladený dôraz na to, aby ich suverénna voľba správania vychádzala zo znalostí a uvedomelých postojov. Výchovné programy pre tieto vekové kategórie rozširujú zručnosti predvídať a úspešne riešiť rizikové situácie, v ktorých sa ponúka fajčivo, alkohol, drogy a iné formy rizikového správania. Ak sa ciele školských programov stretnú s pochopením a podporou rodiny, je šanca na úspešné ovplyvnenie detí oveľa väčšia.